RECENZIA: Nešťastné Hlinkovo potomstvo

Štruktúra a fungovanie prvej Slovenskej republiky akoby kopírovalo systém zavedený v Hitlerovej ríši. Jedna strana, jeden národ, jeden vodca, spoločné riešenie židovskej otázky, spolupráca v zahraničnej politike a dokonca aj v takých (na prvý pohľad zanedbateľných) sférach, akou bola výchova mládeže.

Mäkší derivát Hitlerjugend – Hlinkova mládež – ovplyvnila životy tisícok neplnoletých chlapcov i dievčat. Jej histórii a organizácii sa v knihe Hlinkova mládež 1938-1945 podrobne venuje Michal Milla, ktorý je známy najmä ako autor viacerých publikácií zo sveta slovenského skautingu. Kniha je súčasťou publikačnej činnosti Ústavu pamäti národa, ktorý tak v edícii monografie vydal už niekoľko titulov.

Milla si na práci dal vskutku záležať a ako sám píše, využíva „množstvo nových, doteraz nepublikovaných informácií z výskumu archívnych materiálov, súdobých periodík a súčasných štúdií".

Činnosť a poslanie Hlinkovej mládeže
„Hlinkajugend“ vyrástla takpovediac na hrobe všetkých mládežníckych či telovýchovných spolkov, ktoré slovenská vláda zrušila v priebehu októbra až decembra 1938. V spoločnosti takmer nezničiteľný mýtus o iniciatíve samotného Andreja Hlinku pri zakladaní polovojenskej organizácie s jeho menom autor exaktným spôsobom vyvracia. Hlinkova mládež (HM) bola založená štyri mesiace po smrti rodáka z Černovej. Meno pre túto organizáciu navrhoval aj Karol Sidor, ktorý neskôr v exile sám priznal, že „voľba názvov bola prinajmenšom nešťastná“. Samozrejme, v roku 1938 ešte nikto nemohol tušiť, kam až udalosti povedú.

Hlavnou ideou HM, ktorej hlavným veliteľom bol až do konca vojny Alojz Macek, bolo dobrovoľne vstupujúcim chlapcom i dievčatám poskytnúť kompletnú výchovu v duchu hesla „Za Boha a za národ.“ Oficiálny pozdrav „Na stráž!“ háemáci prebrali od Slovenských katolíckych skautov, ktorí ho využívali už od roku 1934. Pozdrav vyzývajúci strážiť vieru a kresťanskú česť tak aj navzdory dnešnému spoločenskému vnímaniu nie je žiadna napodobnenina nacistického „Sieg Heil“.

HM mala všetky atribúty vyspelej mládežníckej organizácie – heslo, sľub, rovnošatu, vlastné časopisy. Uskutočňovali sa tábory a dokonca výmenné pobyty s chlapcami z Hitlerjugend či z talianskej fašistickej GIL. Až potiaľto možno HM hodnotiť pozitívne. Organizácia sa však zdiskreditovala svojou činnosťou v posledných dvoch rokoch vojny.

Radikalizácia, zánik a odsúdenie
V septembri 1944 bol už front na dosah ruky. Nemci neváhali a zriadením tzv. Volksturmu povolali do armády šestnásťročných, ale aj veteránov z prvej svetovej vojny. S využitím mladých sa počítalo aj na Slovensku, zvlášť po vypuknutí Povstania. Novozriadená tzv. spravodajská služba HM mala za úlohu zbierať informácie na povstaleckom území a odhaľovať účastníkov SNP. Milla uvádza, že takto mohlo byť udaných pre činnosť proti ľudáckemu režimu 320 osôb. Vedenie HG a HM tiež uvoľnilo svojich členov na zaškolenie expertom z SS v protipartizánskej činnosti. Falošné alebo provokatívne oddiely partizánov buď zradili skutočných povstalcov alebo lúpili a vraždili civilov, čím pravých partizánov zdiskreditovali. Samozrejmosťou bola účasť detí od pätnásteho roku života na opevňovacích prácach. Ideu samostatného slovenského národa sa však už nepodarilo udržať ani mladým Hlinkovým potomkom.

Po vojne boli všetky organizácie nesúce Hlinkovo meno zakázané, Alojz Macek ušiel do Argentíny. Národný súd ho odsúdil na doživotný trest, pätnásť rokov straty občianskych práv a konfiškáciu majetku. Autor však správne poznamenáva, že sa tak udialo „v druhej vlne retribučných procesov po februári 1948, ktorá už bola v plnej réžii KSS.“ Tak napríklad veliteľ Hitlerjugend Artur Axmann, ktorý „budúcnosť nemeckého národa“ naplno zatiahol do vojnového inferna, dostal v Norimbergu iba tridsaťdeväť mesiacov.

Hlinkova mládež 1938-1945 poskytuje skutočne komplexný pohľad, avšak práve až príliš rozsiahle množstvo informácií čitateľa – laika skôr odradí než pritiahne. Monografia má charakter nie popularizačný, ale vedecký. Na druhej strane sa venuje problematike, ktorej aj v dôsledku štyroch desaťročí diktatúry komunizmu chýbalo solídne spracovanie a v ktorej nebolo dovolené napísať, že „nemôžeme brať na zodpovednosť HM ako celok a dávať viny za jej činy celej organizácii“, pretože „jej neodškriepiteľným prínosom bola práca mnohých kvalitných pedagógov, vychovávateľov (...) , kultúrne, športové a vzdelávacie akcie či záujmové činnosti rôzneho druhu – činitele, ktoré ovplyvnili život tisícok mladých ľudí.“

Tomáš Kysel
Foto: cerven.blog.sme.sk

---------------------------------------------
Milla, M.: Hlinkova mládež 1938 – 1945
Ústav pamäti národa, Bratislava 2008
279 s.

Knihu si môžte kúpiť TU.

Literatúru poskytla firma ROSA.