Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
26. júl 2021

Anketa

Prijal parlament dobrý zákon o zvýhodňovaní očkovaných ľudí?

Odpovedá Richard Kollár, Martin Šuster, Peter Visolajský, Martin Smatana a Zuzana Krištúfková.

Prijal parlament dobrý zákon o zvýhodňovaní očkovaných ľudí?

Foto – Andrej Lojan/TASR

Poslanci v nedeľu po dvoch dňoch rokovania schválili návrh zákona, ktorý má po zhoršení epidemickej situácie zvýhodňovať zaočkovaných.

Oproti pôvodnému návrhu ministra zdravotníctva Lengvarského hnutie Sme rodina vyrokovalo väčšie ústupky pre nezaočkovaných.

Tí síce budú potrebovať potvrdenie o prekonaní covidu alebo o negatívnom teste, no nebudú musieť za tieto testy platiť pri dochádzaní do práce a pri vstupe do škôl. V školách i na pracoviskách sa budú na tento účel využívať samotesty z nosa, ktorých výsledok bude platiť 48 hodín. Bezplatné antigény budú pre pendlerov.

Pri návšteve potravín, drogérií, lekární či iných životne dôležitých služieb test nebude potrebný vôbec. V prípade reštaurácií či fitnescentier sa bude za test platiť 5 eur.

Odborníkov sme sa opýtali:

1. Ako hodnotíte finálny návrh zákona po dohode koaličných strán?

2. Je pri infekčnosti delta variantu spoliehanie sa na antigénové testy v tomto rozsahu vhodným kompromisom?

Tu je krátky výber z ich odpovedí:

Richard Kollár, matematik

  1. Finálne znenie zákona považujem za úplne zlý politický obchod dosiahnutý vydieraním.
  2. Celý svet rieši očkovanie, len Slovensko sa zaseklo na testovaní. Pre mňa je toto nepochopiteľné zlyhanie politických a aj mnohých spoločenských elít.

Martin Šuster, ekonóm NBS

  1. Hlavnou slabinou nových pravidiel je, že dáva pri mnohých príležitostiach na rovnakú úroveň imunitu proti korone a testovanie. To je však fakticky nesprávne. Niekoľko dní staré testy poskytujú malý stupeň ochrany. Neporovnateľný s očkovaním.
  2. Ak sa budeme spoliehať na antigénové testovanie, dopadneme rovnako ako minulú jeseň – s desaťtisícmi zbytočných úmrtí a miliardovými škodami na ekonomike. Parlament prijal krátkozraké pravidlá, ktoré uškodia nám všetkým.

Peter Visolajský, lekár

  1. Myslím, že takéto ústupky neprinesú neočkovaným žiadny benefit ani nezabránia vzostupu ďalšej vlny, len zvýšia výdavky štátu na testovanie.
  2. Nič sa nemení na tom, že stále sa ľudia môžu slobodne rozhodnúť, či sa budú chrániť očkovaním alebo sa skôr či neskôr infikujú s rizikom ťažkého priebehu a rizikom úmrtia na covid-19. Žiaľ, sú len tieto dve možnosti.

Martin Smatana, bývalý šéf IZP

  1. Pôvodný zámer ministerstva symbolicky spoplatniť testy mal za cieľ stimulovať k očkovaniu. Teraz, keď na kľúčové aktivity bude poskytnutý samotest, ktorý sa nedá poriadne odkontrolovať, alebo nebude požadovaný žiaden, prišli sme o jeden potenciálny stimul, aby sa ľudia dali zaočkovať.
  2. To, či kompromis spôsobí problémy, bude závisieť od detailov opatrenia. Masové využívanie AG testov nás už raz popálilo.

Zuzana Krištúfková, epidemiologička

  1. V zákone sa mala prijať možnosť vyžadovať Greenpass, t. j. potvrdenie o očkovaní, prekonaní alebo testovaní pri vstupe na vybrané podujatia, prevádzky a podobne. To vítam.
  2. Antigénové testy vidím ako najväčšiu slabinu koaličných dohôd. Je mi ľúto, že niektorí politici dávajú volebné preferencie nad opatrenia zachraňujúce ľudské životy a šetriace naše peniaze a ekonomiku.

Richard Kollár, matematik, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

1. Je veľkou škodou, že sa tento dôležitý zákon stal predmetom politického vyjednávania. Návrh zákona obsahoval štandardné úpravy, ktoré budú zakrátko bežné vo všetkých európskych krajinách.

Zákon v schválenej podobe takto vlastne upravuje, že ak budeme chcieť nechať počas jesene otvorené napríklad hromadné podujatia, bary, krčmy, svadobné oslavy a podobné činnosti pre zaočkovaných, pre ktorých už sú bezpečné na základe vedeckých poznatkov, tak zároveň budú otvorené pre ľudí s negatívnym antigénovým testom.

Kam to viedlo, a to bez otvorených prevádzok či škôl s prísnymi opatreniami už počas predchádzajúcej vlny, keď koloval menej agresívne šíriaci sa variant vírusu, to si snáď každý pamätá. Minulú vlnu sme mali takú veľkú napriek viac ako 30 miliónom antigénových testov. Každý si vie určite domyslieť, ako to pomôže v tej najbližšej vlne. Preto finálne znenie zákona považujem za úplne zlý politický obchod dosiahnutý vydieraním.

2. Ako som uviedol vyššie, toto nie je dobrý kompromis. Naša predchádzajúca pandemická vlna bola porovnateľná alebo väčšia ako v európskych krajinách, kde veci fungovali principiálne inak, napríklad v Nemecku, ale aj v Poľsku. Myslím si, že to tentokrát bude podobne. Všetky opatrenia nám len získavajú čas, ktorý však nevieme ako krajina použiť.

Sme asi jediná krajina v Európe, kde nie je ešte zaočkovaná väčšina politických lídrov. Obávam sa, že čoskoro budeme len hľadieť so závisťou na iné krajiny, ktoré už budú mať takmer po pandémii, a my budeme mať zavreté školy či papiernictva a regionálne možno aj plné nemocnice. Európska únia nám zabezpečila dostatok overených a schválených vakcín, cestu von z pandémie máme otvorenú.

Celý svet rieši očkovanie, len Slovensko sa zaseklo na testovaní. Pre mňa je toto nepochopiteľné zlyhanie politických a aj mnohých spoločenských elít.

Martin Šuster, ekonóm Národnej banky Slovenska

1. Na jednej strane je skvelé, že máme lepší zákon. Hoci možno stačilo okopírovať legislatívu z lepšie fungujúcich krajín a mohli sme to mať už pred rokom. Hlavnou slabinou nových pravidiel je, že dáva pri mnohých príležitostiach na rovnakú úroveň imunitu proti korone a testovanie. To je však fakticky nesprávne.

Imunita proti korone – ideálne získaná očkovaním, ale ťažšou cestou je prekonanie choroby – chráni samotného takto imúnneho človeka pred infekciou či reinfekciou na 80-90 % a okolie pred nakazením na viac ako 90 %. Naproti tomu testovanie nechráni samotného testovaného človeka nijako a jeho okolie je chránené pri antigénových testoch asi na 30 % a pri presnejších PCR či LAMP testoch asi na 50 %.

Testy majú, samozrejme, svoje využitie vo vhodných situáciách – napr. rýchle a lacné antigénové testy sú vhodné na „zlomenie“ krivky pri vysokej premorenosti, presnejšie PCR či LAMP testy sú vhodné pri jednorazových podujatiach, ako napr. festival Pohoda alebo konferencia Globsec. Pri opakovanom stretávaní sa v práci či v škole však niekoľko dní staré testy poskytujú malý stupeň ochrany. Neporovnateľný s očkovaním. Áno, pred rokom sme testy využívali – vtedy však nič lepšie nebolo. Teraz je.

2. S vedeckými faktami sa nedá robiť kompromis. S vírusom sa tiež nedá uzavrieť kompromis. Fakt je, že testovanie, obzvlášť antigénové testovanie, nie je schopné zastaviť či spomaliť túto epidémiu. O tom sme sa dosť bolestivo presvedčili na jeseň minulého roku. Teraz máme na rozdiel od minulej jesene polovicu populácie imúnnu a čelíme vírusu dvakrát infekčnejšiemu.

Inzercia

Ak sa budeme spoliehať na antigénové testovanie, dopadneme rovnako ako minulú jeseň – s desaťtisícmi zbytočných úmrtí a miliardovými škodami na ekonomike. Rozdiel oproti minulému roku je, že teraz máme k dispozícii naozaj dobré a trvalé riešenie – očkovanie. Náš parlament však namiesto všemožnej podpory najlepšieho možného riešenia – očkovania – prijal krátkozraké pravidlá, ktoré uškodia nám všetkým.

Najviac poškodia tých, ktorí sa nestihli či nechcú očkovať – imunitu proti covidu získajú tak či tak prekonaním covidu, s rizikami smrti, ťažkého priebehu či vážnych dlhodobých následkov. To nie je kompromis, to je neschopnosť predvídať budúcnosť pár týždňov či mesiacov dopredu. Táto budúcnosť bude opakovaním nedávnej histórie. A nemusela by.

Peter Visolajský, lekár a člen Ústredného krízového štábu

1. Myslím, že takéto ústupky neprinesú neočkovaným žiadny benefit ani nezabránia vzostupu ďalšej vlny, len zvýšia výdavky štátu na testovanie. To, čo politici nazývajú ústupkami alebo kompromisom, je v skutočnosti len zvýšené riziko, že neočkovaný, hoci aj negatívne testovaný, sa infikuje v rizikovom prostredí.

2. Kompromis v tejto veci môže byť len politický, no vírus nepozná žiadne kompromisy a už vôbec nie politické. Ak nezaočkovaný bude mať pri vstupe na nejaké podujatie negatívny test, znamená to len, že koronavírus v tom momente s veľkou pravdepodobnosťou nemá, ale nijak testovanie neochráni neočkovaného, aby sa následne neinfikoval na danom podujatí od ostatných.

Čiže nič sa nemení na tom, že stále sa ľudia môžu slobodne rozhodnúť, či sa budú chrániť očkovaním alebo sa skôr či neskôr infikujú s rizikom ťažkého priebehu a rizikom úmrtia na covid-19. Žiaľ, sú len tieto dve možnosti.

Vo Veľkej Británii, kde majú zaočkovaných už takmer všetkých rizikových, takéto dilemy, kompromisy a ani výnimky pre očkovaných a neočkovaných nemusia riešiť. Poučme sa konečne od tých úspešných, aby sme sa vyhli chybám, ktoré budú mať za následok tisíce zbytočných úmrtí.

Martin Smatana, bývalý riaditeľ IZP a analytik Globsecu na zdravotníctvo

Samotná legislatíva je len rámcová, presné pravidlá budú pripravené časom a zosúladené s COVID automatom. Zatiaľ sa dá teda hodnotiť len slovný opis toho, ako zákon bude fungovať, od pána ministra a kolegov z parlamentu. Vo všeobecnosti je princíp rakúskeho „3G“ – geimpft (zaočkovaný), getested (otestovaný) a genessen (po prekonaní) – správny a vecný prístup k tomu, ako fungovať bezpečne aj počas prebiehajúcej pandémie. To, že sa takýto rámec schválil aj u nás, je pozitívny krok.

Avšak. Kompromis v epidemiológii znamená takmer vždy väčšie riziko. V našom prípade počas poslednej vlny spôsobili kompromisy tisícky zbytočne nakazených a stovky odvrátiteľných úmrtí. Laxne definované „bubliny“ a opatrenia pred Vianocami si istotne viacerí pamätajú. To, či kompromis z víkendu spôsobí rovnaké problémy, bude závisieť od detailov opatrenia. Z toho, čo je už dnes známe, existuje viacero oblastí, ktoré môžu spôsobiť problémy:

1. Delta mutácia je o 40-60 % agresívnejšia ako alfa variant. Z príkladov z celého sveta vieme, že stačia okamihy, aby došlo k prenosu, a keďže má aj kratší inkubačný čas, tak vskutku stačia momenty a „ohnisko“ je na svete. Akékoľvek výnimky z potreby „3G“ predstavujú preto násobne väčšie riziko, ako sme tomu boli zvyknutí z britskej mutácie.

2. Masové využívanie AG testov nás už raz popálilo. Napriek tomu, že podľa Public Health England má delta variant len malý vplyv na ich presnosť v porovnaní s alfa mutáciou, ak by sa ostalo pri pôvodnej preferencii PCR testov, riziko šírenia by bolo výrazne nižšie. Áno, nepresnosť AG testov sa dá skompenzovať frekvenciou testovania, ako to aj plánujú v školách či firmách. Problémy pri využívaní AG testov vidím stále dva:

  • Po prvé, pocit, že antigénom otestovaný človek je neinfekčný. Je pravda, že teraz sa v rámci pravidelného testovania v práci či školách certifikáty vydávať nemajú, ale už sme na tento vzťah medzi testom – bezpečnosťou zvyknutí. Pravidelné AG testovanie môže teda spôsobiť zbytočne rizikové správanie ľudí.
  • Po druhé, keďže má vírus kratší inkubačný čas, je možné, že AG test so 48-hodinovou platnosťou bude mať ešte menšiu výpovednú hodnotu, a preto hrozí ešte väčšie riziko. Aj preto rozhodli, že napríklad v Anglicku bude od septembra vstup do klubov a nočných podnikov povolený jedine plne očkovaným a Nemecko ohlásilo tiež podobné opatrenie – ak bude počet prípadov rásť, návšteva reštaurácií, kín a štadiónov už pre nezaočkovaných nebude možná ani s testom. Je taktiež škoda, že sa týmto krokom nepriamo opúšťa od dobudovania PCR testovacích kapacít.

3. Pôvodný zámer ministerstva symbolicky spoplatniť testy mal za cieľ stimulovať k očkovaniu. Teraz, keď na kľúčové aktivity bude poskytnutý samotest, ktorý sa nedá poriadne odkontrolovať, alebo nebude požadovaný žiaden, prišli sme o jeden potenciálny stimul, aby sa ľudia dali zaočkovať. Pravidelné pretestovávanie a medicínske náklady spojené s prípadnou chorobu nás pritom stoja násobne viac ako vakcinácia. Je to preto trošku krátkozraké riešenie.

Na tlačovej besede k schváleniu zákona bolo povedané, že týmto návrhom nebude potrebné zatvárať kostoly a zabráni sa kolapsom nemocníc. Obávam sa, že to tak byť nemusí. Všetko bude závisieť od detailov opatrení. Verím, že to kolegovia z ministerstva a Úradu verejného zdravotníctva nastavia čo najlepšie.

Zuzana Krištúfková, epidemiologička a členka konzília odborníkov

1. Schválené znenie novely zákona č. 355/2007 Z.z. som ešte nevidela. Predpokladám, že v nej nebudú všetky detaily, na ktorých sa dohodli koaličné strany. Tie by mali byť vo vyhláškach ÚVZ SR. V zákone sa mala prijať možnosť vyžadovať Greenpass, t. j. potvrdenie o očkovaní, prekonaní alebo testovaní pri vstupe na vybrané podujatia, prevádzky a podobne. Tak je to napr. v Rakúsku a mnohých iných krajinách. To vítam.

2. Antigénové testy vidím ako najväčšiu slabinu koaličných dohôd. Ich spoľahlivosť sa zvyšuje, ak má testovaný klinické príznaky respiračného ochorenia. Môžu odlíšiť covid-19 od iných respiračných ochorení. V prípade testovania osôb bez klinických príznakov je to už horšie. Pri nízkom výskyte covidu-19 je ich efektivita nízka. Rozumiem, že sú lacnejšie ako PCR testy.

Neviem však, či niekto prepočítal, že budú cenovo výhodnejšie aj v prípadoch, že nezachytia pozitívnych, čo bude mať za následok vznik ohnísk nákazy s následnými nákladmi na liečbu a hospitalizáciu mnohých chorých. Delta variant sa šíri veľmi rýchlo a postihne veľký počet neočkovaných. O kolektívnej ochrane, keď väčšina očkovaných chráni malú skupinu neočkovaných, môžeme na Slovensku len snívať. Všetko bude v tretej vlne závisieť len od individuálnej ochrany, teda od očkovania a ochoty dodržiavať opatrenia každého z nás.

Dobrovoľne neočkovaní občania sú veľkým rizikom pre ľudí, ktorí z vážnych dôvodov nemôžu byť očkovaní, a pre deti, ktoré hrajú významnú úlohu v šírení nákazy. Osobná sloboda sa končí pri slobode toho druhého.

Je mi ľúto, že niektorí politici dávajú volebné preferencie nad opatrenia zachraňujúce ľudské životy a šetriace naše peniaze a ekonomiku. Som presvedčená, že v konečnom dôsledku voliči pri ďalších voľbách ocenia toho, kto vyvedie našu krajinu z pandémie s čo najnižšími stratami.

 

Foto  Andrej Lojan/TASR

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva