Štátne vyznamenania Čaputová ocenila Pavla Čekana, hokejistov, menšiny i poľskú režisérku Holland

Prezidentka Zuzana Čaputová ocenila v nedeľu 24 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho piatich in memoriam. Štátne vyznamenania udelila prezidentka ôsmim ženám a 16 mužom.

Na ceremoniáli sa zúčastnili aj predseda Národnej rady Boris Kollár, predseda vlády Eduard Heger, viacerí ministri a ďalší predstavitelia verejného života.

Rad Bieleho dvojkríža III. triedy získal český právnik, ktorý dával najavo svoj nesúhlas, ak sa politická moc dopúšťala nezákonností, Pavel Rychetský. Ocenenie získal za mimoriadne zásluhy o rozvoj vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou v oblasti práva a ústavného súdnictva. Rychetský je druhé obdobie predsedom Ústavného súdu Českej republiky. V rokoch normalizácie bol spoluzakladateľom a jedným z prvých signatárov Charty 77 a v roku 1989 spoluzakladal Občianske fórum.

Radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam ocenila prezidentka hokejistu Pavla Demitru. Ten zahynul v septembri 2011 počas tragickej udalosti pri ruskom meste Jaroslavľ, kde sa zrútilo lietadlo, na palube ktorého sa nachádzal celý tím Lokomotiv Jaroslavľ z KHL.

Reprezentačný dres s číslom 38 si začal obliekať od roku 1996. Zúčastnil sa na šiestich majstrovstvách sveta, troch zimných olympiádách a dvakrát na Svetovom pohári, pričom celkovo odohral 77 zápasov a strelil 27 gólov. Jeho kariéru zdobí bronz z majstrovstiev sveta 2003 vo Fínsku.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získal Rudolf Chmel za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. V minulosti bol prezidentom Nadácie otvorenej spoločnosti, ministrom kultúry i podpredsedom vlády pre ľudské práva a menšiny.

či trénerka krasokorčuľovania rakúskeho pôvodu Hilda Múdra, ktorej zverencom bol najúspešnejší slovenský krasokorčuliar Ondrej Nepela, ktorého viedla 15 rokov. Prezidentka jej ocenenie udelila za zásluhy v oblasti športu a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí, ocenenie prevzal jej syn.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy si prevzali vedec Pavol Čekan najmä za zásluhy v oblasti vývoja a výroby testov na vírus SARS-CoV-2 a hokejový obranca Zdena Chára za zásluhy v oblasti športu a šírenie dobrého mena SR.

Hlava štátu udelila Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti kultúry a umenia hudobnému skladateľovi a vysokoškolskému pedagógovi Vladimírovi Godárovi.

Za zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu udelila Čaputová toto ocenenie in memoriam hrdinke SNP Chavive Reickovej a sionistka, ktorá organizovala transporty židovských detí a starších občanov cez Maďarsko do Palestíny. Po potlačení Povstania ju fašisti zajali, brutálne vypočúvali, mučili a zavraždili. V Izraeli je považovaná za národnú hrdinku.  

Prevzala si ho aj Anna Šestáková, najstaršia členka Konfederácie politických väzňov Slovenska, za zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. Tri roky po prevzatí moci v Československu komunistami sa jej rodiny a manžela dotkli perzekúcie zo strany totalitnej moci.

Za zásluhy v sociálnej oblasti, najmä v oblasti integrácie, inklúzie, postojmi k minoritám a v psychologickej starostlivosti o rodiny s deťmi s postihnutím zo sociálne znevýhodneného prostredia si ocenenie prevzala psychologička Magdaléna Špotáková. Viac ako tri desiatky rokov pracuje v bratislavskom Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. 

Ocenenie získal aj literárny vedec a publicista Milan Šútovec za zásluhy o demokraciu a rozvoj, za ľudské práva a slobody a ich ochranu. V čase Nežnej revolúcie sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu a následne bol predsedom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia.

In memoriam získal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy aj Károly Tóth, maďarský disident, intlektuál a politik, za zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, ako aj za podporu interetnického a interkultúrneho porozumenia. Bol zakladateľom a prvým predsedom prvého nekomunistického hnutia na Slovensku Maďarskej nezávislej iniciatívy. Založil aj Fórum inštitút pre výskum menšín.

Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam získal stredoškolský pedagóg Jaroslav Budz, učiteľ matematiky, fyziky a chémie, ktorý sa snažil zabrániť útoku v Spojenej škole na Ulici M. R. Štefánika vo Vrútkach, pri ktorom zahynul na následky zranení spôsobených páchateľom.

Pribinov kríž II. triedy si odniesli fokloristka, tanečná pedagogička a choreografka Helena Jurasovová za celoživotné zásluhy v umelecko-vzdelávacej činnosti v oblasti detského scénického folklorizmu.

Ocenenie si prevzal aj básnik, textár a prekladateľ Ivan Štrpka za zásluhy o mimoriadny kultúrny rozvoj SR, ktorý v čase normalizácie z politických dôvodov nesmel publikovať a in memoriam ho získal aj Štrpkov spolupracovník, hudobník, skladateľ a spevák Dezider Ursiny za zásluhy o kultúrny rozvoj SR.

Vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy si prevzal Vasiľ Jabur za zásluhy pri kodifikácii rusínskeho jazyka, priekopníčka paliatívnej medicíny Kristína Križanová a psychológ Ivan Leitman za zásluhy o sociálny rozvoj SR. Venuje sa pomoci týraným deťom, ženám a rodinám ohrozeným domácim násilím. Vladimíra Michala, zakladateľa kníhkupectva a vydavateľstva Artforum, a scénografa a kostýmového výtvarníka Jána Zavarského ocenila prezidentka za zásluhy o kultúrny rozvoj SR.

Prevzala si ho aj odborníčka na rómsku problematiku Agnesa Horváthová za zásluhy o sociálny rozvoj SR.

Štátne vyznamenanie Medailu prezidenta SR Čaputová udelila za zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia divadelnému režisérovi maďarského pôvodu Sándorovi Bekemu, ktorý v roku 1969 založil v Košiciach divadlo maďarskej národnostnej menšiny s názvom Thália.

Ocenenie získala aj poľská filmová režisérka a scenáristka Agnieszke Hollandovej za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia. Za jej najlepšie dielo sa považuje film Európa, Európa (1991) nakrútený podľa životopisu Solomona Perela, židovského mladíka. Ale spolupracovala aj na filme Jánošík - Pravdivá história (2009), dráme o upálení Jana Palacha nazvanej Hoříci keř (2013) či životopisnom príbehu Šarlatán (2020) inšpirovaný životnou drámou liečiteľa Jána Mikoláška.

Udeľovanie vyznamenaní, najmä štátnych, je významnou formou uznania zásluh občanov SR aj iných štátov. Ide o morálne a spoločenské ocenenie vynikajúcich jednotlivcov, výnimočne aj vojenských útvarov a vojenských zväzkov, ktoré majú zástavu.

Právo udeľovať štátne vyznamenania patrí k tradičným kompetenciám hláv štátov. Štátne vyznamenania sú rady (vyššie) a kríže (nižšie). Prezident udeľuje aj Rad Andreja Hlinku.