Čiernohorský parlament odvolal ministra spravodlivosti za výroky o Srebrenici

Poslanci čiernohorského parlamentu hlasovali vo štvrtok za odvolanie ministra spravodlivosti Vladimira Leposaviča v súvislosti s jeho vyjadreniami o masakre v Srebrenici z roku 1995, ktoré v krajine vyvolali politickú krízu. Informuje o tom agentúra AFP.

Leposavič, ktorý je blízky srbskej pravoslávnej cirkvi a považuje sa za prosrbského politika, v marci tohto roka povedal, že by uznal zabíjanie v bosnianskej enkláve Srebrenica za genocídu len vtedy, keby to bolo "jednoznačne určené".

Iniciatívu čiernohorského premiéra Zdravka Krivokapiča za jeho odvolanie po týchto vyjadreniach vo štvrtok podporilo 43 poslancov, 27 bolo proti a desať sa hlasovania zdržalo, uviedli miestne médiá.

Masakra zhruba 8000 moslimských mužov a chlapcov bosnianskosrbskými jednotkami na konci občianskej vojny v Bosne bola vyhlásená za genocídu medzinárodnými sudcami, pripomína AFP.

Mnoho Srbov v regióne toto označenie odmieta a tvrdí, že bývalý bosnianskosrbský veliteľ Ratko Mladič, ktorého sa genocídu odsúdili, iba bránil svoj ľud.

Leposavič, ktorý bol vo funkcii ministra spravodlivosti a ľudských a menšinových práv, sporné vyjadrenia o Srebrenici povedal v parlamente v rámci odpovede na otázku zo strany poslancov z radov socialistov, ktorí sú prvýkrát v histórii Čiernej Hory v opozícii. Napriek búrlivej polemike, ktorú jeho komentáre vyvolali, odmietol odstúpiť a získal podporu bloku proruských a prosrbských poslancov.

Premiér Krivokapič uviedol, že ministrovo odvolanie bolo jedinou cestou k budovaniu občianskej spoločnosti v krajine a snahe o európsku integráciu.

Čiernohorský parlament nezávisle od odvolávania Leposaviča prijal aj rezolúciu, ktorou ostro odsúdil genocídu v Srebrenici a "zakázal" verejné popieranie tohto zločinu, aj keď dokument je vlastne politickým vyhlásením bez právnej sily a sankcií, píše AFP.

Počas vojny v Bosne bola Čierna Hora súčasťou jedného štátneho celku so Srbskom. V roku 1996 sformovali federáciu a plnú nezávislosť získala Podgorica až v roku 2006. Zhruba 29 percent obyvateľov Čiernej Hory sa považuje za Srbov a 12 percent za Moslimov alebo bosnianskych Moslimov.