Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
11. jún 2021

EURO 2020

Rekordný počet organizátorov, tlak zelenej loby a trpaslík Slovensko

Do roka a do dňa, hovorí sa v rozprávkach. V prípade futbalového Eura 2020 platí do roka bez dňa. 

Rekordný počet organizátorov, tlak zelenej loby a trpaslík Slovensko

Foto - TASR/AP

Presne 364 dní čakali na odloženú futbalovú rozprávku priaznivci na starom kontinente. Dnes zmeškaná oslava futbalu začína.

V poradí 16. majstrovstvá Európy nie sú výnimočné len ročným odkladom. Keď v roku 2012 vtedajší prezident Európskej futbalovej únie (UEFA) Michel Platini oznámil, že zaužívaný zvyk jednej hosťujúcej krajiny nahradí v roku 2020 šampionát organizovaný vo viacerých štátoch, nemohol tušiť, že tento zámer prekazí pandémia.

Minulý rok to bolo presne 60 rokov od prvého Európskeho pohára národov – ako znie pôvodný názov futbalového Eura –, ktorý v roku 1960 hostilo Francúzsko.

Nápad usporiadať Platiniho „romantickú“ oslavu futbalového výročia na trinástich štadiónoch v trinástich štátoch celkom nevyšiel. A nielen kvôli roku oneskorenia.

Pre skúsenosti Slovákov s meškajúcim stavebníctvom je zaujímavé vedieť, že v belgickom Bruseli nestihli postaviť nový Euroštadión (avizovali ho tri roky vopred).

Írsky Dublin zase zrušila UEFA len na jar tohto roku, pretože Íri nedokázali pre národné protipandemické opatrenia garantovať ani len minimálnu divácku návštevnosť.

Ohrozené boli aj ďalšie krajiny. Boje v Náhornom Karabachu vlani na jeseň takmer vymazali z mapy Eura azerbajdžanské hlavné mesto Baku. Áno, aj kaukazské krajiny sú pre UEFA dlhodobo európske, ale to je zase iný príbeh. Nuž a na mále mal aj trojnásobný európsky šampión Španielsko.

Regionálna baskická vláda stanovila pre účasť divákov na štadióne v Bilbau také prísne hygienické kritériá, že šampionát v tradičnej bašte európskeho futbalu musela zachrániť Sevilla.

Rekord v počte organizátorov

Turnaj sa napokon odohrá v jedenástich krajinách na jedenástich štadiónoch. Amsterdam, Baku, Bukurešť, Budapešť, Kodaň, Glasgow, Londýn, Mníchov, Rím, Petrohrad a Sevilla. UEFA od každého organizátora požadovala účasť divákov od 25 do 100 percent kapacity štadióna. Kto ju nevedel splniť, išiel zo zoznamu organizátorov von.

Britský premiér Boris Johnson s vidinou malej európskej prestíže pri proklamovaní národného víťazstva nad pandémiou ponúkal už koncom marca, že ostrovná krajina je schopná nahradiť každé mesto, ktoré zo zoznamu pre nesplnenie diváckej podmienky vypadne.

Silný zákulisný tlak na divácku účasť však prezident UEFA Aleksander Čeferin pre nemecké médiá neskôr dementoval. „Regionálne vlády miest, kde sa majú zápasy Eura 2020 uskutočniť, rozhodnú pred každým stretnutím, či môžu prísť na zápas aj diváci,“ uviedol v apríli Slovinec, ktorý sa tento týždeň stihol stretnúť aj s pápežom Františkom.

Dnes vieme, že celkom bez divákov nezostane žiadny zo štadiónov. Pomyselné politické body za vysokú návštevnosť v čase pandémie pozbiera najmä Viktor Orbán. Len štadión Ferenca Puskása v Budapešti bude môcť byť vypredaný.


Taliansky futbalový tím počas tréningu na Olympijskom štadióne v Ríme. Foto - TASR/AP

Honba za aspoň nejakými divákmi, a teda tržbami, je na strane UEFA logická. Náklady na turnaj sú astronomické, a to ich pod tlakom „zelenej lobby“ futbalová federácia musela ešte navýšiť.

Už v roku 2012 sa totiž objavila envirokritika za náročnosť cestovania, ktorému organizátor vystaví nielen účastnícke reprezentácie, ale aj divákov.

Napríklad takí Švajčiari pocestujú spod Álp na zápas do Baku, odtiaľ do Ríma, naspäť do Baku a potom späť – domov alebo na osemfinálový zápas. Dokopy takmer 13-tisíc kilometrov.

Inzercia

Emisie oxidu uhličitého boli pre tento cestovateľský šampionátový rozmar vypočítané na zhruba 280-tisíc ton.

Reakcie strechy európskeho futbalu? V krajinách, ktoré hostia EURO 2020 sľúbila vysadiť minimálne 550-tisíc stromov.

Euro aj pre ostatných

Turnaja sa opäť zúčastní až 24 národných tímov. To už nie je dôsledok osláv výročia šampionátu, ale pokračujúcej snahy o rozšírenie marketingových dosahov UEFA aj do krajín, ktoré by sa na EURO inak pozreli pri zhode náhod len raz za čas.

Napríklad Slovensko. Kým sa hral šampionát medzi 16-timi najlepšími, nikdy (presne päťkrát) sme sa nekvalifikovali. Podarilo sa nám to na šiesty pokus v roku 2016 – vtedy na šampionáte hralo po prvý raz 24 tímov. 

Aj teraz postúpilo z 55 mužstiev v kvalifikácii takmer každé druhé. Ak si pozrieme mapu kvalifikovaných a tých, čo nepostúpili, je jasné, že chýbajú len futbaloví trpaslíci. Možno budú odborníci namietať, veď neprešli ani Rumunsko, Grécko či Bulharsko. Na druhej strane, zahrajú si aj takí, čo zvyknú absentovať: Severné Macedónsko, Fínsko alebo Maďarsko.

Program zápasov slovenskej reprezentácie na ME vo futbale

  • pondelok 14. júna: Slovensko vs. Poľsko (18.00 hod.);
  • piatok 18. júna: Slovensko vs. Švédsko (15.00 hod);
  • streda 23 júna: Slovensko vs. Španielsko (18.00 hod.).

Nie, nechceme znížiť úspech našich „sokolov“ a oprávnenú radosť fanúšikov, práve naopak, treba sa na dôvody našej účasti pozrieť, hoci veľmi zjednodušeným, ale reálnym pohľadom.

Slovensko je skrátka futbalový trpaslík. V dlhodobom rankingu UEFA nám patrí aktuálne 32. priečka z 55 krajín. Hneď za nami je Lichtenštajnsko, Litva a Luxembursko. Je nespochybniteľný úspech dostať sa medzi 24 najlepších.

Futbalovo nie sme ani len krajina druhého európskeho sledu, a preto sa môžeme oprávnene tešiť minimálne na tri slovenské zápasy proti Poľsku, Švédsku a Španielsku. Nemáme čo stratiť, môžeme len prekvapiť.  

O čo sa hrá

Na Eure sa hrá v prvom rade o víťazstvo, prestíž a slávu. Aspoň verme, že v hlavách a srdciach futbalistov to tak stále je.

Uspieť v siedmich zápasoch po sebe, pričom posledné štyri musíte vyhrať, zabezpečí trofej Henriho Delaunaya. Francúzsky futbalista, neskôr rozhodca a futbalový funkcionár stál pri zrode myšlienky nielen európskeho šampionátu, ale aj dnešnej Ligy majstrov i strešnej organizácie európskeho futbalu UEFA.

Stal sa jej prvým predsedom, a hoci zomrel o päť rokov skôr, ako sa prvé kontinentálne majstrovstvá uskutočnili, trofej je pomenovaná zaslúžene práve po ňom. Kto ju zdvihne nad hlavu, minimálne vo svojej krajine zostane futbalovo nesmrteľný.

Keď v roku 1954 UEFA pod jeho vedením vznikla, určite netušil, aký počiatok mašinérie futbalového marketingu vytvoril. Sovieti si ako prví víťazi európskeho šampionátu odniesli v roku 1960 v prepočte po 200 dolárov na hlavu.

O tridsať rokov neskôr, v roku 1992, si účastníci celého Eura rozdelili 28 miliónov eur. Prešlo ďalších tridsať rokov a na aktuálnom šampionáte očakáva Forbes súhrnnú odmenu len pre víťaza na úrovni 34 miliónov eur.

Tak určite, na Eure sa hrá o víťazstvo, prestíž, slávu a peniaze.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame