Komentátor Gašpar Nesúhlasím, že tento šampionát je nekvalitný. Overíme si to o niekoľko rokov

Prvé tri zápasy slovenskému tímu vyšli výborne, prekvapivo sme zdolali aj Rusov. Dá sa už očakávať, že po deviatich rokoch konečne postúpime do štvrťfinále?

Minimálne ešte tri body treba. Z doterajšieho priebehu šampionátu vidíme, že skupina môže byť ešte veľmi zamotaná, takže si musíme počkať. Ale áno, plný počet bodov po troch odohraných zápasoch je ideálny štart na to, aby sa nám podarilo zaradiť medzi štyroch postupujúcich zo skupiny.

O tohtoročných majstrovstvách sveta sa hovorí, že sú najslabšie za posledné roky. Súhlasíte?

Podľa toho, čo považujeme za najslabšie. Ak to má byť účasť hviezdnych hráčov, tak asi áno. Ale to budeme vedieť zhodnotiť, keď sa na súpisky tímov pozrieme o päť alebo desať rokov, pretože vtedy uvidíme, akí hráči boli na tomto turnaji v jednotlivých tímoch, ktoré teraz prišli omladené a nebáli sa dať šancu mladším hokejistom. Samozrejme, niekoho mohla do toho dotlačiť aj aktuálna situácia, čo je úplne logické.

Pomôžem si však príkladom spred pätnástich rokov, keď za Kanadu nastúpili v jednom útoku Sidney Crosby s Patriceom Bergeronom. Ak by títo dvaja hrali teraz spolu v jednej formácii, tak sa spievajú ódy o tom, že vidíme hrať dvoch útočníkov, ktorí patria medzi najlepších v súčasnosti. A vtedy sa to tiež bralo tak, že Kanada tam prišla s mladými nádejnými hráčmi. Dnes by takéto spojenie bolo superhviezdnou lajnou.

Takže si nemyslíte, že kvalitu turnaja a cenu prípadného úspechu na tomto šampionáte by znižoval fakt, že väčšina hráčov, ktorí prišli, ešte nie sú veľké hokejové mená?

To si vôbec nemyslím. Zvyknú sa tak označovať majstrovstvá, ktoré sa hrajú v rokoch, keď sa konajú aj olympijské hry a viaceré hokejové hviezdy už na šampionát hrať neprídu, ale kto to po uplynutí dvoch-troch rokov rieši?

Česi napríklad zvíťazili na šampionáte v roku 2010 a Rusi 2014 a kto dnes hovorí, že by cenu ich úspechu znižovalo to, že vyhrali v „olympijskom“ roku? Koniec koncov, naše zlaté medaily prišli v roku 2002, čo bol takisto rok, keď sa hrala aj olympiáda.

Skôr si myslím, že je to barlička pre fanúšikov neúspešných tímov, ktorí sa takto snažia ospravedlniť neúspech tým, že veď aj tak nešlo o „áčkový“ turnaj.

Predsa len sa už v prvých dňoch turnaja zrodilo veľa prekvapivých výsledkov a viacerí papieroví favoriti zaváhali. O čom to vypovedá?

Keď hovoríme o neúčasti hviezdnych hráčov, tak asi nemáme na mysli hviezdnych Dánov alebo Britov, ale skôr mužstvá hokejových veľmocí, ktorí prišli s menej preverenými hráčmi na medzinárodnom poli. Zatiaľ čo krajiny druhého či tretieho sledu prišli s takmer plnou zostavou a to sa, samozrejme, prejavuje.

Myslím si však, že tieto prekvapenia, ktoré sa dejú, dávajú šampionátu ešte väčšie čaro a robia ho nevyspytateľným. To je predsa na športe pekné, ak sa deje niečo, s čím nerátame.

Očakávate teda, že aj konečné poradie turnaja bude veľkým prekvapením?

Je to dlhý turnaj, máme za sebou len prvých pár dní a je tam dosť priestoru, aby aj favoriti ešte svoje zaváhania napravili. Ale udialo sa ich už toľko, že pokojne môže tentoraz niekto zo silnej šestky tradičných štvrťfinálových účastníkov v play-off chýbať.

Poďme k hodnoteniu našej reprezentácie. Najmä v prvých dvoch zápasoch hral veľmi dobre prvý útok v zložení Peter Cehlárik, Marek Hrivík a Róbert Lantoši. Čím to je, že im to spolu tak funguje?

V prvom rade klubová súhra zo švédskeho Leksandu. Hrivík a Cehlárik o sebe vedia a Róbert Lantoši je vďačný typ hokejistu, ktorého potrebuje práve takáto zohraná dvojica. On tam proste jazdí a využíva hybridné zakázané uvoľnenie, čím sa rozširuje možnosť na zakladanie útokov. K tomu je rýchly, vie získať útočné pásmo a keď už v ňom odovzdá puk „mozgu“ formácie – Marekovi Hrivíkovi –, tak ten môže vymýšľať finálnu prihrávku pre Cehlárika alebo to vráti späť Lantošimu.

V prvom útoku máme tiež vynikajúcich obrancov Rosandiča a Gernáta, ktorí vedia strieľať. Je to jednoducho veľmi dobre skombinovaná typológia hráčov, tréneri veľmi dobre odhadli chémiu, ktorá medzi nimi zafungovala.

Podobný typ hráča ako Lantoši, čo sa týka korčuliarskej výbavy, je tiež Marián Studenič, vďaka ktorému to funguje aj v ďalšej formácii.

Kto je pre vás ďalším pozitívnym prekvapením, ktorý sa možno spomína menej?

Poviem meno ďalšieho tínedžera v zostave – Samuela Kňažka. Pred majstrovstvami sa veľa hovorilo o Šimonovi Nemcovi a Jurajovi Slafkovskom, ale pre mňa je veľkým prekvapením práve tento obranca.

Ľahko sa mladým hráčom ukazujú pekné ofenzívne ťahy, pretože nikto to od nich nečaká, možno sú aj uvoľnenejší a my diváci si povieme „super“. Ale hrať tak zodpovedne v defenzíve si vyžaduje hernú aj mentálnu vyspelosť. A to Samuel Kňažko vo svojom mladom veku dokáže a robí tým veľké množstvo malých, ale dobrých rozhodnutí.

Možno to nie sú geniálne veci, ako vie vyrobiť Nemec v útočnom pásme, ale o to zodpovednejší je vzadu a vďaka skvelej práci s hokejkou dokáže vyhrať veľa defenzívnych súbojov.

Po zápase s Rusmi sa dosť spomínal brankár Július Hudáček, o ktorom sa v posledných rokoch vravelo, že v reprezentácii chytá - na rozdiel od klubovej úrovne - horšie. Prekvapil vás jeho výkon?

Je to o dôvere a priestore, ktorý dostane. Julo málokedy išiel na šampionát v úlohe jasnej jednotky. Možno mu teraz trochu pomohla aj smola Branislava Konráda, ktorý sa zranil. Ale to, že Hudáček nastúpi proti Rusom, bol podľa mňa plán realizačného tímu. Samozrejme, určite chceli, aby Konrád dochytal zápas proti Británii. Nestalo sa, ale Hudáček zvládol štart, hoci to určite nebolo nič príjemné, keď hneď po prvej akcii mu Briti vsietili gól. Ale aj s jeho pomocou sme zápas zvládli a s touto skúsenosťou nastupoval proti Rusom, ktorých dokonale pozná a dokázal to naplno využiť. Teším sa, že vyhral veľký reprezentačný zápas, a verím, že ešte nejaký väčší dokáže vyhrať.

Vidíte hráča v našom tíme, ktorého by ste označili za jasného lídra?

Úplne výrazného lídra typu Šatan či Chára nevidím, ale ak to budú chalani nahrádzať tímovou hrou ako doteraz, tak poviem, že načo je nám jeden jasný líder, keď tam máme dvadsať tímových hráčov.

Slovenskí hokejisti po víťaznom zápase nad Ruskom. Foto – TASR/Jaroslav Novák

Do zápasu s Ruskom nastúpilo na našej strane viacero nových hráčov. Tréner Craig Ramsay to vysvetľoval tým, že to umožňuje jednoduchosť systému, ktorým hráme. Čo si pod tým máme predstaviť?

Ide o to, že hokej, ktorý my vidíme ako celok na obrazovkách, dokážu tréneri vysvetliť hráčom do malých, krátkych úloh. To je trebárs príklad spomínaného Samuela Kňažka, ktorý robí množstvo „malých“ rozhodnutí za sebou a dokáže ich opakovať vo vysokej frekvencii.

Tréneri jednoducho dokážu hráčovi vyčleniť úsek hry a vysvetliť jeho úlohu, ktorá môže byť niekedy omnoho jednoduchšia, ako sa na prvý pohľad zdá.

Všetci vieme, že ak hráč dokáže s pukom prejsť spoza vlastnej bránky cez celé klzisko a streliť gól, tak je to niečo úžasné. No nestáva sa to pravidelne. V hokeji sú však iné situácie, ktoré sa veľmi často opakujú, a keď ich hráč dokáže úspešne vykonávať s vysokou pravidelnosťou, tak mu to v danom hernom systéme stačí, aby bol platným členom tímu. 

Tréner Ramsay zdôrazňuje časté striedanie formácií počas hry. Prečo je to dôležité?

Hráči sa musia udržať v tempe, no turnaj je dlhý a krátke striedania sú pre organizmus lepšie zvládnuteľné. Regenerácia ide omnoho ľahšie, keď je hráč na ľade priemerne 25 sekúnd, ako keď si to predlžuje na minútu alebo viac. Samozrejme, vývoj hry k tomu niekedy nepustí, vtedy je to v poriadku. Vo chvíli, keď sa dá po dvadsiatich či dvadsiatich piatich sekundách vystriedať, treba to využiť. Práve v neskoršej fáze zápasu alebo celého turnaja, keď je únava čoraz väčšia, dokážu hráči v kratších striedaniach udržať vyššiu intenzitu hry.

Po oddychu čaká našich hokejistov vo štvrtok zápas proti Švajčiarom, cez víkend dvojzápas proti Dánsku a Švédsku a súboje v skupine zakončíme duelom o týždeň proti Čechom. Čo bude v týchto zápasoch najdôležitejšie?

Udržať sa v režime, v akom sme odohrali predchádzajúce tri duely. Vo štvrtok nás čaká podľa mňa najťažší súper. Aspoň tak sa to po prvej fáze turnaja ukazuje. Potom prichádzajú tímy, ktoré veľa stratili a potrebujú získavať body. Ktovie, možno práve zápas s Dánskom bude rozhodujúci z hľadiska postupu do play-off. Aj to sa víťazstvom nad Švédmi dostalo do hernej pohody a budú to chcieť zužitkovať. Samozrejme, nevravím, že sa proti Švajčiarom máme vzdať nádeje na úspech, no víkend bude určite kľúčový.