Geopolitické zbrane Dva slovníky Ivana Korčoka

Zatiaľ čo v súvislosti so Sputnikom V tu už týždne zo strany politikov počúvame slová o nástroji hybridnej vojny, realitou sa stáva iná geopolitická zbraň. Skutočná, oproti ktorej je nákup ruskej vakcíny len bezvýznamnou taľafatkou.

Rozhodnutie americkej administratívy pozastaviť sankcie na spoločnosť Nord Stream 2 AG znamená, že rovnomenný plynovod z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora bude dokončený a sprevádzkovaný.

Po stretnutí so šéfom Gazpromu na ekonomickom fóre v Petrohrade to nakoniec minulý týždeň musel priznať aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Nenaplnil sa tak ani odhad ďalšej našej zahraničnopolitickej tváre, exšéfa európskeho výboru parlamentu Tomáša Valáška, ktorý tvrdil, že ani nový americký prezident Joe Biden s dostavbou plynovodu nebude súhlasiť. Verbálne to tak možno bolo, ale v realite USA nakoniec odmietli použiť silové nástroje, ktoré by dostavbu plynovodu významnejšie skomplikovali.

Istým spôsobom sa tak opakuje situácia, ktorej sa vo svojej knihe Spojenec proti spojencovi už v roku 1987 venoval aktuálny americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Išlo vtedy tiež o spor medzi vtedajšou Nemeckou spolkovou republikou a USA o výstavbu plynovodu zo západnej Sibíri, ktorým sa táto komodita mala dostať ďalej na Západ. Administratíva Ronalda Reagana bola ostro proti, tiež zvažovala sankcie, ale nakoniec ustúpila. Biznis svojich spojencov so Sovietskym zväzom vyhodnotila ako menej závažnú tému v porovnaní s jednotou celého západného bloku.

Podľa riaditeľa varšavského Ústavu medzinárodných vzťahov Slawomira Debskeho súvisí americké rozhodnutie s tým, že nová administratíva prehodnocuje zahraničnopolitické ciele. Do stredu jej záujmu sa dostáva Čína, proti ktorej sa snaží zoskupiť širšie spojenectvo. V tejto stratégii klesá pre USA význam transatlantických vzťahov a, naopak, narastá dôležitosť indopacifického priestoru. Súčasťou tohto kurzu je aj pokus o reštart vzťahov s Ruskom.

Strategickým cieľom Ruska pri plynovode Nord Stream je dostať sa do pozície, keď bude môcť vyvíjať nátlak na Nemecko .Zdieľať

Teraz k tomu, prečo je oprávnené nazývať Nord Stream 2 geopolitickou zbraňou Ruska. Dôvodov, prečo takéto označenie obstojí, je niekoľko.

Plynovod Nord Stream 2 (popri už fungujúcom Nord Stream 1) ešte viac uľahčuje obídenie Ukrajiny pri tranzite plynu. Tým túto krajinu, ktorej Západ už toľkokrát deklaroval podporu, geopoliticky aj ekonomicky oslabuje.

Plynovod tiež oslabuje pozíciu viacerých stredoeurópskych krajín vrátane Slovenska, cez ktoré doteraz viedli hlavné prepravné trasy ruského plynu ďalej do Európy. Výstavba Nord Streamu 2 je zároveň v rozpore s dlhodobým európskym cieľom znížiť svoju závislosť od ruského plynu.

Už spomínaný Slawomir Debski upozorňuje na to, že strategickým cieľom Ruska pri plynovode Nord Stream je dostať sa do pozície, keď bude môcť vyvíjať nátlak na Nemecko a prostredníctvom neho politicky a ekonomicky vydierať aj stredoeurópske štáty.

Slovenskej zahraničnej politike sa nedá vyčítať, že by v prípade výstavby Nord Stream 2 nedávala najavo nesúhlas. Pričom platí aj to, že v tejto veci neťahala za jeden povraz ani Vyšehradská skupina. Pre Česko predstavoval tento plynovod oveľa menší problém ako pre nás a pre Poľsko.

Tiež je pravdepodobné, že Nemci a Rusi by plynovod dokončili aj napriek tvrdým americkým sankciám. Nemecko bude po odstrihnutí od energie z jadra a postupne aj z uhlia potrebovať čoraz viac plynu a plynovody z Ruska mu ho zabezpečia za lepšiu cenu, ako by bol plyn z tankerov.

Hodné kritiky je niečo iné. Spôsob, akým sa u nás vedie zahraničnopolitická debata.

Pri nákupe Sputnika, ktorý bol z pohľadu geopolitiky banalitou, tu zo strany predstaviteľov našej zahraničnej politiky padali nezvykle tvrdé slová. O nástroji hybridnej vojny (Ivan Korčok), o napľutí partnerom do tváre (Tomáš Valášek).

Pri plynovode Nord Stream 2, ktorý predstavuje reálnu geopolitickú hrozbu, tu však žiadne takéto silné vyjadrenia nezneli. Ani o ruskej geopolitickej zbrani, na ktorej sa podieľa aj Nemecko, ani o napľutí partnerom do tváre. Tentokrát však zo strany silných hráčov (Nemecko, USA), ktorí uprednostnili pred spojencami svoje vlastné záujmy.

Nejako sa to celé prešlo s diplomatickým slovníkom a uzavrelo konštatovaním ministra zahraničných vecí, ktorý uvítal ubezpečenie šéfa Gazpromu Alexeja Millera o záujme pokračovať v spolupráci so Slovenskom.

Treba si to zapamätať pre prípad, že tu niekedy v budúcnosti opäť raz vypukne hystéria podobná tej sputnikovskej.