Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
02. december 2008

Spory o Slovenský štát

„Či sa nám to páči alebo nie, obdobie SR malo veľký psychologicko-spoločenský význam aj pre budúci vývoj. Dá sa preto uvažovať o tom, že nebyť prvej Slovenskej republiky, oveľa ťažšie by po roku 1989 vznikla druhá Slovenská republika, dnešná.“ (M. Lacko) Názorová rozpoltenosť Väčšina historikov, ale...

„Či sa nám to páči alebo nie, obdobie SR malo veľký psychologicko-spoločenský význam aj pre budúci vývoj. Dá sa preto uvažovať o tom, že nebyť prvej Slovenskej republiky, oveľa ťažšie by po roku 1989 vznikla druhá Slovenská republika, dnešná.“
(M. Lacko)

Názorová rozpoltenosť
Väčšina historikov, ale aj laikov sa zhodne v tom, že éra prvej Slovenskej republiky patrí medzi najkontroverznejšie. Zabúda sa však na z toho vyplývajúci fakt. Roky 1939-1945 sú nielen najrozporuplnejšie, ale je to zároveň aj najneobjektívnejšie hodnotené obdobie slovenských dejín. Tento stav má na svedomí štyridsať rokov komunistickej totality, ale aj zvrátená snaha najmä zahraničných Slovákov glorifikovať Tisa.

Doterajšie vedecké publikácie venujúce sa tejto problematike iba potvrdzujú polarizáciu názorov. Diela Ďuricu a Vnuka sú v totálnom protiklade s videním Kamenca či Hlavinku. V tomto smere možno za priekopnícku považovať monografiu mladého slovenského historika Martina Lacka Slovenská republika 1939-1945. Lacko, ktorý v súčasnosti spolupracuje s ÚPN, sám tvrdí, že jeho cieľom je rovnako „konštatovať v jednej rovine negatíva, ale aj pozitíva celého obdobia". A tak prispieť „k prekonaniu dvoch protichodných historických táborov".

Zlá/dobrá Slovenská republika
V histórii býva málokedy niečo čierne alebo biele. Tak je to aj s prvým slovenským štátom. Vidieť ho len cez prizmu brutálnych protižidovských opatrení by bolo chybou. Hoci pravdou ostáva, že práve riešenie židovskej otázky najviac vrhá zlý tieň na malý národ. Výsledkom arizácie a odstránenia židov zo spoločenského života bolo uvoľnenie množstva pracovných síl, vznikol tak dosiaľ nevídaný priestor pre slovenskú inteligenciu. Na strane druhej „štát ako taký nemal z arizácie prakticky nič, alebo len straty". Z celkovej hodnoty arizovaného majetku 4,4 miliardy korún získal štát z arizácie iba 1,1 miliardy, z čoho však musel financovať deportácie. Oveľa podstatnejšie sú však morálne dôsledky. Na čele republiky stál katolícky kňaz, ktorý však protižidovské nariadenia nikdy neľutoval ,,ba zaslepene ich obhajoval aj pred najvyššou pozemskou autoritou katolíkov – pápežom". V snahe nepriečiť sa nacistickému Nemecku Tiso ustavične vyberal menšie zlo. Podstatu jeho politiky najlepšie vystihujú jeho vlastné slová: „Mne je národ prednejší než židia.“

Mýty sa vytvárajú okolo otázky hospodárskej úrovne štátu. Lacko uvádza, že hospodársky rast bol. „Kým napr. Slovenská národná banka začínala s devízami v hodnote necelých 130 tis. korún, (...) v priebehu piatich rokov sa jej podarilo nazhromaždiť bezmála 1200 kg zlata a 100 mil. dolárov.“ Názory, že rast bol podmienený len vojnovou konjunktúrou , nie sú úplne správne. Leví podiel na úspechoch ekonomiky mali najmä národohospodári Zaťko, Karvaš, Medrický a iní. A napokon aj sám Tiso. Vedel síce o odbojovej činnosti niektorých z nich, napriek tomu nezasahoval. Skutočnosťou sú však aj nízke mzdy, neustály rast cien či posmešné slogany: „Tiso, Tuka, kde je múka?“

Slovákštát v dejinách
Faktom je, že obyvateľstvo republiky bolo vo väčšine z rôznych pohnútok spokojné. Mohlo to byť kvôli možnosti rýchleho bezprácneho zbohatnutia a uplatnenia sa, ale mnohí tiež samostatný štát vnímali ako vyvrcholenie stáročného boja Slovákov za slobodu. A nešlo len o radových občanov. Lacko píše, že ešte v októbri 1944 slovenskí spisovatelia vydali memorandum proti Povstaniu. Išlo o osobnosti ako Dilong, Smrek, Beniak, Zúbek, Poničan, Chrobák, Strmeň, Kostra a iní... O tom, že na Slovensku bolo Nemecko chápané ako menšie zlo oproti boľševickému Rusku, svedčia aj prvé povojnové voľby, v ktorých jednoznačne vyhrala DS.

Inzercia

Hoci sa názory rôznia, v súčasnosti prevláda negativistický pohľad na prvú Slovenskú republiku. V súvislosti s tým si Lacko všíma zaujímavé skutočnosti. Napríklad miešanie pojmu štátnosť s pojmom režim. „Takmer pravidelne sa hovorí a píše o tom, že slovenský štát prenasledoval židov, že židia boli deportovaní zo slovenského štátu, čo priamo evokuje dojem, akoby sa uvedené zločiny odohrávali len preto, že tu jestvoval samostatný slovenský štát.“ Keď sa však hovorí o zločinoch 50. rokov, nikdy sa nespomínajú zločiny československého štátu, ale len komunizmu. Lacko si myslí, že aj na „tieto zdanlivé banality treba upozorňovať a naprávať ich".

Dielo Slovenská republika 1939-1945 zodpovedne plní svoje predsavzatie rovnako poukazovať na výhody ako aj negatíva ľudáckeho režimu. Napriek tomu z postoja mladého autora vyjadreného v úvode cítiť určité sympatie k slovenskému štátu. Nepodlieha však emóciám, ale pridržiava sa faktov. A to sa v tejto komplikovanej problematike, ktorá už dlho rozdeľuje Slovákov, zvlášť cení.

Tomáš Kysel
Foto: holocaust.cz/Jaro Franek

Jozef Tiso

Odporúčame

REAKCIA: Fašista a udavač?

REAKCIA: Fašista a udavač?

Týždenník Plus 7 dní opäť otvára otázku blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka. Spôsob, akým tak činí, je však jemu príznačný. Tému škandalizuje, zavádza a spišského biskupa kladie na rovnakú úroveň spolu s Tukom a Machom. Dôkazy, tak ako ich ponúka najčítanejší týždenník, sú naozaj usvedčujúce. Petr...

LIST: Drahý John,

LIST: Drahý John,

srdečne ťa pozdravujem z Piešťan, od nás, malej Slovakie. Keby si nevedel, kde to je, doporučujem toto. Ponajprv chcem vysvetliť, prečo ti píšem. A sorky, že ti tykám, ale vy to tam aj tak nerozlišujete. Píšem ti, lebo sa môžeš stať prezidentom veľkej Ameriky. No cítim veľkú nespravodlivosť, lebo v...

RECENZIA: Zachránil Hitler Európu?

RECENZIA: Zachránil Hitler Európu?

„Druhá svetová vojna je termín, ktorý nás komunisti naučili písať malými písmenami. Ja však tento termín píšem veľkými písmenami a prinášam dôkazy, že Sovietsky zväz je jej hlavný vinník i hlavný iniciátor.“ (V. Suvorov) Ako je to v učebniciach Nemecko, hlavný vinník a agresor druhej svetovej vojny,...