Očkovanie Strácajú sa druhé dávky?

Popri potrebe prilákať na očkovanie ešte dva milióny ľudí sa môže zdať 50-tisíc nedokončených druhých dávok ako detail. Potrebujeme však vedieť, čo sa s nimi stalo.

5 minút čítania 5 min

Vypočuť článok

Ekonóm, člen Slovenskej ekonomickej spoločnosti, bývalý riaditeľ odboru výskumu v Národnej banke Slovenska, predseda správnej rady Transparency International Slovensko, v súčasnosti ekonomický analytik tímu Plánu obnovy a odolnosti.

Ďalšie autorove články:

Vplyv vojny na ekonomiku Koľko práce môžeme dať Ukrajincom, aby zostalo dosť aj pre našich ľudí?

Vojna na Ukrajine Koniec mierovej dividendy

Nerovnosti a blahobyt Sme odsúdení trvalo zaostávať za bohatstvom iných krajín?

Všetky u nás používané očkovania proti koronavírusu sú zatiaľ dvojdávkové. Prvá dávka vytvára okamžitú imunitu, kým druhá dávka ju posilní a predĺži. Niektorým ľuďom – napríklad tým, čo už prekonali covid – by stačila iba jedna dávka. Väčšina z nás však potrebuje obidve. Nie všetci si však po druhú dávku prídeme.

Na grafe nižšie je porovnanie 1. a 2. dávky AstraZeneca. Prvá dávka je v čase posunutá o 70 dní. Ak by sa všetci preočkovali po 70 dňoch, ako by sa mali, boli by modrá a červená čiara rovnaké. Vidíme však, že modrá čiara – pre prvú dávku – rastie rýchlejšie. V súčasnosti strácame asi 20-tisíc ľudí, čo už mali mať 2. dávku, ale nemajú ju. Tento rozdiel je na grafe opticky 10-násobne zvýraznený.

Zdroj: data.korona.gov.sk, vedapomaha.sk/vizualizacie/

Pri vakcíne Pfizer/BioNTech je situácia lepšia. Tu je posun medzi obomi dávkami 28 dní. Rozdiel medzi počtom ľudí, ktorí by už mali dostať 2. dávku, a skutočným počtom je asi 17-tisíc. Pfizer-ov však bolo podaných vyše trikrát viac. Preto nám pri Pfizer/BioNTech-u chýbajú asi 3 % druhých dávok, kým pri AstraZenece je to asi 10 %.

Zdroj: data.korona.gov.sk, vedapomaha.sk/vizualizacie/

Potrebovali by sme vedieť, prečo sú tu tie rozdiely. Možno je to celkom nevinný posun a čakáreň neobjednáva preočkovanie AstraZenecou na 70. deň, ale až na 75. deň. Z dát sa to síce nezdá – víkendové „vlnky“ sú na grafe podobné pre prvú aj pre o desať týždňov oneskorenú druhú dávku.

Druhá možnosť je, že niektorí ľudia za tých dlhých 70 dní stratili motiváciu. Majú pocit, že prvá dávka stačí. Najmä ak sa medzitým zlepšila epidemická situácia. A tiež, keďže výhody pre očkovaných získali už štyri týždne po prvej dávke.

Tretia možnosť je, že silnejšie nežiaduce účinky AstraZenecy – teploty, bolesti hlavy, malátnosť – odradili ľudí, ktorí takýto stav nechcú zažiť znovu (aj keď po druhej dávke AstraZenecy zvyknú byť nežiaduce účinky miernejšie). Prípadne im len nevyhovoval termín preočkovania a nový si ešte nevybavili.

Posledná možnosť je, že ide o veľmi racionálnych ľudí, ktorí predtým prekonali covid, možno si aj nechali zmerať protilátky, takže vidia druhú dávku ako zbytočnú.

V USA, kde sa očkuje najmä Pfizerom a Modernou, vynechalo druhú dávku až 8 % očkovancov. Táto miera pritom postupne rastie. Dá sa čakať, že aj u nás bude postupne rásť percento nedokončených očkovaní. Veľmi motivovaní ľudia sa už zaočkovali. Teraz budeme očkovať tých, ktorí váhali, nakoniec sa síce dali zaočkovať, ale pred druhou dávkou ich môže motivácia znovu opustiť.

Pokiaľ náhodou zdrojom posunov v očkovaní nie je samotná čakáreň alebo obyčajný neporiadok v dátach, mali by sme zisťovať, prečo niektorí ľudia vynechávajú druhé očkovanie a čo sa s tým dá robiť. Každý, kto sa zaočkoval iba raz, má v databázach svoj telefón a e-mail.

Mali by sme sa ich pýtať, prečo neprišli na druhú dávku. Či potrebujú nový termín. Či sa dá spraviť niečo iné, aby si doplnili obe dávky. Popri potrebe nejako prilákať na očkovanie ešte dva milióny ľudí sa môže zdať 50-tisíc nedokončených druhých dávok ako detail. To sú však ľudia, ktorí už raz prejavili dobrú vôľu a dali sa zaočkovať. Potrebujeme vedieť, čo sa s nimi stalo.