Finančné škandály prinútili Švajčiarsko zvážiť pokutovanie bánk

Rozhorčenie nad problémami švajčiarskej banky Credit Suisse v súvislosti s krachom americkej investičnej spoločnosti Archegos a stratou miliárd na investíciách krytých zbankrotovanou britskou firmou Greensill nahnevali švajčiarske úrady a vyvolali donedávna nemysliteľnú diskusiu o možnosti pokutovať banky.

Diskusia sa sústreďuje na ukončenie súčasného režimu, ktorý zakazuje pokutovanie bánk, a zavedení prísnejších pravidiel podľa britského príkladu. "Riaditelia bánk nenesú zodpovednosť za svoje kroky, pretože nemusia. Neexistujú reálne sankcie za nesprávne riadenie," cituje agentúra Reuters člena švajčiarskeho parlamentu Gerharda Andreyho. "Škandály, ktoré zasiahli Credit Suisse, Mozambikom počnúc, Greensillom končiac, poškodzujú reputáciu Švajčiarska. Navrhli sme reformu, ktorá znamená, že ak sa niečo pokazí, manažér ponesie následky."

Andreyho návrh sa inšpiroval britským modelom, ktorý robí manažment finančných spoločností priamo zodpovedný za jeho rozhodnutia. Švajčiarsky parlament by sa ním mal zaoberať v nadchádzajúcich dňoch.

Diskusia vznikla po tom, čo Credit Suisse v súvislosti s bankrotom Archegosu prišla o viac než päť miliárd dolárov (4,12 miliardy eur) a v súčasnosti čelí súdnym žalobám v hodnote vyše 10 miliárd USD pre stratené zákaznícke investície po bankrote Greensillu.

Hovorca Credit Suisse pre agentúru Reuters uviedol, že správna rada spustila interné vyšetrovanie, ktoré "zohľadní širšie dôsledky" týchto udalostí. Situácia podľa jeho slov viedla k zmenám vo vedení investičného bankovníctva a kontroly rizík.

Séria škandálov nahnevala predstaviteľov bankového dozoru FINMA, ktorý nemôže potrestať bankových manažérov. Švajčiarske pravidlá umožňujú sankcionovanie manažérov iba vtedy, ak sú priamo zainteresovaní do vzniknutých problémov.

Všeobecné manažérske chyby sa pokutovať nesmú. Hovorca FINMA privítal diskusiu o otázkach osobnej zodpovednosti a zdôraznil, že ostatné finančné centrá "idú podstatne ďalej, než Švajčiarsko". Vysvetlil, že súčasné pravidlá umožňujú tresty, napríklad zákaz pracovať v bankovom sektore, iba v prípade priameho spojenia medzi manažérom a chybou. Často však nie je možné preukázať osobnú zodpovednosť.

FINMA napriek odpísaniu viac než 15 miliárd USD a interným pokutám v Credit Suisse a ďalším škandálom nedokázala dostať banku pod kontrolu a ani akcionári neboli schopní odvolať riaditeľa Ursa Rohnera, kým vlani neodišiel do dôchodku.

Credit Suisse mal aj celý rad iných problémov, napríklad škandál súvisiaci so špionážou, hoci v tomto prípade musel vtedajší výkonný riaditeľ opustiť svoju funkciu. Manažéri čelili súdnym procesom v Británii a USA v súvislosti s úvermi pre Mozambik, ktoré krajinu viedli do dlhovej krízy. Americké úrady vlani otvorili vyšetrovanie úlohy Credit Suisse v korupčnom prípade v hodnote dvoch miliárd dolárov, ktoré vyplývajú z úverov na rozvoj mozambickej pobrežnej ochrany. Banka v reakcii na vlnu škandálov uviedla, že zrušila mzdy pre zainteresovaných zamestnancov vrátane manažérov a  v prípade potreby bude schopná vrátiť peniaze.

Švajčiarska právnička Monika Rothová si myslí, že pre akcionárov bánk je finančne prakticky nemožné dovolať sa spravodlivosti na švajčiarskych súdoch a zažalovať riaditeľov bánk. Podľa jej názoru je potrebné umožniť bankovému dozoru siahnuť manažérom na platy. V prípade inej reformy však očakáva silný odpor. Dokazuje to aj vyjadrenie Švajčiarskej bankovej asociácie, podľa ktorej je súčasná úroveň dohľadu vyvážená a prísna a každé zmeny by mali brať do úvahy zvláštnosti švajčiarskeho bankovníctva.

Dominik Gross, predstaviteľ švajčiarskej Aliancie rozvojových organizácií, očakáva neochotu parlamentu zmeniť súčasné pravidlá. "Existuje tu všeobecná zhoda, že finančné centrum je neoddeliteľnou súčasťou Švajčiarska, rovnako ako hodinky či čokoláda. Veľká časť populácie profituje z peňazí, ktoré sem prichádzajú."