Mamutie DNA pomáha predvídať budúcnosť ohrozených druhov

Skúmanie genetiky vyhynutých živočíchov nám môže pomôcť pochopiť, čo hrozí v súčasnosti ohrozeným druhom, či dokonca, ako ďaleko sú od vyhynutia . Pre TASR to povedala slovenská evolučná biologička Patrícia Chrzanová Pečnerová, ktorá spolu s kolegami z Kodanskej univerzity skúmala a sekvenovala doteraz najstaršiu DNA na svete.

Takmer 1,2 milióna rokov starý mamutí zub našiel v 70. rokoch minulého storočia významný ruský paleontológ Andrej Šer v Orenburskej oblasti na ruskej Sibíri. Vedci dlhé roky predpokladali, že zub patril mamutovi stepnému (Mammuthus trogontherii). Až sekvenovanie genetického materiálu, ktoré začalo v roku 2017, ukázalo, že Šer našiel zub doteraz neznámeho druhu mamuta.

"Rozhodne to bolo prekvapivé, pretože sme nemali dôvod si myslieť, že tam bude viac línií mamutov. Vedeli sme, že vzorky pochádzali z času, keď boli rozšírené mamuty stepné," opísala Pečnerová svoj objav. Zub navyše z morfologického hľadiska vyzeral ako zub mamuta stepného, priblížila.

Získať zo zubu genetický materiál však aj napriek obrovskému vedeckému pokroku za ostatných niekoľko desaťročí nebolo ľahké.

"Tá DNA je veľmi degradovaná, rozpadnutá na kúsky, poškodená. Vďaka novým technológiám sa nám však podarilo získať dosť veľa dát a vedeli sme aj spraviť celkom zaujímavé analýzy... Ukázalo sa, že mamuty, ktoré sme skúmali, boli z rôznych genetických línií," uvidela Pečnerová.

Nový, dosiaľ nepoznaný mamutí druh vedci nazvali Krestovka, podľa rieky, ktorá tečie neďaleko miesta nálezu zubov.

Skutočnosť, že Pečnerovej a jej kolegom podarilo získať DNA staršiu ako milión rokov podľa jej slov naznačuje, "že nás čaká ešte veľa vzrušujúcich objavov". Zároveň podčiarkuje, "že história je častokrát komplikovanejšia, ako si predstavujeme a ešte aj v dnešnej dobe môžeme objavovať nové druhy o ktorých sme ani nevedeli".

Dejiny mamutov sú úzko späté s dejinami ľudstva a skúmaním ich života sa môžeme veľa naučiť, priblížila Pečnerová význam svojho výskumu. "Boli dôležitým druhom pre naše prostredie, pretože ho do značnej miery aj ovplyvňovali, takže z tohto hľadiska sú dôležité, aby sme chápali našu históriu," dodala.

Pozostatky mamutích populácií majú v dnešnej dobe presah aj do sféry ochranárskej genetiky, ktorá skúma a snaží sa predísť vymieraniu druhov. Pečnerovej dizertačná práca sa zaoberala poslednou populáciou mamutov, ktorý žili na Wrangelovom ostrove pri severozápadnom pobreží Ruska tisíce rokov po tom, čo väčšina z nich na pevnine vymrela.

"Skúmaním toho, čo sa dialo s ich DNA pred vyhnutím môžeme lepšie pochopiť, čo sa deje v populáciách, ktoré sú na pokraji vyhynutia a čo im v budúcnosti hrozí," uviedla Pečnerová.

Slovenská vedkyňa momentálne dokončuje projekt o pižmoňoch, arktických bylinožravcoch, ktoré sú podobné mamutom. Na rozdiel od nich však nevyhynuli a v dnešnej dobe sa im "celkom darí". Následne bude Pečnerová skúmať genetiku izolovaných populácií afrických slonov s cieľom zistiť, "ako ďaleko sú od toho, čomu čelili pred svojim vyhnutím mamuty".