Boží mlyn

Podnikateľ Ľudovít Makó bol za Ficovej éry jednou zo silných postáv obchodného pozadia politiky. Bol šéfom Kriminálneho úrady Finančnej správy. Médiá zistili, že vlastní rozsiahle majetky, často sa zdržiava v Dubaji a spolupracuje s oligarchami (bödörovcami).

Pred rokom ho zadržala NAKA. Odvtedy patrí medzi najaktívnejších udavačov.

Tiché dohody?

Bývalý šéf NAKA Zurian dnes spomína, že Makó mal po voľbách dohodu s Matovičom, že sa presunie do SIS a neskôr za hranice.

Toto tvrdenie zapadá do starších informácií (podotýkame, že neoficiálnych) z minulého roka. Podľa viacerých zdrojov mal krátko po voľbách Makó kontaktovať Matovičov tím s návrhom spolupráce. Ponúkať mal informácie. A žiadať mal primerané postavenie v rámci novej deľby moci.

Makó sa chcel hrať na malého oligarchu, ktorý si vie zariadiť biznis a bezpečnosť za každej vlády.

Médiá vtedy s touto informáciou nepracovali z dvoch dôvodov. Po prvé, nebola overená. Po druhé, Makóa krátko nato zadržala NAKA, posadila ho do väzby. A dotlačila ho k priznaniu plus k spolupráci pri vyšetrovaní iných trestných činov.

Tvrdeniami Zuriana sa však informácia z minulého roka čiastočne potvrdzuje. Podľa neho mal Makó od premiéra Matoviča prisľúbené miesto v SIS s tým, že sa neskôr stiahne do Budapešti.

Matovič je pod tlakom nepríjemných otázok, na ktoré zatiaľ neodpovedal jednoznačne. Len pripustil, že mal informácie o možnom pôsobení Makóa – v tom čase odchádzajúceho šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy – v tajnej službe.

Kľúčová otázka znie, či Matovič naozaj urobil tichú dohodu s podnikateľom Makóom. Vrátane garancií. Alebo to bolo inak.

Môžeme predpokladať, že informácia Zuriana má reálny základ, no s opačným vektorom. Zrejme to bol Makó, kto sa po zmene vlády pokúšal o „dohody“. Alebo o navodzovanie dojmu, že má politické a bezpečnostné krytie.

Zapadalo by to do jeho starých metód práce.

Pokiaľ ide o odpoveď druhej strany a pointu, tá prišla v septembri 2020. Makóa zadržala NAKA v rámci akcie Boží mlyn. Vyšetrovateľ ho obvinil z vydierania a presadil väzbu.

Je pravdepodobné, že Makó bol v tom čase príslušníkom SIS. A o svojom rozpracovaní a plánoch na zadržanie vedel. Prakticky okamžite po akcii NAKA začal spolupracovať a udávať komplicov. Naplno.

Vďaka výpovediam Makóa sú stíhaní: bývalý špeciálny prokurátor Kováčik, oligarcha Norbert Bödör, bývalí šéfovia polície Gašpar, Hraško, Krajmer, bývalý dôstojník SIS Beňa, oligarcha Brhel či bývalý šéf SIS Pčolinský.

Makó udal každého, na koho si spomenul. Výmenou za očakávané zníženie trestu a prepustenie z väzby (to druhé sa mu podarilo, je stíhaný na slobode).

Hráč

Ľudovít Makó sa nikdy nepovažoval za pešiaka, ale za hráča. Hoci nie vždy na to mal.

Kariéru na Kriminálnom úrade Finančnej správy začal v roku 2014. Dovtedy podnikal v oblasti bezpečnostných služieb. V spolupráci s bödörovcami. Ponuku na riaditeľa úradu dostal – ako to za Fica chodilo – od oligarchu a podnikateľa Norberta Bödöra.

Začal zostra. Usúdil, že z platu tritisíc eur mesačne nevyžije. Vyriešilo sa to tak, že figuroval na výplatnej páske Bödöra, ktorý mu mesačne k služobnému platu vyplácal 10 tisíc eur (z fondov súkromnej bezpečnostnej agentúry Bonul).

Makó bol súčasťou zločineckej skupiny bödörovocov, šéfov polície, siskárov a prokurátora Kováčika, ktorá vydierala podnikateľov a za úplatky im vybavovala beztrestnosť (alebo daňové odpustky).

Popri tom robil vlastné obchody – ako riaditeľ daňových kriminalistov mal vyberať úplatky. A rozširovať svoj majetok, registrovaný cez sieť rodinných firiem.

Po voľbách 2016 začal Makó vynášať niektorým novinárom informácie o daňových kauzách, namierených proti Imreczemu a Kaliňákovi. Zrejme chcel v hierarchii postúpiť vyššie.

V roku 2017 mal ponúkať spojenectvo Andrejovi Dankovi. Tváril sa ako jeho človek a pokúšal sa presadiť vo vedení polície za SNS. Neúspešne.

Po zmene vlády v roku 2018 ponúkal spojeneckú zmluvu novému premiérovi Pellegrinimu a jeho skupine. Pravdepodobne sa pokúšal nahradiť Imreczeho vo vedení Finančnej správy. Nevyšlo.

Potom prišli voľby 2020 a radikálna zmena. Makó ponúkol spojenectvo Matovičovi. Chcel si zaistiť krytie a stiahnuť sa dočasne do zahraničia. Ani to mu nevyšlo.

Had

Ak sa vrátime k otázke z titulku komentára, môžeme to uzavrieť tak, že Matovič nemá spoločné s udavačom Makóom dokopy nič. Bol zrejme len ďalším z tých, ktorých Makó otravoval svojimi ambíciami. Bez uspokojivého výsledku. Matovič možno prikývol, aby si ho – aj s jeho informáciami – adoptovala SIS. No nijaké krytie mu nová vládna moc neposkytla. „Hráč“ Ľudovít M. pohorel.

Na druhej strane: slušné výsledky vidíme pri jeho stíhaní. Stal sa symbolom udavača, ktorý do radu kosí jedného komplica za druhým. Od policajtov, siskárov cez špeciálneho prokurátora až po oligarchov typu Bödör či Brhel. Makó ide ako píla.

Práve vďaka jeho zradnej povahe sa vlastne Matovičovi darí napĺňať veľkú časť volebných očakávaní. Hlavne tých o zúčtovaní s korupciou a oligarchami.

Nakoniec teda Makó nevyužil Matoviča, ale skôr Matovič – a jeho ľudia – Makóa. Stačilo pritvrdiť raziou, zadržaním, väzobným stíhaním. Nasledovala blesková dezercia Makóa na druhú stranu frontu.

Jediné, čo chýba spravodlivému ukončeniu jeho príbehu, je trest. Niektorí v ňom možno vidia tzv. kajúcnika, vďaka ktorému sa darí stíhať zločiny tých vyššie postavených. Za to by si vraj zaslúžil zmiernenie trestu…

Makó má však od skutočného významu slova „kajanie“ ďaleko. Jediné, čo spoľahlivo preukázal, boli podrazy. Na všetky svetové strany.

Aby sme to uzavreli: taký človek, ktorý by mohol mať spojeneckú dohodu s Makóom, sa ešte nenarodil.