Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
18. máj 2021

Novinársky spor

Je práca Investigatívneho centra Jána Kuciaka v súlade s Kuciakovým odkazom?

Kde je hranica medzi ideologickou a poctivou investigatívou, ktorá je financovaná z verejných zdrojov EÚ.

Je práca Investigatívneho centra Jána Kuciaka v súlade s Kuciakovým odkazom?

Na snímke protestné zhromaždenie Za slušné Slovensko v Bratislave 5. apríla 2018. FOTO TASR – Martin Baumann

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo rozsiahly a pomerne kontroverzný článok Radikáli s dosahom: ako ultrakonzervatívne hnutia pretvárajú strednú Európu. Text vyvolal polemiku najmä na sociálnych sieťach. Medzinárodný tím autorov obvinil poľskú organizáciu Ordo Iuris, ktorá presadzuje ochranu nenarodeného života, postihovanie potratov a právnu ochranu rodiny, z radikalizácie a snahy rozširovať svoj vplyv na celý stredoeurópsky priestor. 

Autori tiež označili viaceré kresťanské organizácie ako ultrakonzervatívne, medzi nimi aj v konzervatívnych kruhoch uznávanú advokátsku organizáciu ADF International, pre ktorú v minulosti pracoval Daniel Lipšic. Autori týmto organizáciám vyčítajú, že sa pokúšajú prenikať nielen do politiky, ale aj do oblasti justície a medzinárodného práva. Za problémové považujú odmietanie Istanbulského dohovoru a presadzovanie právneho rámca, ktorý by sa zameriaval na ochranu rodiny v jej tradičnom vnímaní. 

Článok Investigatívneho centra Jána Kuciaka má 11 autorov z rôznych európskych krajín. Jeho prípravu financoval fond Investigatívna žurnalistika pre Európu, podporovaný Európskou komisiou. 

Keďže tento podľa redakcie Postoja pripomína viac ideologický pamflet než poctivú investigatívu, bývalých kolegov a blízkych spolupracovníkov Jána Kuciaka sme sa opýtali, či sú takéto texty medzinárodného investigatívneho tímu, ktoré vznikajú s podporou európskeho fondu Investigatívna žurnalistika pre Európu, v súlade s misiou investigatívnych novinárov, akým bol Ján Kuciak.


Marek Vagovič, šéf investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk

Investigatívne centrum Jána Kuciaka robí veľa záslužnej práce pri odhaľovaní korupcie, ekonomickej kriminality, prania špinavých peňazí alebo prepojenia politiky, oligarchie a organizovaného zločinu. Mám na mysli napríklad texty o Kočnerovi, Bödörovi, Brhelovi a iných toxických figúrkach z Ficovej éry, keď si mafia a biele goliere doslova „zotročili“ kľúčové inštitúcie v štáte.

Spomínaný článok o pôsobení a vplyve konzervatívnych organizácií v Európe, ktorý nie je prvý svojho druhu, však nemá s klasickou investigatívou veľa spoločné. Od centra, ktoré nesie meno Jána Kuciaka, by som očakával niečo iné: systematické zbieranie a analýzu dát o netransparentnom konaní verejných činiteľov a ich mecenášov, odkrývanie pozadia zmanipulovaných tendrov, tunelovania eurofondov a podobne.

Takto si pamätám aj odkaz Jána Kuciaka, ktorý do svojich textov nikdy nepretláčal svoje presvedčenie alebo sympatie ku konkrétnym názorovým prúdom. Zaujímali ho len fakty, z ktorých dokázal vyskladať dôveryhodný príbeh o rozhadzovaní štátnych peňazí tzv. našim ľuďom, daňových alebo iných podvodoch.

Cesta, ktorou momentálne kráča spomínané centrum, vedie do slepej uličky. A v konečnom dôsledku môže oslabiť aj váhu poctivej investigatívy, ktorá by sa mala veľkým oblúkom vyhýbať ideológii a aktivizmu.  

Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu

Ako spoluzakladateľka Investigatívneho Centra Jána Kuciaka som presvedčená, že tím investigatívnych novinárov odviedol pri tejto sérii profesionálnu prácu. Zmapoval toky peňazí, podozrivé spôsoby vyťahovania príspevkov od veriacich, možné vplyvy organizácií a vysokopostavené kontakty, ako aj medzinárodnopolitický kontext, no zároveň ostal v rovine faktov a nenechal sa uniesť do ideologickej roviny. Presne v duchu hlavného cieľa ICJK a odkazu Jána Kuciaka prinášať fakty a pravdu a obhajovať ľudské práva a demokratické hodnoty.

Inzercia

Nie je mi zrejmé, na základe akých argumentov redakcia Postoja označila prácu špičkových investigatívnych novinárov z 11 krajín za pamflet. V kontexte diania v strednej a východnej Európe je táto téma relevantná a zásadná a tak ju ohodnotili aj odborníci prideľujúci granty v rámci grantovej schémy IJ4EU, ktorý zastrešuje Medzinárodný tlačový inštitút (IPI). 

V slovenskom kontexte jednoznačne tému robí relevantnou aj skutočnosť, že pred Vianocami vydal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara upozornenie pre veriacich na stránky, ktoré šíria dezinformácie a hoaxy najmä z cirkevného prostredia, pričom medzi ne zaradil aj portál, ktorý prevádzkuje Nadácia Slovakia Christiana spomínaná v tejto sérii textov.

Kriticky sa pre ICJK k týmto stránkam vyjadril aj Imrich Gazda, cirkevný analytik a redaktor Postoja: „Poslednou kvapkou, ktorá prinútila cirkev zverejniť vyhlásenie, bolo spochybňovanie očkovania proti covidu napriek vyhláseniu biskupskej konferencie a tiež Vatikánu, ktoré ho označili za morálne akceptovateľné.“

Investigatívci zistili viaceré doteraz verejnosti neznáme a utajené informácie odhaľujúce, že za deklarovanými hodnotovými zámermi sa môžu skrývať aj iné záujmy. 

Tak ako ICJK aj ja som presvedčená, že zverejnenie týchto informácií je vo verejnom záujme a čo viac, aj v záujme Slovenskej republiky, rovnako ako ďalšia medzinárodná investigatívna séria, v ktorej ICJK v spolupráci s kolegami zo zahraničia zmapovali, ako si maďarský premiér Viktor Orbán získava peniazmi vplyv medzi maďarskou menšinou v susedných krajinách.

Dag Daniš, komentátor denníka Postoj

Keď som sa v roku 2018 dozvedel, že má vzniknúť Investigatívne centrum Jána Kuciaka, mal som obavy. Bolo tu riziko, že meno a pamiatka Jána Kuciaka sa budú využívať alebo rovno zneužívať na ideologické, politické a geopolitické kampane (zápasy), ktorým sa s obľubou venuje tretí sektor. Hlavne ten mainstreamový, teda progresívne vycvičený.

Myslím si, že presne toto sa stalo akože investigatívnym článkom centra o údajnom nebezpečenstve radikálnych ultrakonzervatívnych hnutí v strednej Európe. Autori sa snažia navodiť dojem, že ide o pochybné zradikalizované kresťanské organizácie, ktoré získavajú vplyv nielen v politike, ale aj v oblasti práva, justície a medzinárodnej spolupráce.

Teda vyčítajú im presne to, čo už roky robia liberálne a progresívne organizácie. Aj tie sa predsa snažia získavať vplyv, rozdeľovať peniaze na svoje „ultraliberálne“ medzinárodné projekty (aby sme použili jazyk autorov) a presadzovať sa v politike. Aj v tej najvyššej. Malý príklad: v slovenskej Via Iuris, v minulosti financovanej aj sieťou amerického oligarchu Georgea Sorosa (Open Society Foundations), „vyrástla“ podpredsedníčka Progresívneho Slovenska a aktuálne prezidentka Zuzana Čaputová.

Ideologicky zamerané nadácie založené Sorosom nie sú aktívne len politicky, ale aj mediálne. Starajú sa napríklad o ocenenia pre novinárov. Tento konflikt záujmov, keď vplyvný americký oligarcha financuje európsky tretí sektor, budúcich politikov a jeho organizácie každoročne odmeňujú vybraných novinárov, takmer nikomu neprekáža. 

V malej regionálnej spolupráci konzervatívnych a kresťanských komunít sa však hľadá spoločenská či rovno medzinárodná hrozba…

Pripomeňme, že Istanbulský dohovor je vysoko kontroverzný kódex s nízkou verejnou podporou, ktorý je viac zaujímavý pre dúhovú gender agendu než pre praktickú ochranu žien. Kritika dohovoru a ponuka alternatívnych noriem je plne legitímna.

Nemám nič proti tomu, aby vznikali „investigatívne články“, ktoré útočia na konzervatívne a kresťanské sily. Napokon, v tomto duchu ich vychádzajú ročne desiatky. Mrzí ma len to, že v tomto prípade sú spojené s menom – a nepriamo aj s rodinou – Jána Kuciaka. Nie je to fér. Ján Kuciak sa nikdy neznižoval k ideologickému aktivizmu, ktorý – v súlade so želaním donorov – hľadá spoločenské hrozby v národných či kresťanských organizáciách.

Ďalšia vec, ktorá ma vyrušuje, je financovanie. Projekt zameraný na údajné ultrakozervatívne kresťanské hrozby je financovaný z peňazí Európskej únie (cez Investigative Journalism for Europe). Teda aj z našich, verejných zdrojov. Tu už potom nejde o názory autorov alebo politiku tej-ktorej mimovládky, ale o viac. O to, ako a na čo sa používajú peniaze z vrecka daňového poplatníka.

V tomto prípade sa použili veľmi pochybným spôsobom – na kritiku „vnútorného nepriateľa“, teda tej časti spoločnosti, ktorá netlieska progresívnej agende. Ak by sme chceli zistiť, čím sa vlastne previnili konzervatívne organizácie, napríklad tie slovenské, respektíve prečo sa stali predmetom medzinárodnej investigatívy (vyšetrovania), nepochodíme. Neprevinili sa ničím. Len tým, že nie sú liberálne, netešia sa z Istanbulského dohovoru a snažia sa ponúkať a podporovať alternatívne, konzervatívne ladené právne normy, ktoré by chránili rodinu v jej tradičnej podobe.

Napokon, práve toto – politickú a názorovú otvorenosť a súťaž viacerých protichodných hodnotových prúdov, aj konzervatívnych a náboženských – by sme mali v rámci strednej Európy vítať a podporovať. Nie potláčať ako čosi podozrivé.

Alebo inak. Ak už chcú investigatívci smelo rozkrývať financovanie, „globálny vplyv“ a politické presahy konzervatívnych organizácií, mohli by skúsiť to isté aj pri tých progresívnych. Alebo… Nemohli?

Malá faktická poznámka na záver: Investigative Journalism for Europe (sponzora článku) okrem Európskej komisie podporuje aj Sorosova Open Society Foundations.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame