Zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov bude riešiť osobitný zákon

Zavedenie tzv. hmotnej zodpovednosti politikov bude riešiť osobitný zákon. Vychádzať má z anglo-amerického konceptu, ktorý umožňuje súkromnej osobe podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac "zametená pod koberec".

Na sociálnej sieti o tom informoval poslanec Národnej rady SR Lukáš Kyselica z OĽANO. Podotkol, že o konečnej podobe nového zákona ešte budú prebiehať rokovania s gestorským ministerstvom aj koaličnými partnerm

"Je nevyhnutné vytvoriť právne nástroje, ktoré umožnia uvedomelým a angažovaným členom občianskej spoločnosti zastúpiť štát v situáciách, keď zlyháva pri výkone svojich primárnych funkcií," uviedol Kyselica. Ako načrtol, orgánom konajúcim v mene štátu by bola Generálna prokuratúra SR a jej podriadené zložky, ale aj aktívne legitimovaný občan, označený ako tretia osoba, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti.

V prípade podania súkromným žalobcom by začala plynúť 60-dňová lehota, počas ktorej je príslušný orgán povinný v mene štátu rozhodnúť, či štát vstúpi do konania, vysvetlil Kyselica.

Ak by štát vstúpil do konania, stal by sa primárnym účastníkom, ktorý plne disponuje procesnými právami. Súkromný žalobca by bol vedľajším účastníkom. "Ak je v konaní uznaný nárok štátu, pôvodný žalobca (relator) získava podielovú odmenu vo výške 30 percent zo sumy priznanej v rozhodnutí súdu. Už pri začatí konania by subjekt, ktorý spôsobil škodu na základe právoplatného rozhodnutia kompetentného orgánu, bol povinný uhradiť paušálnu pokutu, odstupňovanú napríklad podľa hodnoty zákazky," načrtol poslanec.

V prípade že sa štát rozhodne nevstúpiť do konania, súkromný žalobca by zostal jediným účastníkom. Štát by však stále mohol vykonávať niektoré procesné úkony, napríklad nahliadať do spisu. "Podstatné však je, že konanie je stále vedené v mene štátu, teda súd rozhoduje o priznaní nároku štátu. Ak je v takomto konaní uznaný nárok štátu, pôvodný žalobca získava vyššiu odmenu, než je to v situácii, keď do konania štát formálne vstúpil," upozornil Kyselica.

Za verejných funkcionárov by zákon mohol považovať okrem osôb uvedených v ústavnom zákone aj ďalšie osoby oprávnené rozhodovať o nakladaní s verejnými prostriedkami, majetkom štátu, územnej samosprávy či verejnoprávnej inštitúcie. Rovnako by sa mohol napríklad vzťahovať na osoby poskytujúce odborný podklad dôležitý pre rozhodnutie verejného funkcionára. Zároveň má zákon myslieť aj na prípady, keď úkon vykonalo viacero osôb spoločne, prípadne bol výsledkom kolektívneho orgánu.

Zodpovednosť má byť koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti pri úmyselnom konaní, ale aj v právnom režime zavinenia na úrovni hrubej nedbanlivosti. Zákonná možnosť vyvinenia sa by mohla byť podmienená preukázaním toho, že verejný činiteľ nemohol objektívne konať iným spôsobom.