Nový blahoslavený Vo Venezuele blahorečili lekára chudobných počas epidémie španielskej chrípky

Vo venezuelskom hlavnom meste Caracas v piatok vyhlásili za blahoslaveného Josého Gregoria Hernándeza Cisnerosa (1864 - 1919), laika a františkánskeho terciára, ktorý bol známy ako „lekár chudobných“.

Pápeža Františka na beatifikačnej svätej omši zastupoval apoštolský nuncius vo Venezuele Aldo Giordano. Slávnosti mal pôvodne predsedať vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, vzhľadom na pandemickú situáciu však nemohol pricestovať ani on, ani prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Marcello Smeraro.

José Gregorio Hernández je štvrtým venezuelským blahoslaveným. Proces blahorečenia sa začal v Caracaskej arcidiecéze v roku 1949. V roku 1986 mu pápež Ján Pavol II. priznal titul ctihodnosti dekrétom o hrdinskom stupni cností. Zázrak na jeho príhovor úradne potvrdila lekárska komisia Kongregácie pre kauzy svätých 9. januára 2020. Išlo o uzdravenie dievčatka zasiahnutého do hlavy projektilom zo zbrane lupičov pri útoku na jej otca. Teologická komisia Kongregácie dala pozitívne vyjadrenie 27. apríla 2020. Dekrét o zázraku schváli Svätý Otec František 19. júna 2021.

Foto - TASR/AP

José Gregorio Hernández Cisneros sa narodil 26. októbra 1864 v meste Isnotú, v hornatej andskej časti krajiny (štát Trujillo), ako prvý zo šiestich súrodencov. Vyštudoval medicínu v Caracase a ďalej prehlboval svoju odbornosť v Paríži, Berlíne, Madride a New Yorku. Doktor Hernández sa stal univerzitným učiteľom a vedcom. Bol priekopníkom používania mikroskopu v rámci Venezuely a založil univerzitnú katedru bakteriológie na univerzite v Caracase.

Josého Gregoria vždy sprevádzala živá viera a lekárske povolanie považoval za svoju misiu. Často sám kupoval lieky pre pacientov, keď videl, že si ich nemôžu finančne dovoliť. Silne v sebe cítil povolanie k zasvätenému životu a v túžbe stať sa mníchom odišiel v roku 1908 do Talianska. Keď ho kartuziáni vo Farnete neďaleko mesta Lucca v Toskánsku pre zdravotné dôvody neprijali do svojho rádu, vrátil sa do vlasti.

O päť rokov neskôr podnikol José Gregorio Hernández druhý pokus v Ríme. Začal teologické štúdiá v Pápežskom latinskoamerickom kolégiu, no znovu ochorel. Postupne pochopil, že Boh ho povoláva do laického života a vstúpil do františkánskeho svetského rádu.

Doktor José Gregorio Hernández sa odvážne staral o pacientov počas epidémie španielskej chrípky, ktorá vo Venezuele vypukla v roku 1918.

Dňa 29. júna 1919, keď šiel do lekárne kúpiť lieky pre istú staršiu pani, ho na ulici v Caracase zrazilo auto. Po prijatí pomazania chorých zomrel v nemocnici. Jeho posledné slová bola modlitba: „Ó, Blahoslavená Panna!“ Dožil sa 54 rokov. Jeho telesné pozostatky sú pochované v kostole Nuestra Señora de la Candelaria v Caracase.