Ukrajinská SBU odtajnila materiály o jadrovej havárii v Černobyle

Na snímke opustený kolotoč v parku v opustenom meste Pripiať, ktoré sa nachádza 3 kilometre od jadrovej elektrárne v Černobyle. Foto - TASR
Je medzi nimi aj prvá správa riaditeľa černobyľskej jadrovej elektrárne o výbuchu v reaktore štvrtej energetickej jednotky, prepis rozhovorov operátorov elektrárne v čase havárie aj správy o evakuácii takmer 45-tisíc obyvateľov mesta Pripjať.
V mnohých mestá Ruska i ďalších bývalých sovietskych republík si v pondelok uctia pamiatku obetí z radov likvidátorov následkov havárie v jadrovej elektrárni Černobyľ na Ukrajine, ku ktorej došlo pred 35 rokmi, 26. apríla 1986.
Ukrajinský inštitút pamäti národa (UINP) pri tejto príležitosti začal metódou oral history zbierať svedectvá ľudí, ktorí haváriu zažili, informovala agentúra Ukrinform. UNIP bude zbierať aj fotografie a dokumenty týkajúce sa havárie, a to od iných inštitúcií, organizácií a súkromných majiteľov.
Pokiaľ ide o historické dokumenty, štátny archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) zverejnil v pondelok tajné dokumenty o nehode v černobyľskej elektrárni.
Medzi zverejnenými dokumentmi je aj vôbec prvá správa riaditeľa černobyľskej jadrovej elektrárne Viktora Briuchanova o výbuchu v reaktore štvrtej energetickej jednotky, prepis rozhovorov operátorov elektrárne v čase havárie, ako aj správy o evakuácii takmer 45-tisíc obyvateľov mesta Pripjať a priľahlých oblastí.
Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že k vážnym incidentom v černobyľskej elektrárni došlo aj pred 26. aprílom 1986: napr. v roku 1982 zaznamenali únik rádioaktívnych látok na prvej energetickej jednotke. Správa Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) vtedy zároveň uviedla, že "boli prijaté opatrenia, aby sa zabránilo panike a provokatívnym fámam". V roku 1984 zasa nastali mimoriadne situácie na treťom a štvrtom energetickom bloku.
V archívnych materiáloch sa tiež uvádza, že v roku 1983 dostalo vedenie Sovietskeho zväzu informáciu, že černobyľská jadrová elektráreň je jednou z najnebezpečnejších jadrových elektrární v ZSSR. Pozornosť Moskvy sa vtedy upriamila na fakt, že v prípade nehody môže byť rádioaktivita "60-krát vyššia ako pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki".
Podľa archívov SBU sa 8. júla 1986 objavila smernica, na ktorej základe boli utajené všetky podrobnosti o černobyľskej havárii: jej príčiny, miera a charakter materiálnych škôd, zloženie zmesi, ktorá sa dostala do ovzdušia počas výbuchu, radiačná situácia, rozsah likvidačných prác, štatistika chorobnosti a iné.
V správe agentúry Ukrinform sa uvádza, že tajná služba tiež informovala, že v októbri 1987 sa francúzsky novinár pokúsil vyviezť za hranice vzorky pôdy a vody odobraté v meste Pripjať. V utajenej správe však KGB informovala o úspechu svojej operácie, keď Francúzom odobrané vzorky vymenili za "rádioaktívne čisté".
K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky.
Agentúra Ukrinform uviedla, že v dôsledku úniku rádioaktívnych materiálov bezprostredne po výbuchu dostalo vysoké dávky žiarenia asi 600 ľudí z radov personálu elektrárne a hasičov, pričom 28 z nich počas roku 1986 zomrelo.
Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, najmä však Ukrajinu, Bielorusko a Rusko. Najznečistenejšie boli severné oblasti Kyjevskej a Žytomyrskej oblasti na Ukrajine, Homeľská oblasť v Bielorusku a Brianska oblasť vo vtedajšej Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike.
Radioaktívny mrak zasiahol aj Leningradskú oblasť, Mordovsko a Čuvašsko. Znečistenie zaznamenali aj v arktických oblastiach ZSSR, Nórska, Fínska a Švédska.
Na likvidácii následkov katastrofy sa podieľalo viac ako 600.000 ľudí.
Havarovaný reaktor bol po nehode zakrytý betónovým sarkofágom, ktorého životnosť a hermetickosť však nenaplnili očakávania. V roku 2016 ho preto prekryli novou kovovou kopulou. Toto mimoriadne dielo stálo 1,5 miliardy eur a jeho životnosť má byť sto rokov - po túto dobu bude brániť úniku rádioaktivity.
Dnes treba vedieť
Už nikdy viac neurážajte Poliakov, odkázal Morawiecki Zelenskému
Poľský prezident Andrzej Duda včera vyhlásil, že súčasný spor s Ukrajinou neovplyvní dobré vzťahy medzi štátmi.
Rusko na budúci rok plánuje o viac ako štvrtinu zvýšiť rozpočtové výdavky
Agentúra Bloomberg v tejto súvislosti uviedla, že Moskva plánuje v roku 2024 prudko zvýšiť najmä výdavky na obranu.
Švajčiarskí biskupi chcú vytvoriť tribunál, má súdiť prípady zneužívania kňazmi
Skupina akademikov minulý týždeň zverejnila štúdiu, ktorá poukázala na takmer 1000 obetí pohlavného zneužívania a na rozsiahle úsilie cirkvi tieto prípady utajiť.
Medzi libanonskými a izraelskými vojakmi vypukli potýčky
Izraelskí vojaci podľa Libanonu narušili líniu a vypálili dymovnice na hliadku libanonskej armády, ktorá sprevádzala buldozér odstraňujúci hrádzu postavenú Izraelom severne od modrej línie.
Najviac pro-life je KDH, najhoršie skončili Demokrati, hodnotí CitizenGO
Združenie chce ľudí motivovať, aby išli voliť a prihlásili sa k hodnotám života, rodiny a slobody. Spustilo kampaň, ktorej cieľom je vytvoriť komunitu hodnotových voličov.
V Nórsku zadržali bývalého vagnerovca, ktorý sa údajne snažil vrátiť do Ruska
Podľa Medvedevovho nórskeho právnika Brynjulfa Risnesa bol jeho klient zadržaný v dôsledku nedorozumenia.
„Kresťania prestávajú chápať, kde sú mantinely dobra a zla,“ tvrdí Anna Záborská, líderka Kresťanskej únie, ktorá pokladá za jedno z najväčších sklamaní, že aj mnohí praktizujúci kresťania dnes volia progresívcov. „U kresťanských žien by mala byť otázka svedomia bojovať za ochranu života. A je chyba, ak to nerobia,“ hovorí s tým, že ak si niektorí mysleli, že sa sama nechá neprajníkmi a médiámi „poučiť“, aby viac nepredkladala zákony pomoci tehotným ženám, tak sa mýlili.
František v Marseille
Migranti nevtrhávajú do Európy, hľadajú prijatie
„Najviac zo všetkého rezonuje výkrik bolesti, ktorý mení Stredozemné more, ‚mare nostrum‘, z kolísky civilizácie na ‚mare mortuum‘, cintorín dôstojnosti,“ povedal pápež.
Francúzsko zatklo bývalého predstaviteľa Rwandy za genocídu v roku 1994
Pierre Kayondo je bývalý prefekt regiónu Kibuye a poslanec parlamentu. Bol zatknutý a obvinený zo spoluúčasti na genocíde a zločinoch proti ľudskosti.