Rast HDP Slovenska by v roku 2026 mohol dosiahnuť 0,5 percenta. Zlepšenie pre ekonomiku by mohli priniesť nasledujúce roky. Ekonomiku by mal ťahať zahraničný dopyt a lepšia finančná situácia domácností. Uviedol to guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír pri prezentácii letnej predikcie.

Inflácia by mala zostať v tomto roku v blízkosti štyroch percent. Deficit verejných financií dosiahne v roku 2026 úroveň 4,5 percenta HDP a ani v ďalších rokoch sa výraznejšie nezlepší.

„Výhľad pre našu ekonomiku nemeníme a v tomto roku očakávame jej rast na úrovni 0,5 percenta. Slabší výhľad rastu našich obchodných partnerov vyvažuje pomerne priaznivý vývoj začiatkom roka. Prekvapila najmä odolnosť domácností, ktoré napriek prebiehajúcej konsolidácii neznížili svoje spotrebné výdavky, hoci to bolo na úkor tvorby úspor. Predpokladáme však, že na firmy aj domácnosti napokon vyššie ceny a neistota doľahnú, čo utlmí spotrebu aj investície,“ priblížil guvernér NBS.

Zlepšenie pre ekonomiku by podľa neho mohli priniesť nasledujúce roky. Základným predpokladom zostáva vyriešenie konfliktu na Blízkom východe a konečne pokojnejšie časy vo svetovej ekonomike bez nových šokov.

„Ekonomiku by mal ťahať zahraničný dopyt a lepšia finančná situácia domácností, ktorá aj napriek vyššej inflácii potiahne súkromnú spotrebu. Investície by sa mali zotaviť až v roku 2028, keďže neistota a vyššie úrokové sadzby budú firmy od nových investícií odrádzať dlhšie obdobie,“ spresnil Kažimír.

Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth podčiarkol, že inflácia by mala zostať rovnako ako v jarnej predikcii v tomto roku v blízkosti štyroch percent. „Vzhľadom na to, že ceny komodít zostávajú na zvýšených úrovniach aj v ďalších rokoch, predpokladáme vyššiu infláciu. V budúcom roku infláciu ovplyvnia najmä nepriame efekty drahších energií, keď sa zvýšené náklady podnikov premietnu do cien širokého spektra tovarov a služieb. V roku 2028 to budú najmä regulované ceny energií, keďže už nepredpokladáme takmer plošnú vládnu pomoc pre domácnosti,“ doplnil.

„Predpokladáme, že deficit verejných financií dosiahne v roku 2026 úroveň 4,5 percenta HDP a ani v ďalších rokoch sa výraznejšie nezlepší. Bez dodatočných konsolidačných opatrení sa saldo v roku 2027 mierne zhorší. Zlepšenie očakávame až v roku 2028, najmä v dôsledku predpokladaného ukončenia pomoci s cenami energií a zlepšenia ekonomiky. Verejný dlh dosiahne v tomto roku 62,5 percenta HDP a pretrvávajúce vysoké deficity spôsobia jeho rast až k úrovni 65 percent HDP v roku 2028,“ upozornil.

Poznamenal, že neistota zostáva vysoká a s ňou aj riziká predikcie. Pri ekonomickom raste sú vychýlené smerom nadol a pri inflácii smerom nahor.

Dodal, že ekonomiku ešte popritom nevyhnutne čakajú ďalšie kolá fiškálnej konsolidácie. „Keďže opatrenia nepoznáme, s ich vplyvmi v predikcii nerátame. Zrejme však z rastu životnej úrovne v budúcich rokoch ukroja, vplyv na infláciu bude závisieť od ich povahy,“ uzavrel hlavný ekonóm NBS.