Prenasledovanie kresťanov Situáciu zhoršil covid, proti veriacim je zneužívaná aj umelá inteligencia

Právo na náboženskú slobodu nebolo v rokoch 2018 – 2020 rešpektované v 62 zo 196 krajín sveta, vyplýva zo Správy o stave náboženskej slobody vo svete 2021, ktorú vypracovala pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

V 26 krajinách sú ľudia vystavení prenasledovaniu

Až v 95 percentách krajín, ktoré nerešpektujú právo na náboženskú slobodu, sa situácia počas sledovaného obdobia výrazne zhoršila. „Do takzvanej červenej kategórie prvýkrát kleslo deväť krajín, z toho sedem v Afrike – Burkina Faso, Kamerun, Čad, Komory, Konžská demokratická republika, Mali a Mozambik, a dve v Ázii – Malajzia a Srí Lanka,“ konštatuje Miroslav Dzurech, riaditeľ slovenského úradu nadácie ACN.

Štatistiky predloženej správy odrážajú jedno z najdôležitejších zistení, ktorým je radikalizácia afrického kontinentu predovšetkým v subsaharskej oblasti a vo východnej Afrike. Zaznamenaný je dramatický nárast džihádistických skupín.

K porušeniam náboženskej slobody dochádza až v 42 percentách afrických krajín. Výraznými príkladmi súčasného stavu sú Burkina Faso a Mozambik.

Miroslav Dzurech pripomína, že radikalizácia sa netýka len afrického kontinentu. Správa o stave náboženskej slobody vo svete 2021 ukazuje nárast nadnárodných islamistických sietí, ktoré sa rozprestierajú na rozsiahlom území od Mali a Mozambiku cez Komory v Indickom oceáne až po Filipíny v Juhočínskom mori. „Ich cieľom je vybudovať takzvaný transkontinentálny kalifát,“ varuje Dzurech.

Správa ďalej poukazuje na nový trend zneužívania umelej inteligencie a digitálnych technológií v tých krajinách, ktoré najviac odmietajú náboženskú slobodu. Prostredníctvom technológie rozpoznávania tvárí, kybernetických sietí či masového sledovania a monitorovania posilňujú tieto krajiny svoju kontrolu a diskrimináciu.

„Najzjavnejším príkladom je Čínska ľudová republika, v ktorej Komunistická strana Číny potláča náboženské skupiny pomocou 626 miliónov monitorovacích kamier a skenerov smartfónov,“ hovorí riaditeľ slovenskej kancelárie ACN. „Digitálne technológie zneužívajú aj džihádistické skupiny, keď pomocou nich robia nábor nových členov a radikalizujú svojich prívržencov.“

Keď zmena náboženstva znamená ohrozenie

Podľa získaných informácií môže zrieknutie sa náboženstva alebo zmena vierovyznania mať vážne právne a/alebo sociálne dôsledky v 42 krajinách sveta (21 %) – hrozby siahajú od vyobcovania z rodiny až po trest smrti.

Správa o stave náboženskej slobody vo svete poukazuje i na rastúce sexuálne násilie, ktoré sa využíva ako zbraň proti náboženským menšinám. Ide o zločiny páchané na ženách a dievčatách, ktoré sú unášané, znásilňované a nútené k náboženskej konverzii.

Približne 67 percent svetovej populácie, čo je takmer 5,2 miliardy ľudí, žije v súčasnosti v krajinách, v ktorých sa porušuje právo na náboženskú slobodu. Náboženské menšiny sú pritom najviac zasiahnuté v najľudnatejších krajinách sveta, ako sú Čína, India či Pakistan.

Podľa predloženej správy sa náboženské prenasledovanie zintenzívnilo v štátoch s autoritárskymi vládami. Šírenie etnickej a náboženskej nadradenosti v niektorých krajinách Ázie s hinduistickým alebo budhistickým väčšinovým obyvateľstvom viedlo k ďalšiemu potláčaniu menšín.

„Príslušníci menšín sú v nich často považovaní za občanov druhej kategórie. Najvýraznejším príkladom je India, podobná politika existuje v Pakistane, Nepále, Mjanmarsku alebo na Srí Lanke,“ vysvetľuje Dzurech.

Správa zaznamenala tiež nárast takzvaného „zdvorilého prenasledovania“ v západných krajinách. Tento termín použil pápež František – označil ním trendy, podľa ktorých nové kultúrne normy a hodnoty odporujú právam jednotlivca na slobodu svedomia a spôsobujú, že sa náboženstvo vyháňa „do uzavretých priestorov kostolov, synagóg alebo mešít“.

Problém zhoršil aj covid

S ohľadom na rozsah ohrozenia a stav núdze považovali vlády jednotlivých krajín za potrebné prijať mimoriadne opatrenia – v niektorých prípadoch v porovnaní so svetskými činnosťami neprimerane obmedzili vykonávanie náboženských obradov.

V niektorých krajinách, napríklad v Pakistane či Indii, bola náboženskej menšine odmietnutá humanitárna pomoc. Na sociálnych sieťach sa pandémia stala príčinou stigmatizácie konkrétnych náboženských skupín, a to pod zámienkou, že práve ony pandémiu spôsobili alebo šírili.

„Napriek iniciatívam OSN vo veci náboženskej slobody, zaiste dôležitým, aj nasadeniu veľvyslancov musíme, žiaľ, vo všeobecnosti zhodnotiť doterajšiu reakciu medzinárodného spoločenstva na náboženské násilie a prenasledovanie ako oneskorenú a minimálnu,“ hodnotí Dzurech.

Správa o stave náboženskej slobody vo svete vychádza po pätnástykrát. ACN ju prvýkrát zverejnila roku 1999. Správa analyzuje, do akej miery sa základné ľudské právo na náboženskú slobodu rešpektuje vo všetkých 196 krajinách sveta, a to vo vzťahu k všetkým náboženstvám a náboženským smerom.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi je jedinou katolíckou inštitúciou, ktorá takto zameranú správu vydáva.

ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi je medzinárodná katolícka dobročinná a pastoračná organizácia, ktorá od roku 1947 pomáha ľuďom všade tam, kde sú prenasledovaní pre vieru, utláčaní alebo v existenčnej núdzi. Zastúpenie má v 26 krajinách sveta a vďaka štedrosti dobrodincov ročne podporí viac ako 5 000 projektov konkrétnej a adresnej pomoci komunitám, ktoré trpia.