Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
15. október 2008

RECENZIA: Zachránil Hitler Európu?

„Druhá svetová vojna je termín, ktorý nás komunisti naučili písať malými písmenami. Ja však tento termín píšem veľkými písmenami a prinášam dôkazy, že Sovietsky zväz je jej hlavný vinník i hlavný iniciátor.“ (V. Suvorov) Ako je to v učebniciach Nemecko, hlavný vinník a agresor druhej svetovej vojny,...

„Druhá svetová vojna je termín, ktorý nás komunisti naučili písať malými písmenami. Ja však tento termín píšem veľkými písmenami a prinášam dôkazy, že Sovietsky zväz je jej hlavný vinník i hlavný iniciátor.“ (V. Suvorov)

Ako je to v učebniciach

Nemecko, hlavný vinník a agresor druhej svetovej vojny, sa na konflikt systematicky pripravuje už od nástupu Hitlera k moci. Führer túži po odplate, buduje priemysel a mocný wehrmacht. Kým západné mocnosti neustále zvyšujú prah svojej tolerancie, Tretia ríša sa stihne rozšíriť o územie Rakúska, Čiech a Moravy. Prichádza úder v podobe útoku na Poľsko. Nasleduje agresia voči Dánsku, Nórsku, Belgicku, Holandsku a napokon aj samotnému Francúzsku. Hitlerovi už nič nestojí v ceste, „drang nach Osten“ sa môže začať.

V decembri 1941 sa však blesková vojna proti nepripravenému ZSSR zastaví pred bránami Moskvy. Červená armáda neskôr zvíťazí pri Stalingrade, Kursku a v apríli 1945 sa už bojuje v uliciach Berlína. Približne takto nejako podávajú výklad najväčšieho konfliktu v dejinách ľudstva všetky učebnice dejepisu. Druhá svetová vojna bola okrem iného pozoruhodná aj tým, že sa proti sebe postavili dve diktatúry – nacizmus proti komunizmu. Zvíťazili tí druhí, Stalin vstúpil do histórie ako osloboditeľ a komunistické strany tak aj vďaka nemu prežívajú dodnes.

Čo ak to bolo inak

S takýmto štandardným vysvetlením príčin a priebehu vojny sa však nestotožňuje Viktor Suvorov. Vladimír Bogdanovič Rezun, ako znie jeho pravé meno, od 80. rokov minulého storočia uverejňuje množstvo publikácií, ktorými sa očividne snaží prepísať históriu. V dielach Očista, Beriem svoje slová späť, Posledná republika I a II, Akvárium či Všetko bolo inak vyvracia jeden z fundamentov teórie druhej svetovej vojny. Podľa Suvorova totiž agresorom nebolo nacistické Nemecko, ale ZSSR. Zaujímavé pritom je, že Suvorov (inak bývalý agent KGB, ktorý v roku 1978 utiekol do Veľkej Británie), za svoj hlavný dôkazový materiál nepovažuje tajné a archivované dokumenty. Stalina usvedčuje na základe všeobecne prístupných sovietskych publikácií. „Aj tie poskytujú dostatok dôkazov k tomu, aby boli sovietski komunisti posadení na lavicu obžalovaných vedľa nemeckých fašistov,“ píše Suvorov. Pamäti a memoáre maršalov Žukova, Koneva či Jeremenka sú síce autentické, na druhej strane sa však nikto nemôže zaručiť za ich stopercentnú hodnovernosť. Navyše boli písané s odstupom času, a teda je diskutabilné, či ako relevantný dôkazový materiál obstoja.

Hitler – obeť Stalina

Inzercia

Teória Viktora Suvorova je jednoduchá. Vychádza z jednej zo základných ideí komunizmu a tou je idea svetovej revolúcie, konečného víťazstva pracujúceho ľudu. Vízia takéhoto prevratu žila v boľševikoch celé 20. a 30. roky. V duchu múdrosti „vojna je matkou revolúcie“ si Stalin jasne uvedomoval, že nový svetový konflikt je nevyhnutný. „Stalin potrebuje v Európe krízu, vojny, rozvrat a hlad. To všetko pre neho môže urobiť Hitler. Čím viac zločinov Hitler v Európe spácha, tým viac získa Stalin dôvodov k tomu, aby jedného dňa poslal do Európy Červenú armádu – osloboditeľku.“ V auguste 1939 minister zahraničných vecí ZSSR Molotov s radosťou podpisuje pakt o neútočení s Nemeckom. Hitler odvracia svoju pozornosť na západnú a severnú Európu a Stalin sa snaží priblížiť ruskú hranicu čo najviac k tej nemeckej. Aj napriek tomu, že ZSSR sa po vypuknutí vojny prehlásilo za neutrálny štát, do júna 1941 obsadilo územie s viac ako 20 mil. obyvateľmi. Suvorov dokazuje, že na sovietsko-nemeckých hraniciach sa sústreďuje enormné množstvo vojenskej techniky, pohonných hmôt, munície a mohutná Červená armáda pripravená zaútočiť. Hitler neskoro pochopil, že sa stal obeťou Stalinovej hry. Jediným možným riešením v tejto situácii bol preventívny útok na ZSSR. „Keby Nemci útok na ZSSR odložili, napríklad z 22. júna na 22. júla, skončil by Hitler samovraždou nie v roku 1945, ale omnoho skôr. Existuje nemálo indícií, že termín začiatku sovietskej operácie bol stanovený na 6. júla 1941.“ Inak povedané, ak by podľa Suvorova Tretia ríša nepodnikla ofenzívu, Červená armáda by vypochodovala naprieč Európou a pravdepodobne by jej nič nezabránilo dosiahnuť pobrežie Atlantiku. Nacisti tak zachránili svet od červeného teroru.

Aj keby táto teória bola pravdivá, teror hnedý sa od červeného neveľmi líši, a preto stavať Hitlera na piedestál asi nie je najšťastnejšie riešenie. ZSSR vojnu nakoniec vyhralo a história dá za pravdu víťazom. Medzi komunizmom a nacizmom však ostáva aj naďalej znamienko rovnosti.

Viktor Suvorov: Všecho bylo jinak aneb Kdo začal druhou světovou válku. Naše vojsko 2008. K zakúpeniu TU, viac autorových kníh TU.

Tomáš Kysel
Autor študuje žurnalistiku

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Odporúčame

Sociálny alebo socialistický?

Sociálny alebo socialistický?

Pohrobkovia komunistickej diktatúry Slovákom masírujú mozgy rečami o práci a pritom im odoberajú unikátnu možnosť dozvedieť sa autentickú pravdu o ich obľúbenom minulom režime. Ak je pravda, že dejiny sa opakujú, je potrebné neustále si ich pripomínať, učiť sa a vyvarovať sa chýb našich predkov....

Waltari mocne oslovil nielen svoju generáciu

Waltari mocne oslovil nielen svoju generáciu

Od narodenia fínskeho spisovateľa Mika Waltariho ubehlo 19.septembra 2008 sto rokov. O tomto významnom autorovi, ktorý sa preslávil dielom Egypťan Sinuhet, sa rozprávame s prekladateľom Andrejom Rádym. Zaslúžil sa o preklad diel Nuori Johannes a Johannes Angelos, ktoré vyšli pod spoločným názvom Čie...

Temný rytier

Temný rytier

Temný rytier sa tak hlboko ponoril do temnoty ľudských sŕdc, prichádzajúcich poväčšine ako šok popri eufórii, až objavil urputnú vôľu po nádeji v schopnosť konať dobro. Predstava zla je príliš morbídna, straty príliš tragické, morálne rozhodovania príliš nejasné, hrdinovia pod príliš veľkým tlakom,...