Predčasné voľby Fico sa hnevá, no ústavnosť jeho referenda spochybňujú aj ďalší ústavní právnici

Fico sa hnevá, no ústavnosť jeho referenda spochybňujú aj ďalší ústavní právnici
Predseda Smeru Robert Fico. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Odoberať autora

Nezmeškajte žiaden článok.

Predseda Smeru sa sporí s Právnickou fakultou UK kvôli vyjadreniam Vincenta Bujňáka, ktoré zazneli i na Postoji.
7 minút čítania 7 min
Vypočuť článok
Predčasné voľby / Fico sa hnevá, no ústavnosť jeho referenda spochybňujú aj ďalší ústavní právnici
0:00
0:00
0:00 0:00
Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík
Zaujímajú ho nezamýšľané dôsledky účelových ľudských konaní.
Ďalšie autorove články:

Nostalgia za socializmom Nehovorme ľuďom, že sa majú lepšie. Ponúknime im radšej riešenia šité pre dnešok

Andrej Žiarovský Ako Charles de Gaulle opakovane zachránil Francúzsko

Destinácia vesmír s Michalom Novotom Apollo 8 až 10. NASA vyskúšala pred pristátím Mesiac obletieť

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Asi každý pozná bonmot, že kde sa stretnú dvaja právnici, tam sa objavia aspoň tri právne názory. Z tohto dôvodu by nikto nemal byť prekvapený, že rôzne názory v právnickej obci sú aj na ústavnosť referenda o predčasných parlamentných voľbách.

Predseda strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico v utorok na svojom facebooku zverejnil video s názvom: „Spochybňovanie referenda potvrdzuje Matovičov strach zo straty moci.“ Okrem iného v ňom kritizuje Právnickú fakultu Univerzity Komenského, že právnici, ktorí tam pôsobia, spochybňujú ústavnosť referenda o predčasných voľbách.

Robert Fico nikoho nemenoval priamo, no narážal zrejme na Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva, ktorý spochybnil ústavnosť referenda v médiách vrátane Postoja. Jeho odôvodnenie, že sa tak zasahuje do ľudského práva poslanca, sa predsedovi Smeru výslovne nezdá.

Právnická fakulta UK včera na svojom facebooku zverejnila vyjadrenie dekana Eduarda Burdu, ktorý sa Vincenta Bujňáka menovite zastal: „Vyjadrenie Dr. Vincenta Bujňáka o rozpore referenda o predčasných parlamentných voľbách so základnými právami (poslancov) síce nie je výsledkom oficiálnej právnej analýzy PraF UK a ja sám nemám v tejto chvíli na danú tému ustálený právny názor, ale pokiaľ sa k takejto ústavnoprávnej otázke vyjadrí právny vedec kvalít Dr. Bujňáka, beriem ním prezentovaný názor veľmi vážne.“

Ako už bolo povedané vyššie, na ústavnosť referenda sú rôzne právne názory. Preto Postoj v rámci spoločenskej diskusie zverejnil okrem článku Vincenta Bujňáka aj reakciu jeho kolegu, ústavného právnika Tomáša Ľalíka, ktorý, naopak, referendum považuje za ústavné.

V každom prípade, ani Bujňákov názor nie je v právnickej obci ojedinelý. V pondelok, teda v rovnaký deň ako vyšiel Bujňákov článok na Postoji, zverejnili Slovenské národné noviny rozhovor s Eduardom Bárányom, ústavným právnikom a bývalým podpredsedom Ústavného súdu SR.

Ten v ňom nenecháva na kabinete Igora Matoviča jedinú nitku suchú. Okrem iného tvrdí, že máme „asi najneschopnejšiu vládu v novodobých slovenských dejinách“. No aj Bárány priznáva, že s ústavnosťou referenda o predčasných voľbách je problém. V rozhovore výslovne hovorí:

„... konanie referenda o skrátení volebného obdobia naráža na ústavný zákaz konania referenda o veciach ľudských práv, v danom prípade aktívneho a pasívneho volebného práva, teda práv voliť a byť volený. Rozhodnutie českého Ústavného súdu vo veci Melčák u nás, samozrejme, nie je záväzné, ale silou argumentácie pôsobí.“

Eduard Bárány sa pre Slovenské národné noviny vyjadril v rovnakom duchu v roku 2018, keď bol pri moci Smer a referendum o predčasných voľbách zvažovali opozičné kruhy:

„Ja osobne pochybujem, či tu nejde o zásah do ľudských práv, konkrétne do aktívneho volebného práva občanov, ktorí rozhodli o zložení zastupiteľského zboru na určité obdobie, a ústavnosť skrátenia volebného obdobia ináč ako ústavným zákonom je prinajmenej problematická. Preto je problematická aj zákonnosť samotnej petície o skrátení volebného obdobia, čiže o predčasných voľbách.“

Je ľahké kritizovať právny názor mladého asistenta z Právnickej fakulty UK. No Robert Fico by prinajmenšom mohol vziať do úvahy, že čosi podobné hovorí aj jeho bývalý poradca Eduard Bárány. A hovoril to už v roku 2018.

Predseda Smeru tiež argumentuje, že veď referendum o predčasných voľbách sme tu už mali a podobná debata sa neviedla. Lenže ona sa viedla. A to práve vtedy, v rokoch 2003 a 2004.

Príkladom môže byť článok Ernesta Valka a Kataríny Babiakovej, ktorý vyšiel v roku 2004 a dá sa nájsť TU (aj keď prístup je spoplatnený). Aj autori článku rozoberajú argument o zásahu do základných práv poslancov. 

Máme tu tiež výrok Petra Kresáka z roku 2004:

„Vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, ako i jeho spojenie s prvým kolom prezidentských volieb je z ústavného hľadiska sporné, tvrdí ústavný právnik Peter Kresák. ,Pochybnosti to vyvolá jednoznačne,‘ povedal pre TASR. Sporné je podľa neho, či sa referendová otázka nedotýka základných práv a slobôd podľa Ústavy SR. Konanie referenda o týchto otázkach je zakázané alebo vylúčené, vysvetlil.“

No a napokon je tu podcast, ktorý pred mesiacom uverejnili Aktuality s ústavným právnikom Mariánom Gibom. „Referendum o predčasných voľbách devalvuje význam volieb i rozhodnutie občanov“, píše sa v jeho nadpise…

Ešte raz, na ústavnosť referenda o predčasných parlamentných voľbách existujú rôzne právne názory. Vincent Bujňák si však argumenty, ktoré prezentoval aj vo svojom článku na Postoji, nevymyslel sám od seba. Zdieľajú ich s ním viacerí uznávaní ústavní právnici.

Zobraziť diskusiu
Lukáš Krivošík

Lukáš Krivošík

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
voľby Opozícia referendum
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť