Parky by sa mali podľa Kollára zaplniť bustami bojovníkov za lepší život

„I keď som ako moja mama nezažil 50. roky, keď ľudí popravovali prakticky za čokoľvek, napriek tomu som zažil absurdnosti komunistického režimu. Je mi ľúto, že takýchto ľudí si až tak často nepripomíname,“ povedal v piatok v Trenčíne predseda NR SR Boris Kollár.

V sobotu 20. februára uplynie 70 rokov odo dňa, keď boli v Bratislave popravení traja mladí predstavitelia protikomunistického hnutia Biela légia. Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár i mnohí ďalší aktivisti nadviazali na výrazné víťazstvo demokratov na Slovensku vo voľbách roku 1946 a ešte v podmienkach slobody začali bojovať o demokratický systém a samostatnosť Slovenska v nových stredoeurópskych pomeroch. Neboli dogmaticky spätí s obdobím vojnového Slovenského štátu a neusilovali sa o návrat jeho pomerov.

Podľa predsedu správnej rady Nadácie Antona Tunegu Jána Figeľa nastal čas si týchto martýrov nielen pripomínať, ale aj vážiť si to, že naša sloboda bola zaplatená najvyššou cenou.

„V bývalom Československu režim popravil 248 ľudí, najmenej 300 ich zabili na hraniciach a ďalších 4500 zomrelo vo väzeniach. Som rád, že pietny akt je práve v Trenčíne. Trenčianske gymnáziu spájalo Tunegu, Tesára a Púčika a bolo pre nich priestorom na angažovanú činnosť usilujúcu sa o obhajobu slobody v čase nastupujúceho komunizmu. Oni svoj boj prehrali, ale po 40 rokoch národ ten boj zvládol,“ skonštatoval Figeľ.

Ako dodal, ich odkaz by nemal byť pre nás bielym miestom v dejinách, ale, naopak, inšpiráciou a povzbudením. V minulom roku Figeľ podľa vlastných slov navrhol prezidentke, aby sa Tunegovi, Tesárovi a Púčikovi in memoriam udelilo štátne vyznamenania.

„V mene Nadácie Antona Tunegu som navrhol primátorovi Bratislavy a mestským poslancom, aby traja martýri našej slobody dostali umelecké stvárnenie na Námestí slobody v Bratislave. Chceme, aby sa ich obrazy ocitli na mieste, kde dodnes stojí socha Mareka Čulena, ktorý v tom čase, keď boli popravení, bol povereníkom pre Slovensko a členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Takže zločinec má sochu na Námestí slobody a obete sú neznáme alebo opomínané,“ zdôraznil Figeľ.