„Pozorovala som z terasy svoju dcéru, ako prechádza cez byt. Vravela som si, mám deti a kvôli nim by som asi ešte mala žiť. Nevytrysklo to zo mňa ako nejaká emócia, len čosi ako áno, sú tu deti, tak by sa o ne asi patrilo postarať. Toto už nikdy nechcem zažiť.“ Architektka Zuzana Zacharová rozpráva o spolužití s narcisom, o manipulácii, pocitoch viny, ale aj o momente, keď sa rozhodla zmobilizovať políciu a narcisovi sa postaviť.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.