Medzi ľavicou a pravicou: Očakávanie novej pápežovej encykliky

Gilbert Keith Chesterton raz napísal: „Celý svet sa rozdelil na konzervatívnych a progresívnych. Povahou progresívnych je pokračovať v robení chýb. Povahou konzervatívcov je chyby neopravovať.“

Ošúchané kategórie ľavice a pravice, ktoré si spájame s liberálmi (progresívnymi) a konzervatívcami, vznikli počas Francúzskej revolúcie a ich užitočnosť je už prežitá. Nedokážu zachytiť komplexné politické názory, ktoré si postupne tvoríme.

Všetci sme „konzervatívni“ v nejakom smere, pretože chceme „konzervovať“ niektoré veci popri menení iných. Všetci sme „liberáli“, pretože všetci chceme byť „slobodní“ v niektorých ohľadoch. Všetci sme „progresívni“, pretože chceme napredovať v ústrety niečomu: otázka je, v ústrety čomu? A konzervatívec možno musí byť revolucionárom, pretože – ako to napísal Chesterton – „Ak chceme chrániť rodinu, musíme revolucionizovať národ.“ (“If we wish to preserve the family, we must revolutionize the nation”.) Namiesto toho, aby sme sa pýtali niekoho, či je konzervatívec a či liberál, či je pravičiar alebo ľavičiar, prečo sa nespýtame, čo chce konzervovať a čo zmeniť, a prečo. Tak možno vznikne inteligentná debata o politike – je to taký druh debaty, ktorý chcel Chesterton započať.

Na katolícke sociálne učenie sa určite nedajú nalepiť staré nálepky. Nie je to ideológia. Toto učenie je založené na osobe, nie na idei – na osobe Ježiša. Začína v rešpektovaní ľudskej osoby v jej úplnom chápaní ako obrazu Boha. Je to dôvod, prečo počas diskusie o ekonomickom rozvoji Ghany, naliehala Svätá Stolica:
„Musí byť jasné, že rozvoj nie je len o raste ekonomiky vo všeobecnosti; je o rozvoji ľudskej osoby s jej schopnosťami a vzťahmi so sprostredkujúcimi sociálnymi skupinami – rodinnými, sociálnymi, politickými, kultúrnymi a pod. – kde ona žije. Toto si vyžaduje zmenu perspektívy, ktorá chápe, že ľudia sú zjednotení spoločným faktorom, ich humanitou tvorenou odtlačkom spoločného Boha stvoriteľa. Iba prijatím tohto predpokladu sa môžeme pokúšať dosiahnuť – v rámci pluralistických inštitúcií – spoločné dobro, ktoré potrebuje byť primárnym cieľom každej spoločnosti. Spoločné dobro nie je ani abstraktný cieľ, ani jednoduchý zoznam cieľov. Je to prosto realizácia primárnych potrieb človeka: potreby pravdy, lásky a spravodlivosti.“

A pretože ekonomický rozvoj je aj pre človeka, aj človek ho tvorí, základom rozvoja musí byť vzdelanie. „Jedine vzdelaný človek si môže byť plne vedomý hodnoty a dôstojnosti ľudskej osoby. Potom vzdelaní ľudia môžu jednoduchšie zakladať medzi sebou sociálne vzťahy založené nie na sile a zneužívaní, ale na rešpekte a priateľstve. V takomto prostredí je jednoduchšie redukovať korupciu a rozvíjať cnostné inštitúcie, ktoré napomáhajú spoločné dobro.“

Solidarita a subsidiarita musí byť umiestnená na horizonte mystického života Trojjediného Boha, v ktorom pozorujeme nevysloviteľnú lásku zdieľanú rovnými, hoci rozdielnymi Osobami.

Ekonomická sloboda (kde sa trvá na zákonných normách a kde sa rešpektujú majetkové práva) je dôležitá pre poskytnutie kontextu na rozvoj, ale súčasne Cirkev nikdy neobhajuje taký druh kapitalizmu, ktorý zabúda na to, ako môžu zákony rýchlo byť len pre bohatých a mocných. Dokument Pápežskej rady pre spravodlivosť a mier Smerom k lepšej distribúcii zeme z roku 1997 sa považuje za manifest chestertonovského distributizmu. V preambule sa vyzýva na radikálnu agrárnu reformu voči „škandalóznym situáciám s vlastníctvom a využívaním zeme, prítomným na takmer všetkých kontinentoch.“ Úvodné slová dokumentu sú jednoznačné: „Rozvojový model industrializovaných spoločností je schopný produkovať obrovské kvantá blahobytu, ale má vážne nedostatky v spravodlivej redistribúcii jeho ovocia a rozširovaní rastu na menej rozvinutých miestach.“

Tohto roku sa s napätím očakáva nová sociálna encyklika Benedikta XVI., ktorá bude prvou na túto tému od encykliky Centesimus Annus, ktorú vydal Ján Pavol II. v roku 1991. Podľa nej „čím viacej sú jedinci bezbranní vnútri danej spoločnosti, tým viacej vyžadujú starostlivosť a záujem ostatných, a čiastočne aj intervenciu vládnej autority“ (sekcia 10). Taktiež uisťuje, že štát nedokáže riešiť každý sociálny problém, pretože je iba nástrojom osoby, rodiny a spoločnosti, pre ktoré existuje, aby ich chránil a aby im slúžil. (Pozn. prekl. Nová encyklika sa pravdepodobne bude volať Caritas in Veritate – Dobročinnosť v pravde.)

Encyklika Centesimus Annus opísala súťaženie v zbrojení počas studenej vojny ako „bláznivé“ a odsúdila „logiku mocenských blokov“ a rovnako aj ekonomické ideológie, ktoré ju ospravedlňovali. Vyzývala ľudí, aby „bojovali za spravodlivosť bez násilia, vzdali sa triedneho boja v domácich sporoch a vojen v sporoch medzinárodných“ – je to línia, na ktorej konzistentne trval Ján Pavol II. počas vojny v Iraku.

Rovnaký názor zastával aj pápež Benedikt v aprílovom príhovore v Spojených národoch (OSN), v ktorom trval na práve medzinárodného spoločenstva intervenovať na obranu ľudských práv po celom svete, ale volal po „hlbšom hľadaní spôsobov, ako zabrániť konfliktom a ako ich 'manažovať' objavovaním každej možnej diplomatickej cesty.“ Podľa Svätého Otca treba venovať pozornosť aj najmenšiemu znaku dialógu alebo túžbe po uzmierení. „Ozelenenie“ pápežstva, ktoré naozaj začalo s Jánom Pavlom II., keď do svojho sociálneho učenia priniesol horlivé povedomie o ľudskom vplyve na životné prostredie Zeme, bude pravdepodobne pokračovať aj s Benediktom, a to i napriek populárnom spájaní environmentalizmu s ľavicovým krídlom.

Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako Benedikt všetko prepletie dohromady. Obrysy možno vidieť v sekcii o spravodlivosti a slúžiacej láske v encyklike Deus Caritas Est a v postrehoch, ktoré predniesol nedávno Pápežskej akadémii sociálnych vied: solidarita a subsidiarita „musí byť umiestnená na horizonte mystického života Trojjediného Boha, v ktorom pozorujeme nevysloviteľnú lásku zdieľanú rovnými, hoci rozdielnymi Osobami.“ Majú aj vertikálny, aj horizontálny rozmer, zdôraznil Svätý Otec. Toto sa nemusí ujať v kultúre, ktorá – presne preto, že stratila vertikálu – musí všetko deliť medzi ľavicu a pravicu.

Stratford Caldecott

Zdroj: GodSpy.com
Použité s dovolením redakcie.

Foto: GodSpy.com a sxc.hu