Školy sú zavreté, ale do kina sa ísť dá. Aj na film Corpus Christi, ktorý bol nominovaný v cudzojazyčnej kategórii na Oscara.
Školy sú zavreté, ale do kina sa ísť dá. Aj na film Corpus Christi, ktorý bol nominovaný v cudzojazyčnej kategórii na Oscara.
Poľský film Corpus Christi (2019) má trochu smolu. Presnejšie veľa smoly.
Už ten názov! A ten čudný plagát: veľmi mladý muž v čiernej kňazskej košeli s bielym kolárikom, v ruke cigareta, tvár čiastočne zahalená dymom, len modré oči sú výrazné.
A potom aj niektoré fotografie z toho filmu. Mladý muž, takmer ešte chlapec v bielej albe a v zelenom ornáte stojí v kostole pred veriacimi so zavretými očami, otvorenými ústami, neviete, či kričí, smeje sa, trpí, celkovo je v divnej póze, akoby bol v psychedelickej extáze.
Ten film talentovaného poľského režiséra Jana Komasu (1981) má smolu v tom, že veriaci mu nedôverujú rovnako ako neveriaci. Oba tábory sa boja, že im to bude proti srsti.
Zažila som to sama. Priateľka, ktorá nie je veriaca, na to nechcela ísť, lebo vraj je to o farároch a že ju tam zase bude niekto nenápadne presviedčať, aká je viera dôležitá. Známy, ktorý je veriaci, na to nechcel ísť, lebo že dopredu vie, o čom to bude. Keď sa to tak páčilo Oscarovej porote a film chvália aj v liberálnych médiách, určite to bude o tom, aká je cirkev zaostalá a že musí prísť falošný kňaz, aby im ukázal, ako sa to má robiť.
Lebo zápletka je známa, veľa sa o nej popísalo. Vychádza zo zaujímavého fenoménu: falošný kňaz sa ocitne v zapadnutom mestečku a ukáže sa, že je lepší ako ten pravý kňaz.
V istom momente začnete vnímať, že ten film je poctivá umelecká výpoveď.Zdieľať
Takže veriaci to berú tak, že sa zase budú dívať na to, akí sú dnešní kňazi nemožní, zadubení, ako nerozumejú tejto dobe. Porazí ich hocijaký mladík z ulice.
Daniel ešte vo väzení pre mladých delikventov. FOTO – ASFK
Neveriaci to berú tak: jasne, Poliaci zase natočili čosi, čo sa hrá na kritiku cirkvi, ale napokon bude pointa iná. Podobne ako to bolo pri filme Pawła Pawlikowského Ida. Aj tam to vyzeralo, že mníška opustí kláštor a konečne začne žiť normálny život, ale napokon sa vráti do kláštora.
(Drobný zážitok z návštevy kina v koronačase: na filme Corpus Christi je nás len pár, na film Chľast, ktorý ide po tomto filme, stojí pred sálou dlhý rad ľudí.)
Ale viete, čo je na tom filme najlepšie? Že je v podstate jedno, či ste veriaci alebo neveriaci. V istom momente začnete vnímať, že ten film je poctivá umelecká výpoveď autorov, ktorí nemajú žiadne prvoplánové ciele: nechcú divákov ani evanjelizovať, ani im nahovárať, že cirkev či viera je prežitok, ktorý už dnes nemožno brať vážne.
Je to čosi podobné ako s toľko ospevovaným seriálom Crown (Koruna) na Netlixe. Pokojne si ho môžu pozrieť tí, čo nemajú radi monarchiu a odpudzuje ich Alžbeta II., ako aj tí, čo monarchiu uznávajú a Alžbetu II. zbožňujú.
Film sa inšpiroval skutočným príbehom devätnásťročného Patryka, ktorý sa v Poľsku vydával za kňaza asi tri mesiace.Zdieľať
V súvislosti s filmom Corpus Christi sa veľa písalo o fenoméne falošných kňazov. Je vôbec niečo také možné? Nie je to len príliš bujará fantázia tvorcov? Nuž, toto sa dá vybaviť rýchlo. Film sa inšpiroval, a aj to priznáva, skutočným príbehom devätnásťročného Patryka, ktorý sa v Poľsku vydával za kňaza asi tri mesiace. Oddával, spovedal, krstil, viedol pohreby.
Keď sa jeho podvod odhalil, ukázalo sa, že ľudia boli s týmto kňazom oveľa spokojnejší ako s predchádzajúcim kňazom. Ani pre Vatikán to nebola príjemná a jednoduchá situácia.
Ale v Poľsku nie je celkom ojedinelá. Každý rok sa tam vraj nájdu takéto prípady. U nás si to ani veľmi nevieme predstaviť, ale Poľsko je predsa len väčšia krajina, má viacero seminárov, kňazov je viac, takže podvod sa dá vyrobiť ľahšie, ako by to asi šlo u nás.
Scenárista Mateusz Pacewicz príbeh Patryka poznal, ale neostal len pri jednom motíve.
Film má aj rozmer sociálnej drámy, keďže falošný kňaz (vo filme Daniel) je mladý trestanec, ktorý neviedol príkladný život. Je to hriešnik s veľmi bohatou a širokou škálou hriechov.
Skutočný kňaz a falošný kňaz v konfrontácii. FOTO – ASFK
Vo väzení stretne charizmatického kňaza, uverí a chcel by ísť študovať do seminára. No nemá ani maturitu a so svojou minulosťou by mal problém presvedčiť kompetentných, aby jeho premene uverili.
Mladý muž s modrými očami a potetovaným telom nie je žiadny svätec a aj prostredie, v ktorom sa pohybuje, nehýri dobrými mravmi. Aj preto je vo filme veľa násilia, cigariet, sú tam drogy, znásilnenie aj sex. Nie je to zrejme film, ktorý by si trúfli pustiť kresťanské televízie. Citlivejšie povahy by mohli byť rozrušené zo sadistických bitiek. Prudérnejší diváci by mohli byť pobúrení zo sexuálnych scén či drogových večierkov.
Mladý trestanec David nemá túto situáciu vôbec premyslenú, nie je to dokonale naplánovaný podvod. Zdieľať
Film má vlastne tri línie – je tu mladý muž, ktorý by rád prekročil svoj trestanecký osud a nejako ho celý otočil, len to nie je ľahké. Zdá sa, že nie je vyhnutia, že je už predurčený na život delikventa. Raz bude vo väzení, raz na slobode a tak to pôjde dookola. A nie je to iba vinou spoločnosti, ktorá má voči trestaným ľuďom predsudky.
No a potom je tá línia falošného kňaza. Mladý trestanec Daniel nemá túto situáciu vôbec premyslenú, nie je to dokonale naplánovaný podvod. On do toho spadne tak trochu z vyhecovania a ľahkovážnosti. Je vyplašený, keď mu kratučký vtip s kolárikom vyjde. A zrazu to už nevie zastaviť.
A tak robí to, do čoho je trochu natlačený, a čo ho zároveň priťahuje. Mimochodom, keď spieva žalm, máte po tele zimomriavky. Ale on nemá iba hudobný talent. Má aj iný dar. Začne ho používať v komunite, kde je veľa tráum. No aj on sám zrejme chápe, že jeho hra na kňaza sa nezaobíde bez trestu a ten môže byť brutálny.
Isto, tvorcovia sa hrajú s biblickým motívom. Je tu vyučený stolár, ktorý nechce byť stolárom, je tu judáš, ktorý zradí za peniaze, je tu človek páchajúci dobro, hoci nepatrí k oficiálnej štruktúre cirkvi, je tu prebudenie tých, ktorí túžia po zmene. A je tu aj čosi ako ukrižovanie a vstanie z mŕtvych. S touto témou sa tu narába, ale neuráža, skôr provokuje. Ako by sme prijali Ježiša, keby prišiel dnes? A v takejto podobe trestanca?
V postate je to čosi ako antická dráma o odpustení. Nie je podobný motív v Sofoklovej Antigone? Zdieľať
Ale zabudnime teraz na mladého trestanca aj na falošného kňaza. Lebo potom je tu ešte jeden motív – a ten je najsilnejší v celom filme. Je to príbeh o odpustení, o tom, čo s našimi životmi urobí to, keď nedokážeme odpustiť a držíme v sebe nenávisť.
Ak sa ma niekto pýta, aký je ten príbeh o falošnom kňazovi, mám chuť sa usmiať: toto nie je príbeh o falošnom kňazovi, mne sa tam zdá skôr ako pikantnosť a prostriedok, ktorý má posilniť inú a dôležitejšiu líniu.
Hra sa skončila. FOTO – ASFK
Ten falošný kňaz je len katalyzátor procesu, ktorý musí prísť, ak sa celá tá komunita nemá rozložiť. Príde odinakiaľ do malého mesta, ktorým otriasla tragédia, rozdelila miestnych ľudí a priniesla veľa trápenia a nenávisti. Ten mladý muž to vidí. Začne konať. Jeho postupy sú fascinujúce a chápeme, že takto by mal postupovať každý kňaz. Rozumieme aj tomu, že nie každý si na to trúfne. Nie je to ľahká misia. Ale bez nej je chrám zbytočný.
Veľké drámy môžete prežívať aj v tom najzaostalejšom kúte krajiny, aj tu môžete zažiť hlbokú spirituálnu premenu.Zdieľať
Samozrejme, niektorí recenzenti chceli vidieť vo filme najmä to, aká je poľská spoločnosť zaostalá, najmä ten juhovýchod krajiny, aká je to tu zaspaté a nemoderné. Ale tento posmech nefunguje.
Film ukazuje práve to, že veľké drámy môžete prežívať aj v tom najzaostalejšom kúte krajiny a aj tu môžete zažiť hlbokú spirituálnu premenu.
Hľadanie pravdy, priznanie, vina, odpustenie, katarzia fungujú v malom meste tak, ako všade inde na svete. Ale tu zrazu vidíte aj to, aké dobro môže priniesť kňaz, ktorý s veľkou charizmou a odhodlaním formuje život komunity. Ak teda nie je iba odbavovačom spovedí, krstov, svadieb, pohrebov... A ak to nie je falošný kňaz.
Ale myslieť si, že takúto charizmu či odhodlanie má už dnes iba falošný kňaz, je naivné. A tento film to ani nepodsúva. Možno skôr nadhadzuje otázku, či rozumieme tomu, čo jeden stolár ohlasoval pred dvetisíc rokmi.
Je to dobrý film. Netreba sa ho báť.