Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zdravie Spoločnosť
17. november 2020

Smog

Dokedy budeme dýchať špinu

Smog sa javí ako problém aj pri súčasnej pandémii nového koronavírusu.

Dokedy budeme dýchať špinu

Ilustračné FOTO TASR – Milan Kapusta

To, že má Slovensko dlhodobý problém s kvalitou ovzdušia, nie je žiadnou novinkou. Aj v porovnaní s európskymi krajinami patríme medzi tie s najšpinavším vzduchom. Medzi najhoršími sa pohybujeme v kategóriách koncentrácie pevných častíc tzv. PM2,5 aj PM10. Ide o prach, drobné častice popola a iné drobné častice, ktoré človek nedokáže odfiltrovať v nosovej dutine a prenikajú ďalej do dýchacích ciest až do pľúc.

Ide o prach, ktorý je taký drobný, že sa vo vzduchu neustále pohybuje, víri a tie najmenšie častice sa bez dažďa, ktorý ich zo vzduchu „vychytá“, neusadia vôbec.

Hlavným zdrojom týchto prachových častíc sú doprava, priemysel a domáce kúreniská. Často sú toxické (arzén, benzopyrén, PCB) a pri dlhodobom pôsobení spôsobujú rôzne ochorenia – od chronickej obštrukčnej choroby pľúc až po viaceré formy rakoviny.

Hoci je tento prach voľným okom neviditeľný, to, čo vidieť môžeme, je smog, ktorý je týchto drobných častíc plný. A aktuálne ročné obdobie, teda jeseň a prichádzajúca zima, sú ideálne na vytváranie smogu.

Sledovanie znečistenia

Ak sa pozrieme na štatistiky výstrah Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý monitoruje aj kvalitu ovzdušia, tak vidíme, že vlani bola smogová situácia vyhlásená na viacerých miestach Slovenska. Podľa dĺžky a intenzity smogu to bola Jelšava, Ružomberok, Martin, Žilina, Veľká Ida, Trenčín, Malacky, Vranov, Prievidza, Senica, Trnava, Nitra, Prešov a Košice. Navyše sa k drobným prachovým časticiam v smogu pridáva aj prízemný ozón.

Nasledujúci obrázok nám ukazuje tzv. oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020. Ide o lokality, v ktorých sú dlhodobo prekračované povolené koncentrácie škodlivých látok v ovzduší. V týchto oblastiach žije dohromady viac ako jeden milión ľudí.

Zdroj: shmu.sk

A ak sa pozrieme na ďalší obrázok, zistíme, že hlavným zdrojom znečistenia drobnými prachovými časticami sú domácnosti. A hlavným zdrojom je zväčša individuálne vykurovanie pevným palivom. Či už uhlím, alebo drevom.

Minister životného prostredia Ján Budaj ohlásil novú aplikáciu dnesdycham, ktorá má ľuďom poskytovať informácie o kvalite vzduchu, ktorý dýchajú.

Pri zbežnom pohľade je však množstvo údajov, ktoré aplikácia ponúka, dosť chudobné. Zopár bodiek na mape naozaj hlási, či je situácia ovzdušia dobrá, horšia, alebo zlá. Ak je však bod biely, znamená to, že údaje z meracej stanice o kvalite ovzdušia sa nevyhodnocujú.

Zdroj: dnesdycham.sk

Hodnoty sú totiž posudzované podľa jednotnej európskej metodiky, aby mohli byť porovnávané aj na medzinárodnej úrovni. Sledovať by mali prachové častice PM2,5, PM10, NO2 a O3. Ak monitorovacej stanici chýba v portfóliu jedna z týchto znečisťujúcich látok, jej údaje sa do aplikácie neprenášajú.

Inzercia

Hoci nemožno ministerstvu životného prostredia uprieť dobrý úmysel informovať obyvateľstvo o kvalite ovzdušia, pokrytie zrejmé z uvedenej mapky je veľmi riedke. Absentuje napríklad pokrytie hlavných ťahov medzinárodnej dopravy na severe Slovenska – teda konkrétne oravské a kysucké dopravné koridory.

Do aplikácie sú v reálnom čase načítavané údaje z meracích staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu. Tu sú zobrazené aj údaje zo staníc, ktoré nespĺňajú vyššie opísané parametre. Viaceré oblasti Slovenska však zostávajú meraním nepokryté.

Typickým príkladom sú Kysuce a Orava. Tie sú nielen významným dopravným koridorom medzinárodnej dopravy z Poľska a Česka, zároveň počas chladnejších mesiacov roka trpia aj smogom z domácich kúrenísk. Ak teda ministerstvo životného prostredia deklaruje snahu zvýšiť informovanosť ľudí o kvalite ovzdušia (čo si zapísalo aj do Programového vyhlásenia vlády), svoju snahu by malo zameriavať nielen na samotné poskytnutie informácie. Aj s tou najlepšou a najprepracovanejšou aplikáciou totiž niektoré regióny zostanú slepé a hluché voči reálnemu stavu ovzdušia, ak v nich kompetentní nepostavia meracie stanice.

Na Slovensku je momentálne 38 monitorovacích staníc, ktoré prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav, a 4 stanice iných prevádzkovateľov. Jednotlivé stanice sa líšia rozsahom škodlivín, ktoré monitorujú.

Smog a zdravie

Špinavý vzduch zabíja. Hoci nie je možné údaje úplne očistiť od iných faktorov, ktoré vplývajú na zdravie, na Slovensku ročne predčasne zomiera 5 000 ľudí pre zlú kvalitu ovzdušia, kontaminovanú vodu a zamorenie prostredia produktmi chemického priemyslu.

A smog sa javí ako problém aj pri súčasnej pandémii nového koronavírusu, ako sme už písali na jar, keď sa u nás rozbiehala prvá vlna. Už z prvých výskumov v čase, keď sa koronavírus začal masívne šíriť po celom svete, totiž vyplynulo, že sa mu dobre darí práve v smogu.

Keďže dlhodobé pôsobenie smogu poškodzuje celý respiračný systém, ktorý napáda aj koronavírus, ľudia žijúci v takomto prostredí, sú vystavení vyššiemu riziku nákazy.

Navyše, keďže smog je v podstate špinavá hmla, tvorená drobnými kvapôčkami, je ideálnym prostredím na šírenie koronavírusu.

Vedci zo školy verejného zdravotníctva z Harvardovej univerzity na jar zistili, že nárast PM2,5 čo i len o jeden mikrogram na kubický meter bol spojený s 15-percentným nárastom počtu úmrtí.

Talianski vedci z Bologne a Bari zase prišli na to, že vírus, ktorý sa šíri ako kvapôčková infekcia, dokáže vo vlhkom smogovom prostredí prežiť tri hodiny mimo hostiteľa – teda mimo ľudského organizmu. A práve častice PM2,5 vyšli zo skúmania ako ideálny nosič koronavírusu.

Znečisťujúce látky, o ktorých hovoríme, pochádzajú z našej vlastnej činnosti. Keď sa táto pandémia skončí, bude možné porovnať, či striedavé vypínanie a zapínanie ekonomiky malo v dlhodobých priemeroch výraznejší vplyv na kvalitu ovzdušia. No napríklad jarné obmedzenie leteckej dopravy a utlmenie hospodárskeho života ukazovalo zo satelitných snímok čistejšiu oblohu nad Európou.

Ani nečinnosť a obmedzenie ekonomiky nie je však tým pravým riešením na vyčistenie vzduchu. Problém sa nevyrieši z večera do rána. Začať treba pravdou. Povedať si otvorene, v akej zašpinenej krajine žijeme.

Odporúčame