Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Voľby v USA Politika
09. november 2020

Po amerických voľbách

Štyri zvláštnosti slovenskej debaty o Trumpovi

Čo by mohli vziať do úvahy nezmieriteľní kritici ešte stále úradujúceho prezidenta USA.

Štyri zvláštnosti slovenskej debaty o Trumpovi

Úradujúci americký prezident Donald Trump odchádza po tlačovej konferencii z Bieleho domu vo Washingtone vo štvrtok 5. novembra 2020. FOTO TASR/AP

Americké prezidentské voľby spôsobili vlnú emócií nielen v Spojených štátoch, ale tiež v našej krajine. Popri tom na sociálnych sieťach, ale niekedy aj v novinových komentároch, preberáme určité argumentačné schémy, pri ktorých by nás slovenská perspektíva mala nabádať k väčšiemu odstupu. Spomeňme štyri tvrdenia, ktoré opakujú kritici Donalda Trumpa u nás v rôznych obmenách.

Trump je nepriateľom demokracie, čoho dôkazom je, že spochybňuje volebné výsledky.

Pre niekoho je už toto dostatočná diskvalifikácia, aby zlomil palicu nad kýmkoľvek, kto chcel voliť Trumpa. Označovanie minulotýždňových volieb zo strany prezidenta za zmanipulované a „ukradnuté“ skutočne nie je šťastné a neprispieva k renomé Spojených štátov vo svete.

Na druhej strane, Trump okrem svojich verbálnych tirád (hlavne na Twitteri) napadá volebné výsledky predovšetkým na súdoch. A zo zákona má na to právo. Magazín POLITICO si už v septembri všimol, že Trump mobilizuje tri veľké advokátske kancelárie s desiatkami právnikov, aby mu v prípade tesnej prehry pomohli spísať žaloby.

Niektorým Slovákom to pripomína Štefana Harabina, ktorý sa v marci minulého roka označil za víťaza prezidentských volieb. Tento rok sa jeho strana Vlasť neúspešne pokúšala spochybniť na Ústavnom súde aj výsledky parlamentných volieb, lebo v nich nedosiahla dosť hlasov, aby sa dostala do Národnej rady.

No Harabinova strana nebola jediná. Popri nej sa v súvislosti s údajnými nezrovnalosťami pri parlamentných voľbách obrátil na Ústavný súd ešte jeden politický subjekt: koalícia PS/Spolu.

Progresívcom ušiel parlament o 926 hlasov. Hneď po voľbách zriadili webovú stránku, kam mohli ich voliči posielať informácie o nezrovnalostiach počas volieb. Zhromaždili asi 1200 podnetov.

Voliči sa väčšinou sťažovali, že vo výsledkoch ich volebných obvodov sa neobjavili preferenčné hlasy pre politikov, ktorých krúžkovali, prípadne namietali nedoručené hlasy zo zahraničia. PS/Spolu namietala aj sedempercentný volebný prah pre stranícke koalície. Ústavný súd zamietol na konci apríla, dva mesiace po voľbách, tak sťažnosť PS/Spolu ako aj Harabinovej Vlasti.

Je pochopiteľné, že strany, či kandidáti, ktorí prehrali tesne, skúšajú zachraňovať svoju situáciu cez súdy. Aj keď úspešní sú len výnimočne a inak to asi nebude ani s úradujúcim šéfom Bieleho domu.

V každom prípade, Donald Trump bude prezidentom až do inaugurácie 20. januára 2021. Je to dosť času, aby americké súdy vyhodnotili zákonnosť a priebeh volieb. (OPRAVA: Ako nás upozornil jeden čitateľ, americké štáty musia podľa federálnych zákonov vyriešiť volebné spory do 8. decembra, čo je však stále takmer mesiac času.)

A ak sa Trump rozhodne, že neuzná svoju porážku ani dovtedy? Nech ho v takom prípade z Bieleho domu vyvedie Secret Service.

Trump je autokrat, nacista… Hitler.

Tvrdenia o autokratických či autoritárskych sklonoch súčasného amerického prezidenta sa opakovane objavujú v komentároch zahraničných autorov, ktoré uverejňujú naše ľavicovo-liberálne médiá. Po nich to opakujú aj mnohí ich slovenskí čitatelia.

Koho si predstavíte, keď sa povie „autokrat“? Ruského prezidenta Putina? Tureckého prezidenta Erdogana? Maďarského premiéra Orbána? Možno slovenského expremiéra Mečiara? Ako v porovnaní s nimi vyzerá súčasný nájomník Bieleho domu?

Je azda Donald Trump podozrivý, že nejakého svojho politického súpera nechal otráviť novičokom? Sú desiatky amerických žurnalistov, kritických voči prezidentovi, vo väzení ako je to v Turecku? Pokúša sa Trump finančne likvidovať nezávislé médiá, ako sa to vyčíta Orbánovi? Je americký prezident podozrievaný, že dal uniesť syna niektorého jeho politického protivníka?

Trump svojim nepriateľom nadáva, niekedy ich nechutne ponižuje. No zatiaľ neprekročil prah, ktorý by z neho urobil autokrata. Jeho hriechom je populizmus, bulvarizácia a vulgarizácia politiky – nie tyrania. Napokon, republikáni mali Biely dom i väčšinu v oboch komorách Kongresu do kongresových volieb v roku 2018. Nezneužili ju. Naproti tomu, medzi demokratmi otvorene rezonuje myšlienka zvýšiť v prípade podobne výhodnej konštelácie moci počet sudcov na Najvyššom súde a nanominovať tam liberálnu väčšinu. Radikálny zásah do dôležitej ústavnej inštitúcie.

Od autokrata by ste očakávali ovládnutie bezpečnostných zložiek a ich zneužívanie voči politickým odporcom. Namiesto toho bol od roku 2017 do roku 2019 samotný prezident a jeho okolie predmetom vyšetrovania kvôli údajným spojeniam s Ruskom počas volieb v roku 2016, ktoré viedol zvláštny vyšetrovateľ Robert Mueller.

Trump je všeličo, ale označovať ho za autoritára znamená bagatelizovať režimy, ktorých odporcovia pod nimi skutočne trpia.

Inzercia

Americký volebný systém je nedemokratický a zastaraný, lebo dostatočne neodráža veľkosť obyvateľstva veľkých, sociálne liberálnych štátov ako Kalifornia.

Americkým demokratom sa prirodzene nepáči, že ich politický systém čiastočne zvýhodňuje menšie štáty oproti väčším a ľudnatejším. No je jedným z definičných znakov federalizmu balansovať rozdiely medzi členskými štátmi federácie v politickom vplyve, ktoré vyplývajú z ich rozdielnej veľkosti a ľudnatosti. Že veľká Kalifonia a maličký Rhode Island majú rovnaký počet dvoch senátorov nie je chyba, ale cnosť federalizmu.

Napokon, aj v Európskej únii máme podobné mechanizmy. V Európskej komisii sedí 27 komisárov (jeden z každého členského štátu). V Európskom parlamente sa počet kresiel z každej členskej krajiny odvíja od princípu degresívnej proporcionality. 500-tisícová Malta a 600-tisícové Luxembursko majú po šesť europoslancov. Slovensko má desaťkrát toľko obyvateľov, ale len 14 europoslancov. A 80-miliónové Nemecko ich má len 96. Volič na Malte má násobne väčšiu váhu ako nemecký volič.

Slovenskí diskutéri často preberajú aj námietky amerických demokratov voči Zboru voliteľov, ktorý vykonáva samotnú voľbu prezidenta USA. Stručnú obhajobu jeho existencie ponúka video z dielne Prager University nižšie. Ak neviete po anglicky, v nastaveniach si môžete zvoliť aj české titulky.

V každom prípade, je dosť zvláštne počuť kritiku amerických ústavných inštitúcií od ľudí z krajiny, ktorá buduje demokraciu 30 rokov a za ten čas bola schopná vyprodukovať Mečiara, hneď nato Fica (a mnohí progresívci by akiste rovno do radu pridali aj Matoviča). Američania si 230 rokov vystačili s jednou ústavou a 27 ústavnými dodatkami.

Porovnajme si to s Francúzmi, ktorí od svojej revolúcie budujú už svoju piatu republiku (pričom medzi tým stihli ešte dve cisárstva a reštauráciu kráľovstva). Porovnajme si to s Nemcami, ktorí 150 rokov od svojho zjednotenia prekonali cisárstvo, weimarskú republiku, nacistickú diktatúru – pričom súčasná spolková republika existuje 71 rokov a z toho 40 ešte na východe proti nej stála komunistická diktatúra.

Porovnajme si to so Slovenskom, ktoré demokraciu prvýkrát spoznalo pred niečo vyše storočím. Len za posledných 120 rokov na našom území (ak dobre počítam) platilo šesť ústav.

Ach, kde sú tie časy, keď republikánov reprezentovali kandidáti ako John McCain a Mitt Romney.

Toto povzdychnutie si možno na sociálnych sieťach všimnúť najmä u ľudí, ktorí by republikánov nikdy nevolili. Je dobrý dôvod, prečo sa napríklad ľavicovým liberálom cnie práve za týmito dvomi politikmi. McCain i Romney totiž vo voľbách prehrali s kandidátom demokratov Barackom Obamom.

Je to ako keby konzervatívec vyhlásil, že sa mu cnie na demokratickej strane za protivníkom ako bol Jimmy Carter. Jeho totiž o druhé volebné obdobie obral Ronald Reagan.

V politike platí: buďte v strehu, keď vás vychvaľuje politický súper! Nič proti menám ako McCain a Romney. Boli to oveľa kultivovanejší politici ako Trump. V roku 2008, respektíve 2012 by som im dal svoj hlas.

No konzervatívny volič chce tiež, aby ho zastupoval niekto, kto dokáže vyhrať voľby a presadiť aspoň niečo z konzervatívneho programu. Trumpa volilo toľko ľudí aj v týchto voľbách, lebo pár vecí, ktoré sľúbil, dokázal presadiť. A pravdepodobne prehral, lebo iné veci, ktoré sľúbil (napríklad, že nahradí Obamacare "niečím úžasným"), splniť nedokázal.

Nostalgia za veľkými politikmi Republikánskej strany je namieste. No skôr za takými, ktorí boli úspešní. Ako Reagan či Lincoln.

Na záver jedna poznámka: ak patríte k tým, ktorí úprimne nechápu, ako niekto mohol podporovať Donalda Trumpa, skúste si pozrieť tento výborný rozhovor amerického komentátora Bena Shapira s konzervatívcom z Kalifornie, profesorom Victorom Davisom Hansonom.

Možno vás Hanson nepresvedčí, ale má veľmi dobré a hlboké postrehy o duši konzervatívnej Ameriky.

Odporúčame