Esej O manipulácii a jej prípustnosti

Konzervatívne myslenie sa potrebuje vyhýbať ideologickému zaujatiu a prílišnej jednokoľajnosti, aby neskončilo v podobnom marazme ako ideologizovaný progresívny liberalizmus.

Niekedy môžu rozdiely vyplývať z dôkladnej snahy o porozumenie predmetu sporu a vyjadrujú navzájom sa obohacujúce pohľady na vec. Inokedy z nechuti akceptovať nevhodným spôsobom podané správy. Niektorí autori (aj na stránkach Postoja) vyjadrujú nespokojnosť alebo kritiku premiérovho komunikačného štýlu, ale v konečnom dôsledku pripúšťajú sporné kroky vlády v mene spoločného dobra.

Dá sa takto oddeliť štýl komunikácie od jej obsahu alebo spolu súvisia užšie a zásadnejšie?

Podľa súčasných lingvistických a psychologických výskumov má jazyk (reč) v ľudskom živote dve funkcie. Komunikačnú a informačnú. Slúži ako nástroj komunikácie medzi ľuďmi, citovo sa ním ovplyvňujeme a obsah je vtedy menej dôležitý – to je komunikačná funkcia. Na druhej strane je jazyk prostriedkom k spoznávaniu sveta a jeho obsah je v tomto prípade kľúčový, plní poznávaciu funkciu.

Obe tieto funkcie sa v každodennom živote vzájomne preplietajú a zamieňajú. Naša reč je len jedna a často nevieme, akú funkciu v konkrétnom okamihu plní. Niekedy si uvedomujeme, že chceme slovami niečo dosiahnuť (napríklad záujem ženy či poslušnosť dieťaťa), inokedy si to ani neuvedomujeme. Počúvajúci sa snaží dešifrovať naše posolstvo. Pomáha mu to, že komunikujeme aj neverbálne ‒ pomáhame si mimikou, pohybmi, držaním tela a inými nerečovými spôsobmi.

Práve zámena poznávacej hodnoty reči za jeho komunikačnú funkciu je jadrom toho, čomu hovoríme manipulácia. Zdieľať

Zatiaľ čo pri komunikačnej funkcii je potrebné dešifrovať neverbálne posolstvá, pri poznávacej funkcii by to nemalo byť natoľko potrebné. Snažíme sa zamerať na obsah povedaného a posudzujeme ho z hľadiska pravdivosti. Nemusíme ani hovoriť nahlas a v mysli si vytvárame slová alebo metafory, ktorými sa snažíme svetu porozumieť.

Komunikačná funkcia ľudskej reči, je, zdá sa, evolučne staršia a pôvodnejšia a slúži tomu, aby sme pri kontakte s druhými ľuďmi niečo dosiahli, dohodli sa a uzatvárali koalície. Vyjadrujeme ňou svoje vnútorné potreby, ktoré sa snažíme naplniť, učíme sa porozumieť tomu, čo od nás druhí chcú a čo sa nám snažia povedať. Rozpoznávame náznaky hnevu či smútku v ich hlase, zmeny intonácie, gestikuláciu a výrazy tváre. Chápeme, že nejde len o informáciu, ale hlavne o výzvu k splneniu nejakého priania, nabádanie k spoločnému postupu za alebo proti niečomu alebo niekomu. 

Práve zámena poznávacej hodnoty reči za jeho komunikačnú funkciu je jadrom toho, čomu hovoríme manipulácia. Tvárime sa, že ponúkame informácie o svete, a pritom niečo od toho druhého chceme. Tvárime sa, že dieťa učíme morálnym pravidlám („Deti musia mať rady svoje mamičky!“), ale pritom chceme, aby nás pobozkalo. Ak to robíme vedome, je to podľa mňa zakaždým nečestná záležitosť. Hovoríme o vedomej manipulácii.

Žiaľ, niekedy to každý z nás robí a neuvedomuje si to. Tu by som bol pri morálnom hodnotení opatrný. Ide o nevedomú manipuláciu. Je to všeobecná ľudská stratégia, ako získať niečo hodnotné vo vzťahu s druhým človekom. Naučili sme sa však žiadať nepriamo, manipulatívne. Mamka predsa môže svojmu dieťaťu otvorene povedať: „Daj mi pusu!“ A riskovať odpoveď: „Nedám!“ Neznamená to, že dieťa nemá rado svoju mamičku. Ide o výraz jeho vôle.

Ak mamička vie a uvedomuje si, že chce bozk, obáva sa zápornej odpovede, a preto povie: „Deti musia mať rady svoje mamičky!“ a nastaví dieťaťu líce, ide o manipuláciu, ktorá si podľa mňa zaslúži kritiku v snahe o nápravu nečestnej komunikácie. Dieťa sa totiž okrem zažívania nejasnosti zo strany najbližšieho človeka („Nemám rád svoju mamku, ak ju nechcem pobozkať?“), učí podobné stratégie využívať v styku s druhými ľuďmi.

A tak sa naše každodenné nevedomé manipulatívne spôsoby, na ktoré by sme sa mali upozorňovať, stávajú verejne prípustnými. Zdieľať

Ak si svoj manipulatívny spôsob komunikácie neuvedomujeme, je potrebné, aby nás na to niekto upozornil, ponúkol nám dôvod na zamyslenie a nápravu. Bez zbytočných pocitov viny. Nerobili sme to schválne, neboli sme si toho vedomí. To nás ospravedlňuje, ale teraz, keď to už vieme, niet výhovorky. Buď veci napravíme, alebo budeme čeliť vlastnej nečestnosti a jej následkom, ktorými bude hnev, odmietanie a následná strata blízkych alebo nám zverených ľudí.

Smutným dôsledkom prijatia Machiavelliho politickej doktríny väčšinou súčasných politikov je dnešný stav veci verejných. Táto filozoficko-politická doktrína považuje manipuláciu za prípustný, dokonca odporúčaný nástroj spravovania štátu. Namiesto pravdivého pomenovania toho, čo chcú svojou politikou dosiahnuť, nám tak často ponúkajú formulky a heslá, ktorými chcú dosiahnuť volebné víťazstvo či udržanie si moci. Inými slovami, propagandu.

Rovnako mediálna scéna si privlastnila tento štýl komunikácie, keď akceptovala prítomnosť klamlivých reklám alebo bulvárny slovník v štandardných médiách. Medzi mediálnymi spolupracovníkmi politikov často nechýbajú ani psychológovia či iní absolventi našich univerzít, ktorí zneužívajú svoje poznatky v prospech takejto manipulácie.

A tak sa naše každodenné nevedomé manipulatívne spôsoby, na ktoré by sme sa mali upozorňovať, stávajú verejne prípustnými. Politické a spoločenské elity slúžia ako príklad správania sa v spoločnosti, podobne ako rodič slúži ako príklad správania sa v rodine. A my sa prestávame hanbiť, keď vedome niekým manipulujeme, čiže ponúkame mu informačnú hodnotu v snahe priviesť ho k nejakému konaniu. Dokonca môžeme považovať takéto nečestné správanie za svoju „šikovnosť“.

Pozrime sa na súčasnú politickú situáciu. Čo robí náš premiér v situácii pandémie, keď používa slová ako dramatický alebo armagedon, gestikuluje pri tom rukami a ukazuje nám grafy a krivky? A čo minister zdravotníctva, ktorý hovorí o odvrátení katastrofy? Informujú? Čo znamenajú slogany Spoločná zodpovednosť alebo www.somzodpovedny.sk?

Naozaj sa komplexný pojem zodpovednosti splošťuje na nosenie alebo nenosenie rúšok? Či azda stačí ísť na antigénne testy a som dobrým človekom? Žeby to bolo také ľahké? A žeby si to pán premiér a pán minister neuvedomovali? Alebo si len povedia, že v takejto vážnej situácii je prípustné použiť trochu propagandy a falše? Že nám to Pán Boh odpustí, veď vidí v akej sme situácii? A ja, úprimne, verím, že odpustí, lebo vidí a miluje. Aj im, aj tým, čo nenosia rúška, aj tým, čo pôjdu, a aj tým, čo nepôjdu na testovanie. Len neviem, či mu nie je zároveň odporná podobne ako mne tá manipulácia? Ale to už neprípustne antropomorfizujem a pripisujem Bohu podobné city, aké mám ja.

Keď nadobúdam pocit, že mnou niekto manipuluje, odmietam sledovať obsah jeho reči a zapína sa vo mne obranný mechanizmus.Zdieľať

A čo novinári, ktorí denne uverejňujú absolútne čísla pozitívne testovaných, infikovaných, infekčných, chorých a zomrelých a miešajú alebo zamieňajú tieto pojmy často v jednej vete? A ako starovekí zákonníci uverejňujú neuveriteľne podrobné zoznamy toho, čo občan môže a nemôže robiť a za akých podmienok? Tí aktívnejší vyrazia do hôr a ulíc, aby nás kontrolovali a udávali.  

Takto sa využíva či skôr zneužíva jazyk – reč na ovplyvnenie občanov. Nekomunikuje sa čestne. Preto odmietam baviť sa o obsahu takýchto slov. Keď nadobúdam pocit, že mnou niekto manipuluje, odmietam sledovať obsah jeho reči a zapína sa vo mne na emóciách založený obranný mechanizmus. Možno to takto máme viacerí. Niektorí namiesto aby odmietli nečestnú komunikáciu, začnú konšpirovať.   

Či to robia naši vládcovia a novinári vedome alebo nevedome, nehodlám súdiť. V každom prípade ide o nechutnú a nečestnú taktiku. Veď premiér by nám mohol oznámiť, že sa obáva vývoja pandémie a celoplošné testovanie by ostalo jednoducho celoplošným testovaním, a nie spoločnou zodpovednosťou. Rovnako www.otestujmesa.sk znie ako normálna informácia na rozdiel od www.somzodpovedny.sk. A novinári by mohli prinášať triezve informácie, ktoré by nám pomohli porozumieť, aké je reálne nebezpečenstvo situácie, v ktorej sa nachádzame. 

A tak títo moderní machiavelisti (a vstúpme si do svedomia, ako blízko k nim často máme vo svojom každodennom živote) zneužívajú jeden z najcennejších darov ‒ dar ľudskej reči. Avšak za zneužitie daru sa skôr či neskôr platí. Často ho uchmatnú a zneužívajú iní nehodní, avšak mocnejší. Ako florentskí Mediciovci, ktorí striedavo väznili, vyháňali aj radili sa s Niccolom Machiavellim. Jeho politické ambície však ostali nenaplnené.

Dúfam, že rovnako nenaplnené ostanú politické aj profesné ambície všetkých, ktorí zneužívajú jazyk vo svoj prospech. Ak to robia vedome, bude to zaslúžený trest. Ak nevedome, potrebná lekcia od života (či Boha).