Polemika o stretnutí pápeža Františka a Kim Davisovej

Polemika o stretnutí pápeža Františka a Kim Davisovej

Hovorca KBS Martin Kramara a bývalí slovenskí politici František Mikloško a Vladimír Palko polemizujú o stretnutí pápeža s Kim Davisovou.

Prinášame text Martina Kramaru, ktorým hodnotil stretnutie pápeža Františka s Kim Davisovou a Yayo Grassim a reakciu, ktorú na tento komentár následne napísali František Mikloško a Vladimír Palko.

Pápež, ktorý si nekladie ľahšie výzvy

V mediálnom priestore popri synode biskupov ešte doznievajú dojmy z návštevy pápeža Františka v Spojených štátoch. O niektorých jeho stretnutiach sa verejnosť dozvedela až po skončení celého programu. Napríklad o návšteve Kim Davisovej z apoštolskej cirkvi v Kentucky, ktorá sa po celom svete stala známou, keď odmietla vydať licenciu, čiže dovolenie na sobáš pre dvojicu homosexuálov – a následne putovala do väzenia. Súkromné stretnutie pápeža s Davisovou chceli niektorí interpretovať ako podporu pre jej prípad. Krátke prijatie dali navyše dohromady so slovami Svätého Otca na palube lietadla pri návrate z USA, kde povedal, že výhrada vo svedomí je ľudské právo a to nemožno upierať ani vládnym úradníkom.

Druhé „tajné“ stretnutie, ktoré vyvolalo pozornosť, bolo prijatie muža menom Yayo Grassi, ktorého mal Bergoglio v šesťdesiatych rokoch medzi žiakmi na argentínskom jezuitskom kolégiu. Grassi sa však dnes otvorene hlási k homosexualite a Svätého Otca prišiel pozdraviť nielen v doprovode svojej matky a príbuzných, ale priviedol aj svojho partnera Iwana – a pápež neodoprel objatie ani jemu. Toto stretnutie navyše Vatikán akoby podčiarkol, keď ho označil za jedinú audienciu poskytnutú Svätým Otcom na washingtonskej nunciatúre. Ostatné vrátane Davisovej mali byť len krátke pozdravy – sprostredkované z iniciatívy americkej strany.

V médiách sa rozhoreli polemiky o tom, čo to všetko znamená a ktorej strane teda pápež vlastne vyjadruje svoju podporu. Ozvali sa aj kritiky na adresu vatikánskeho tlačového strediska, že sa pokúša rozrieďovať dôležitosť prvej návštevy a manipuluje s významom tej druhej, teda hádzaním spiatočiek a chytračením chce chrániť pápeža pred tlakom médií.

Treba však poukázať na niekoľko skutočností. Ani pred vydaním doplňujúcich vysvetlení Tlačového strediska nebolo zrejmé, že pápežovo gesto pozdravenia a darovania ruženca úradníčke Kim Davisovej treba chápať ako explicitnú podporu jej prípadu. Známy americký vatikanista John Allen na to upozornil, hneď ako na verejnosť vyšla správa o stretnutí. To, že pápež prijíma ľudí rozličných postojov a názorov, nemožno absolutizovať ako prejav jeho priamej a bezvýhradnej podpory pre ich kauzy. Naznačil to aj sám Svätý Otec, keď v lietadle novinárov upozornil, že nemôže mať v mysli všetky prípady, ktoré existujú vo veci výhrady vo svedomí – inými slovami, nemá úmysel nechať sa zatiahnuť do sporu o nejakom konkrétnom prípade – avšak o potrebe výhrady vo svedomí je presvedčený.

Pápež sa snažil vyhnúť polarizácii za každú cenu – pretože zatiaľ čo prináša so sebou jasné odpovede na ťažké otázky, nedokáže sa často vyhnúť riziku opomenutia konkrétneho človeka a konkrétneho ľudského osudu. Zdieľať

Čo sa týka prijatia Yaya Grassiho, je dobré pripomenúť, že ich vzájomné kontakty sa obnovili práve v čase, keď Svätý Otec ešte ako kardinál v Argentíne explicitne vystúpil proti zavádzaniu manželstiev homosexuálov do legislatívy. Jeho bývalý žiak sa mu ozval s tým, že sa ho to bolestne dotklo. Prijatie v USA, kde Grassi v súčasnosti žije a vedie cateringovú firmu, bolo prejavom pápežovej veľkodušnosti a snahy prejaviť ľudskosť voči konkrétnemu človeku – ako sme to už videli pri viacerých ďalších príležitostiach. Interpretovať to však ako legitimizovanie Grassiho životného štýlu je podobný nezmysel ako tvrdiť, že pápež vo všetkom schvaľuje konanie Kim Davisovej.

Mnohí by chceli zapriahnuť Svätého Otca do svojho vozíka – a vedia si na to nájsť hromadu „jednoznačných“ argumentov a príkladov podobných týmto dvom. Lenže pápež má svoju slobodu a vlastný prístup. A ak sa na niečo snažil počas návštevy USA poukázať, tak to podľa môjho názoru bola práve ťažká výzva vyhýbať sa nástrojom polarizácie za každú cenu – pretože zatiaľ čo tieto nástroje prinášajú so sebou nepopierateľné pozitívum, teda jasné odpovede na ťažké otázky, nedokážu sa často vyhnúť riziku opomenutia konkrétneho človeka a konkrétneho ľudského osudu. A to pápež nevie a nechce dopustiť: má katolícke postoje, nech už si novinári píšu, čo chcú, ale zároveň je pastierom a otcom aj tým, ktorých životy z rozličných dôvodov náročným výzvam evanjelia v konkrétnych okolnostiach nezodpovedajú.

A to je väčšia a omnoho náročnejšia výzva, než buchnúť po stole a povedať, ako to má byť. Medzi evanjeliom a svetom vždy bolo a bude napätie – a nikdy medzi nimi celkom nezmizne konflikt. Pápež sa však pokúša byť mostom skôr než plotom a to so sebou prináša pnutia – pre ktoré sú, obrazne povedané, potrebné dilatácie – a na tie musia konštruktéri pri mostoch pamätať oveľa intenzívnejšie než pri stavaní hradieb. Aj keď sa to mnohým nepozdáva, František si v skutočnosti kladie oveľa náročnejšiu výzvu, než sa môže javiť. Takú náročnú, že sa môže zdať z ľudského pohľadu až neuskutočniteľná. Lenže pápež nehľadí len na to, čo je ľudské.

Martin Kramara
Autor je hovorca Konferencie biskupov Slovenska. Text odznel 8. októbra ako komentár na Vatikánskom rozhlase. Vychádza so súhlasom Vatikánskeho rozhlasu.

Hovorcovia všetkých krajín, spojte sa!

V rokoch 2002 až 2006 vláda Slovenskej republiky a Svätá stolica pripravovali text čiastkovej zmluvy o výhrade vo svedomí. Jedno rokovanie viedol za slovenskú vládu minister spravodlivosti Daniel Lipšic so skupinou, kde boli predseda NR SR Pavol Hrušovský, minister vnútra Vladimír Palko a poslanec František Mikloško. Za vatikánsku stranu viedol rokovania nuncius Henryk Jozef Nowacki a biskup Stanislav Zvolenský.

Nebudeme tu popisovať priebeh rokovaní a výsledok, keď premiér Mikuláš Dzurinda zmaril prijatie tejto zmluvy vo vláde SR. Povieme len podstatnú vec, ktorú nám pripomínal nuncius Nowacki a biskup Zvolenský bol toho svedkom, že pápežovi Jánovi Pavlovi II. na prijatí tejto zmluvy osobitne záležalo. Vkladal nádej do Slovenska, že prijatím tejto zmluvy vznikne precedens pre ďalšie krajiny sveta. Rovnako záležalo na nej i pápežovi Benediktovi XVI. Keď Mikuláš Dzurinda odmietol dať hlasovať o tejto zmluve vo vláde SR, všetci ministri za KDH vo vláde SR a predseda parlamentu podali demisiu, odišli z vládnej koalície a na Slovensku došlo k predčasným voľbám.

Vtedy hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda povedal v televízii Markíza, že prijatie tejto zmluvy nie je pre slovenskú cirkev až také dôležité. Kľúčová je dnes otázka, v mene koho hovoril hovorca KBS Gavenda? V mene KBS? Ale veď tá mala v komisii svoje zastúpenie v biskupovi Zvolenskom. Ako pri tomto vyjadrení bral do úvahy názor Vatikánu, ktorému na tejto zmluve zásadne záležalo? V tejto chvíli sa KBS necítila viazaná vôľou Svätej stolice? Alebo hovoril len vo svojom mene, svojím názorom demonštroval len niečo osobné, ale mal ako hovorca KBS na to právo?

Koncom septembra 2015 navštívil pápež František Spojené štáty americké. Počas návštevy sa na nunciatúre vo Washingtone stretol s viacerými ľuďmi, okrem iných aj s Kim Davisovou, ktorá strávila päť dní vo väzení zato, že po legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia Najvyšším súdom ako úradníčka odmietla vydávať povolenia k sobášu.

Pápež jej daroval ruženec a povedal, aby zostala silná. Potom v lietadle na tlačovej konferencii na otázku, či sobášni úradníci majú právo nevydať licenciu k sobášu s odvolaním sa na výhradu vo svedomí, odpovedal, že výhrada vo svedomí je ľudské právo, ktoré majú aj štátni zamestnanci. Po mediálnej búrke nato o niekoľko dní vystúpili vo Vatikáne jeho hovorcovia Federico Lombardi a Thomas Rosica s vyhlásením, že „stretnutie pápeža s Kim Davisovou nemožno chápať ako podporu jej postoja vo všetkých jeho čiastkových a komplexných aspektoch“.

Hovorca Vatikánu hovoril v mene Svätého Otca? Ale veď ten už v lietadle povedal k tomuto prípadu všetko. V čom chcel hovorca Vatikánu dopĺňať alebo korigovať Svätého Otca?

Už svätý Ján Pavol II. nás zapriahol do vozíka výhrady vo svedomí a ťaháme ho ďalej. Zastať sa človeka je viac, ako upokojovať mediálne a diplomatické vášne, ktoré tak či onak nikdy neprestanú. Zdieľať

Po tomto vystúpení napísal Vladimír Palko článok v Postoji „To si Kim Davisová nezaslúžila“, v ktorom vyjadril ľútosť nad tým, že Vatikán sa ústami svojho hovorcu vlastne dištancoval od Kim Davisovej.

Na jeho článok reagoval hovorca KBS Martin Kramara, ktorý pre slovenské vysielanie vatikánskeho rozhlasu napísal príspevok „Pápež, ktorý si nekladie ľahšie výzvy“. Kramara píše, že „niektorí chceli interpretovať (pápežovo vyjadrenie v prospech Kim Davisovej) ako podporu pre jej prípad“. To je jej prípad? A teda hovorca Kramara stojí na akej strane? Na opačnej ako svojím činom deklarovala Kim Davisová? A kde stojí KBS? Na strane Kramaru alebo Kim Davisovej?

Americká matka štyroch detí vo svojom živote uplatní výhradu vo svedomí, o ktorú v prvej línii zápasí vo svete katolícka cirkev, ide za to na 5 dní do väzenia a vatikánsky tlačový úrad z mediálnych a politických dôvodov začne jej aj pápežovo gesto riediť a my máme za toto tlieskať diplomacii Vatikánu?

Vieme mať porozumenie pre solidaritu všetkých hovorcov v duchu hesla „Hovorcovia všetkých krajín, spojte sa“, ale, našťastie, neexistuje dogma o neomylnosti hovorcov Vatikánu, rovnako ako ani dogma o neomylnosti hovorcov biskupských konferencií.

Martin Kramara vo svojom článku píše, že mnohí by chceli zapriahnuť Svätého Otca do svojho vozíka. Nuž treba si len spomenúť, že to dnes už svätý Ján Pavol II. nás zapriahol do tohto vozíka a aj my ho odvtedy radi ťaháme, lebo to považujeme za dobré pre Slovensko aj svet. A pápež František tým, čo urobil na nunciatúre vo Washingtone a najmä, čo povedal v lietadle, pokračuje v tej istej línii.

A ešte k stretnutiu pápeža Františka s homosexuálnym párom a publicistickým dávaním do súvisu týchto dvoch udalostí. Pápež František objatím homosexuálneho páru potvrdil to, čo stále hovorí, že zahrnuje každého človeka láskou. Ale to vôbec nesúvisí a neumenšuje to, čo povedal na palube lietadla v súvislosti so stretnutím s Kim Davisovou, a síce, že výhrada vo svedomí je ľudským právom každého človeka, aj keď robí v štátnej službe. Nič to, ťaháme ďalej vozík pápežov, keď zastať sa človeka je viac, ako upokojovať mediálne a diplomatické vášne, ktoré tak či onak nikdy neprestanú.

František Mikloško, Vladimír Palko
Autori sú bývalí politici.

Foto: freedavis.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo