Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Voľby v USA Politika
29. október 2020

Trump či Netrump

Dilema amerického konzervatívca

Ako budú voliť niektoré osobnosti konzervatívneho hnutia v Spojených štátoch?

Dilema amerického konzervatívca

Americký prezident Donald Trump počas prejavu na predvolebnom zhromaždení v meste Erie, v americkom štáte Pennsylvánia 20. októbra 2020. FOTO TASR/AP

Do prezidentských volieb v USA zostáva päť dní a ako býva za veľkou mlákou zvykom, mnohé osobnosti tamojšieho spoločenského života zverejňujú, komu dajú svoj hlas. Namiesto toho, aby si to nechali pre seba.

Najširšiu publicitu majú, prirodzene, odporúčania celebrít. Hoci herci a speváci väčšinou podporujú demokratov, pár prominentných mien sa prihlásilo aj k Donaldovi Trumpovi.

Ide napríklad o herca Jona Voighta, herečku Kirstie Alleyovú, predstaviteľa seriálového Supermana Deana Caina či „Herkula“ Kevina Sorba. No Trumpa podporili napríklad aj hudobníci Kid Rock či (prekvapujúco) spevák Johnny Rotten z punk-rockovej skupiny Sex Pistols, ktorý má popri britskom aj americké občianstvo...  

Politici a publicisti majú svoju voľbu premyslenejšiu. Pred štyrmi rokmi bolo medzi známymi postavami konzervatívneho hnutia množstvo takých, ktorí okázalo zostali doma alebo hlasovali vo výbere medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou za kandidáta tretej strany.

Na týchto stránkach sme už spomenuli prípad republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý v roku 2016 volil nezávislého kandidáta Evana McMullina. Ten získal len pol percenta hlasov. No Graham sa počas nasledujúcich štyroch rokov naučil s Trumpom spolupracovať, ba dalo by sa hovoriť až o priateľstve.

Senátor z Južnej Karolíny, ktorý predsedá dôležitému výboru pre súdnictvo, pomohol prezidentovi pretlačiť na Najvyšší súd jeho nominantov Bretta Kavanaugha a Amy Coney Barrettovú. Neprekvapí, že v roku 2020 už bude Lindsey Graham voliť Donalda Trumpa.

Jeho medzičasom zosnulý kamarát a bývalý prezidentský kandidát republikánov John McCain tiež v roku 2016 nedokázal voliť Trumpa. Vtedy oznámil, že na volebný lístok dopíše meno nejakého slušného republikánskeho politika, ktorý by si zaslúžil stať sa prezidentom.

Ďalší bývalý prezidentský kandidát republikánov Mitt Romney už v týchto voľbách odvolil, ale neprezradil, za koho hlasoval. Iba oznámil, že Donald Trump to nebol.

Hádka s trumpistickým Ja

Zábavný článok s názvom Posledné pokušenie NeverTrumpera napísal komentátor Ross Douthat, ktorý v novinách New York Times pôsobí ako konzervatívny stĺpčekár. Ide o fiktívny vnútorný rozhovor Douthata s trumpistickou zložkou svojej osobnosti.

Jeho zlé svedomie mu pripomína, že celé tie roky volal po populistickejšej Republikánskej strane, ktorá sa stará o pracujúce rodiny, vedie zdržanlivejšiu zahraničnú politiku a je v jadre pro-life. Trump presne to ako prezident dodal spolu s istým obmedzením imigrácie a vyššími mzdami pre nízkopríjmové domácnosti, no nevďačník Douthat si to vôbec neváži.

Keď komentátor nesmelo namietne, že Trump je rasista, jeho konzervatívne ja mu pripomenie, že prezident si zrejme v týchto voľbách odhryzne vyšší podiel afroamerických a hispánskych voličov, než kedysi republikánsky kandidát Mitt Romney. Keď Douthat namietne, že Trump je skorumpovaný, jeho druhé Ja mu pripomenie podobné hriechy demokratov.

Asi najsilnejší (no i najspornejší) konzervatívny argument, prečo nevoliť Trumpa, ktorý zaznie v Douthatovom článku je, že prezident poškodzuje kresťanské svedectvo. Keďže ho podporujú mnohé veriace osobnosti, neveriaci môžu kresťanov posudzovať podľa hulvátskej hlavy štátu. Douthat si tiež myslí, že prezident svojou rétorikou prispieva k prebiehajúcemu radikalizovaniu americkej ľavice – čo paradoxne tak desí mnohých konzervatívcov.

A ešte je tu prezidentovo nezvládnutie pandémie. Douthat napokon odporúča poďakovať sa za dosadenie troch konzervatívnych sudcov na Najvyšší súd, odísť s týmito výhrami od hracieho stola a neriskovať zdvojnásobenie stávky na Trumpa v druhom volebnom období aj s možnými ďalšími katastrofami, ktoré by mohol spôsobiť či len nezvládnuť.

Čaro tretej strany

Aj keď čitateľ nemusí súhlasiť s vyústením Douthatovho článku, ponúka náhľad do myšlienkových pochodov mnohých konzervatívnych Američanov, ktorí váhajú, ako hlasovať vo voľbách. Časopis The American Conservative pripravil k prezidentským voľbám pozoruhodnú anketu medzi svojimi prispievateľmi o tom, komu odovzdajú hlas a prečo.

Otvára ju Postoju blízky Rod Dreher, autor knihy Benediktova voľba a nového bestselleru Nežiť v lži, v ktorom sa opiera o skúsenosti kresťanských disidentov z bývalých komunistických štátov vrátane Slovenska. „Liberáli sa domnievajú, že napokon zahlasujem za Trumpa, kým konzervatívci veria, že budem voliť Bidena,“ píše Dreher, ktorý sa podľa vlastných slov nezúčastnil na prezidentských voľbách od roku 2004, lebo sa hlavnými stranami necíti zastupovaný.

Inzercia

Priznáva, že keby za Bidenom nečíhala radikálna ľavica, volil by jeho. Je za tým úvaha, že v prípade zbavenia sa neseriózneho Trumpa by sa z populistického hlasu mohol stať dlhodobo silnejší prúd v rámci konzervatívnej pravice. Po odchode prezidenta by ho serióznejšie reprezentovali ľudia ako J. D. Vance, autor knihy Hillbilly Elegy o problémoch bielej americkej spodnej vrstvy, komentátor televízie Fox News, Tucker Carlson či senátor z Missouri Josh Hawley.

Dreher nachádza na voľbe za Trumpa jednu dobrú vec: Priznáva, že prezident a ním vymenovaní sudcovia Najvyššieho súdu môžu byť poslednou poistkou pred snahou kultúrnej ľavice premeniť krajinu na svoj obraz – aj s použitím moci federálnej vlády.

No keďže Dreher žije v Louisiane, čo je štát so solídnou republikánskou väčšinou, ktorá bude voliť Trumpa, využije možnosť hlasovať za kandidáta, ktorý plne stelesňuje jeho politické priority. Je ním málo známy Brian Carroll, 70-ročný učiteľ, ktorý na prezidenta USA kandiduje za Americkú stranu solidarity (ASP).

ASP je málo známy politický subjekt. Prezentuje sa ako americký pokus o kresťanskodemokratickú politiku v európskom štýle.

Človeka z „tretej strany“ bude voliť aj ďalší respondent z ankety The American Conservative: Jack Hunter, bývalý spolupracovník senátora Randa Paula, bude hlasovať za Jo Jorgensenovú, kandidátku Libertariánskej strany na prezidenta USA.

Hunter hovorí, že posledný demokrat alebo republikán, za ktorého hlasoval v prezidentských voľbách, bol Bob Dole v roku 1996 (porazil ho vtedy Bill Clinton). Na Trumpovi sa mu páči, že nezačal žiadnu novú vojnu, znížil dane a podarilo sa mu pár ďalších vecí. No odpudzuje ho jeho rozdeľujúca rétorika a aký to bude mať dlhodobý dosah na americkú pravicu.

Predsa len však Hunter dáva šancu, že by Trumpa napokon volil. Keby do volieb udelil milosť whistleblowerovi Edwardovi Snowdenovi.

Jeden z prispievateľov The American Conservative, Declan Leary, bude dokonca podľa ankety časopisu voliť rapera a znovuzrodeného kresťana Kanyeho Westa. Žije v štáte Massachusets, ktorý bezpečne získa Joe Biden. A Kanye West verbálne odmieta progresívne trendy, ktoré sa zmocňujú oboch hlavných strán. Za zmienku stojí, že Declan Leary je prvovolič.

Ilúzia jednoliatosti

Veľká časť respondentov v ankete The American Conservative však predsa len bude hlasovať za Donalda Trumpa. Dôvody sú jasné: Obavy z radikálneho „woke“ progresivizmu, ocenenie výberu konzervatívnych sudcov či nezačatie ďalších vojen.

Vyššie spomenuté hlasy sú v každom prípade len ochutnávkou z množstva hlasov, ktoré sa v Spojených štátoch vyjadrujú k prezidentským voľbám. Ukazujú, že ani konzervatívci nie sú monolitný tábor.

A platí to aj pre evanjelikálny voličský blok. Práve pred týždňom zverejnil vplyvný protestantský teológ John Piper článok s názvom Politiky, osoby a cesty ku skaze. Rozoberá v ňom voľbu medzi Trumpom a Bidenom z biblického pohľadu.

Piperovou tézou je, že spoločenské dôsledky majú nielen z kresťanského pohľadu zavrhnutiahodné politiky, ako je podpora potratov, ale tiež charakterové vlastnosti politických lídrov. Naznačuje, že nebude voliť ani jedného z dvojice hlavných kandidátov, lebo kým Biden reprezentuje skazonosné politiky, Trump je skazonosný pyšným domýšľavým charakterom a konkrétnymi neresťami, ktoré podľa Božieho slova vedú priamo do zatratenia a otravujú spoločenské ovzdušie v krajine.

Piperov článok je dobre vyargumentovaný a vyvolal v evanjelikálnom prostredí viacero reakcií. Vyberme napríklad článok Rešpektujúca odpoveď môjmu priateľovi Johnovi Piperovi týkajúca sa voľby Trumpa od evanjelikálneho teológa Wayna Grudema, ktorý zverejnil portál novín Christian Post.

Grudem, ktorý už hlasoval za Trumpa, argumentuje, že osobný príklad toho, ako politický líder žije, môže človek odmietnuť, no prezidentom presadené zákony musí občan poslúchať. Dodáva tiež, že Trumpove charakterové chyby kresťanskí predstavitelia otvorene kritizujú, ani Biden nie je bez poškvrny, a na druhej stane aj s Trumpom zažil teológ momenty pokory, ktoré by kresťanovi mali signalizovať, že o jeho dušu je možné zabojovať.

Trump navyše do vysokých funkcií dotiahol viacero ľudí, ktorí sú z kresťanského hľadiska príkladní tak svojou politikou, ako aj charakterom. Podľa Grudema kresťanovo svedectvo nie je narušené, pokiaľ podporuje Trumpove dobré politiky a kritizuje tie zlé, plus nedostatky jeho charakteru.

Odporúčame