Kňazi by mali pracovať aspoň osem hodín denne

Kňazi by mali pracovať aspoň osem hodín denne

Profesor Ján Duda, súdny vikár Spišskej diecézy, považuje odchod biskupa za vážnu vec. Katolíckej univerzite odporúča viac otvorenosti a pravdivosti.

Ste spišský kňaz, prvá otázka preto musí smerovať k odstúpeniu biskupa Imricha. Je to nezvyklý krok, ako vnímate jeho odstúpenie?

Je to jeho rozhodnutie, o tom, aké boli dôvody v pozadí, by som nechcel špekulovať. Povedal by som len toľko, že pán biskup Imrich mal vždy ochotu byť v diecéze nápomocný, platilo to v období pána biskupa Tondru aj teraz v čase pána biskupa Sečku. Spišskej diecéze bude určite chýbať.

Biskup Imrich bol istým spôsobom nedoceneným biskupom, mal široký rozhľad a zaujímavé názory. Pestoval dokonca neobvyklú vec – osobnú korešpondenciu s politikmi.

Vnímal som to ako štýl jeho pastorácie a spôsob, ako sa snažil ovplyvňovať veci dobrým smerom. Pokiaľ ide o jeho docenenosť, neviem sa k tomu úplne vyjadriť, ale myslím si, že u kňazov docenený bol. Rád by som ešte dodal, že je to kňaz s veľmi citlivým svedomím, a aj ako biskup bol veľmi svedomitý a konal podľa svojho svedomia. Je to vážna vec, vedel veci vážiť podľa svojho svedomia. Tak som ho vždy vnímal.

Prejdime k prebiehajúcej synode v Ríme. Ste profesorom kánonického práva a cirkevným sudcom, čo čakáte od synody? Čo by mala priniesť?

Úprimne túžim, aby došlo k zmene ducha a cirkevných štruktúr vrátane prístupu kňazov a biskupov k ľuďom. Musíme ľuďom ukázať inú tvár, väčšiu ochotu počúvať ich problémy a snahu im pomôcť, aby pochopili, že máme s nimi úprimné záujmy. Chceme ich predsa viesť do Božieho kráľovstva. Mali by sme preto opustiť predstavu, že pán farár je pán aj pán biskup je pán, a viac slúžiť.

Keď hovoríte o potrebe zmeny, znamená to, že tie veci, ktoré ste vymenovali, teraz chýbajú?

Nehovorím, že všetko, ale myslím si, že máme byť sebakritickí, mnoho vecí predsa len chýba.

Povedzte dve-tri konkrétne veci, ktoré dnes fungujú v našej cirkvi zle a mali by fungovať inak, lepšie.

Nehovoril by som, že je to zlé, ale skôr, že sú to veci, ktoré treba napraviť. Napríklad je dôležité, aby kňazi pracovali aspoň osem hodín denne, tak ako každý iný človek. Vďaka Bohu väčšina kňazov pracuje zodpovedne, ale sú aj nezodpovední kňazi.

Nie je možné, aby kňaz na dedine, kde dostáva riadny plat, fungoval tak, že večer odslúži jednu svätú omšu a má „fajront“.  Zdieľať

Koľko dnes kňazi pracujú?

Závisí to od konkrétneho kňaza. Ale nie je možné, aby kňaz na dedine, kde dostáva riadny plat, fungoval tak, že večer odslúži jednu svätú omšu a má „fajront“. Musí robiť viac. Navštevovať veriacich, poznať ich, navštevovať chorých, robiť program pre mladých, modliť sa s nimi. A keď už nemá čo robiť, musí byť medzi ľuďmi, vyhľadávať ich. Ani jeden človek by nemal zomrieť bez zaopatrenia sviatosťou pomazania chorých. Pastier musí poznať tých, pre ktorých tam je. A nie budiť dojem, že tam nemá čo robiť.

Je taká slovenská realita?

Nehovorím, že všade. Máme kňazov, ktorí sú preťažení, najmä vo väčších mestách, ale sú aj kňazi, ktorí majú zvyšného času, koľko chcú. Ide o to, že práca aj na tej dedine s päťsto obyvateľmi je, len si ju mnohí sami nenájdu. A ak to niekomu nejde, treba ho viac viesť a povedať mu, že ak to nevie, nemôže brať za to plat. Aj keď pri kňazoch by takýto materialistický pohľad cez plat nemal ani existovať, kňazom sa predsa stal každý preto, aby bol aktívny, aby konal.



Akú ďalšiu konkrétnu vec považujete za hodnú zlepšenia?

Homílie a príhovory kňazov by mali byť na inej báze a vyššej úrovni, aby sme nepočúvali kázne stiahnuté kdesi z internetu alebo prečítané z kníh, ktoré sa opakujú v rôznych kostoloch. Kňaza to vzďaľuje od jeho veriacich, musí im hovoriť veci viac zo svojho vnútra. Evanjelium máme hlásať tak, aby bolo v jednote s tým, čo sa snažíme žiť.

A tretí príklad?

To, čo zdôrazňuje aj Svätý Otec František. Viac pokory a pozitívneho prístupu k ľuďom. Nepozerať sa, ako sa to nedá, a nepristupovať k ľuďom s nezáujmom. Kňaz by mal svojmu farníkovi pomáhať, vždy keď sa to dá, nie dávať číslo na iného, nech mu povie ten. Kňaz je predsa človekom prvého kontaktu, keď už nevie pomôcť, nemá ho nechať samého s číslom v ruke, ale zavolať svojmu kolegovi spolu s ním. Potrebujeme iný prístup.

Pred pár dňami sme v Postoji mali rozhovor s Evou Güttlerovou, ktorá o rozvedených katolíkoch hovorila niečo veľmi podobné: že necítia záujem o svoje problémy a sú vytláčaní na okraj spoločenstva, ako keby ani nepatrili do kostola. Dá sa to – bez ohľadu na prebiehajúcu synodu – zmeniť?

Samozrejme, že áno. Potrebujeme zmenu mentality, ak to nejde hneď, musíme sa to postupne učiť. Je to vec našej vlastnej pokory. Na druhej strane aj kňazi potrebujú povzbudenie, od biskupa aj navzájom. Aj oni sa môžu cítiť vyhorení, napokon kňazi v mestách často spovedajú celé dni v kuse. Ľudí treba osloviť normálnou rečou, normálnymi spôsobmi. Prečo by kňaz nemohol so svojimi veriacimi zájsť na kávu a porozprávať sa s nimi o ich problémoch? Tí, ktorí to vyskúšali, vedia, že to ľudia ocenia.

Eva Güttlerová tiež povedala, že jej pomohlo, ak mohla zájsť za kňazom a vyspovedať sa, aj keď nemohla po rozvode dostať rozhrešenie, potrebovala vyznať hriechy. Je to od kňaza mimoriadna služba alebo by to mala byť samozrejmosť?

Mala by to byť bežná vec. Okrem sviatostného rozhrešenia existuje aj duchovné vedenie. Je dobré, keď človek príde do spovedelnice a vyhľadáva radu kňaza, aj keď nemôže dostať rozhrešenie.

Bolo by lepšie, aby takéto služby poskytovali špecializovaní kňazi, alebo by to mal ovládať každý kňaz?

Kňazi by mali byť vychovávaní v seminároch tak, aby takú službu vedel ponúknuť každý. Sú špecifické oblasti, kde je špecializácia potrebná, napríklad na súdoch alebo v seminároch, ale to nie je tento prípad. Rozvedení katolíci si predsa vyžadujú obyčajnú ľudskú zrelosť a ľudskosť a to je niečo, čo musí mať každý kňaz. Na druhej strane, bude len dobre, keď budú aktívnejší aj laici, keď sa budú zdola domáhať doplnenia prosieb a podobne.

Nedá sa robiť veda, keď rinčia zbrane, keď jedni podozrievajú druhých. Univerzita potrebuje pokoj. Zdieľať

Veľa sa teraz hovorí o problémoch rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov, jedným z nich je aj otázka, či môžu žiadať krst pre svoje deti z druhých manželstiev. Niektorí kňazi takéto krsty odmietajú, váš názor?

Táto téma bola v Magistériu vyriešená dávnejšie, existuje napríklad dokument z roku 1980 Pastoralis Actio, kde je rozobratá aj táto situácia. Dokument hovorí o súhlase aspoň jedného rodiča a tiež o opodstatnenej nádeji, že dieťa bude vychovávané v katolíckej viere.

Opodstatnená nádej pritom nemusí byť viazaná na rodičov, aj keď je to samozrejme ideálne, ale právo akceptuje aj starých rodičov, krstných rodičov či dokonca známych. Pápež František dnes netvrdí nič iné, dialóg a záujem o týchto ľudí je už v tomto 35 rokov starom dokumente. Napísal som o tom článok v Nových horizontoch, kde to rozoberám podrobnejšie.

Väčší problém je, ak niekto žiada krst pre svoje dieťa, a žije iba v civilnom zväzku alebo úplne bez manželstva. Musíme zvážiť, či nie je žiadosť krstu výsledkom tlaku rodiny, či ide o slobodné rozhodnutie, či naozaj chcú rodičia dieťa slobodne pokrstiť.

K čomu by malo na Slovensku prísť po synode?

Od konca 60. rokov sa synody konajú zhruba raz za tri roky, dokumentov a exhortácií, ktoré po nich vyšli, máme teda dosť. Na Slovensku sa tým však dostatočne nezaoberáme, biskupi by sa mali viac starať o to, aby sa implementovali, aby sme len tak nestáli bokom.

Prejdime k ďalšej téme. Ste profesorom na Katolíckej univerzite, zvonku sa zdá, akoby nebol záujem riešiť jej problémy a namiesto toho sa zametali pod koberec. Prečo je to tak?

Som profesorom na Katolíckej univerzite a vnímam, ako tento problém v posledných rokoch ubíja mnohých vyučujúcich aj študentov. Nedá sa robiť veda, keď rinčia zbrane, keď jedni podozrievajú druhých. Univerzita potrebuje pokoj, preto by bolo dobre niektoré rozhodnutia urýchliť.

Čo je vlastne problém univerzity? Prečo tam rinčia zbrane?

Osobne som nevnímal problém pred začatím budovania univerzitnej knižnice. Potom problémy prišli.

Myslíte si, že taká suma problémov môže prísť kvôli jednej možno nie najšťastnejšej investícii?

Neviem sa k tomu úplne vyjadriť, ale ak je tá investícia príliš veľke finančné „sústo“ na takúto univerzitu, tak to možné je, mnohé veci to mohlo urýchliť. Ako povedal brnenský biskup Vojtěch Cikrle, „tam, kde sú peniaze, je aj pnutie“.

V médiách sa viac hovorí o bývalom rektorovi a jeho podporovateľoch, realita je skôr taká, že chyby sa stali na obidvoch stranách. Ak je to tak, čo by sa malo stať, aby sa univerzita v Ružomberku odrazila od dna?

Konať by mala Konferencia biskupov Slovenska, ona je zriaďovateľkou univerzity a neviem, kto iný by mohol konať namiesto biskupov. Škola potrebuje novú víziu a bolo by dobre poprosiť ľudí, ktorí by ju dokázali napĺňať, aby nám so školou pomohli. Otázka stojí jednoducho: Slovensko buď má, alebo nemá dostatočné vedecké kapacity, ktoré by dokázali udržať jedinú Katolícku univerzitu medzi vedeckou elitou. Ja si myslím, že také osobnosti na Slovensku sú, preto treba za nimi ísť a poprosiť ich, aby sa tejto úlohy ujali a udržali Katolícku univerzitu.

Čo o nás katolíkoch tieto problémy a kauzy hovoria? Akú mentalitu odhaľujú?

Myslím si, že treba byť pravdivý. Ak raz niekto pochybil, tak pochybil. Ak niekto porušil zákon, treba vyvodiť dôsledky. Aké iné kritérium si možno dnes zvoliť?

Znamená to, že audit by mal byť zverejnený?

Áno. Zákon predsa predpokladá existenciu finančných kontrol, robenie auditov a riešenie dôsledkov. Potrebujeme viac pravdivosti.

V Bratislave majú niektorí pocit, že univerzita nie je celkom bratislavský problém. Ružomberok je príliš ďaleko, nie všetci súhlasili s jej vznikom, nehovoriac o jej postupnom vývoji a podobne. Prečo by sa mali teraz angažovať?

Bratislavská arcidiecéza v čase vzniku univerzity ešte neexistovala, ale ak vtedajší bratislavsko-trnavský arcibiskup zdvihol ruku za jej vznik, je to aj univerzita bratislavská. Aj nitrianska, bystrická a tak ďalej. Problémy sa stále dajú riešiť pokojným spôsobom a systematickou prácou. Veci sa dajú dať do poriadku.

Foto: Pavol Rábara

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo