Katolíci po rozvode: Aj my patríme do cirkvi

Katolíci po rozvode: Aj my patríme do cirkvi

Má za sebou rozvod a neskôr anuláciu sobáša. O rozvode hovorí nahlas a prekvapivo – a myslí si, že cirkev by sa mala zmeniť. Nie však v učení, ale v tom, ako k rozvedeným ľuďom pristupuje. Eva Güttlerová.

Prečo si myslíte, že musí dôjsť k zmene v tom, ako cirkev pristupuje k rozvedeným a znovuzosobášeným ľuďom?

Pretože veľmi veľa ľudí sa rozvádza, mnoho detí žije v druhýkrát zosobášených, teda nesviatostných manželstvách. Pritom ide často o ľudí, ktorí vyvinuli veľké úsilie, aby zachránili svoje pôvodné manželstvo, na jeho rozpade neniesli vinu, boli obeťou niekoho iného. Predstavme si, že ide o mladých ľudí, ktorí majú deti, ktorým pri výchove chýba ten druhý rodič. A keď niekoho takého stretnú, rozhodnú sa kvôli deťom druhýkrát zosobášiť. Aby som nebola zle pochopená, hovorím najmä o tom, že takýmto ľuďom chýba len isté pochopenie, prijatie, aby neprestali chodiť do kostola a úplne nezanevreli na vieru. Aby sa necítili vytlačení z kostola, ako nehodní, niekto, kto tam nepatrí.

Myslíte, že o to majú záujem?

Ja hovorím o tých, ktorí záujem majú. Často ide o ľudí, ktorí chápu, že nemôžu pristupovať k sviatostiam a rozumejú tomu. Ak môžu chodiť malé deti na krížik počas prijímania, prečo by aj takíto ľudia nemohli dostať nejaký druh požehnania? Prečo by nemohli byť zahrnutí do spoločných prosieb všetkých veriacich, aby sa tam cítili dobre a mali pocit, že ľudia budú rozumieť ich utrpeniu?

Čo máte konkrétne na mysli?

Aj keď som vedela, že nemôžem dostať rozhrešenie, cítila som, že potrebujem spovedníka. Človek predsa pácha aj iné hriechy, po rokoch, keď chodí pravidelne na spoveď, potrebuje ten kontakt, porozprávať sa a počuť poučenie, radu, ak už nič iné. Mala som šťastie a našla som kňaza, ktorý mi vedel pomôcť, cítila som jeho pastoračné vedenie, neboli to nejaké anonymné stretnutia, stretávali sme sa pravidelne. Ja som cítila záujem a mohla som sa snažiť o zlepšovanie.

Aj keď takáto spoveď nemohla byť skutočnou spoveďou?

Áno, aj tak. Jedna vec je dostať rozhrešenie, ale človek si potrebuje aj spytovať svedomie a svoje hriechy ľutovať, aspoň ja som to tak cítila. Problém je, že naši kňazi sa tomu systematicky nevenujú. Je tu pritom veľká skupina ľudí, ktorých sa to týka, nie je možné nechať to na individuálnej iniciatíve osvieteného kňaza či človeka so silným vzťahom k viere, ktorý je po rozvode. To je predsa málo. Cirkev nesmie rezignovať na týchto ľudí, aj keď im nedokáže ponúknuť rozhrešenie, pretože tak sa jej začnú vzďaľovať ešte viac, s nimi aj ich deti, všetko sa to končí ich izoláciou a odchodom.

Čo konkrétne môže kňaz na takejto „spovedi“ ponúknuť?

Mne napríklad pomohlo, keď som počula, že nemožnosť dostať rozhrešenie mám brať ako svoj kríž. Každý si nejaký nesieme, toto je ten môj. Potrebovala som to počuť a potom znovu a pomohlo mi to. Aj vďaka tomu stále rada chodím do kostola.

Ako vyzerá opačná skúsenosť? Čo vás napríklad zranilo?

Niekedy ide len o slová. Po civilnom rozvode potrebujete povolenie od biskupa na pristupovanie k sviatostiam. Keď som sa rozviedla, dostala som ho s tým, že si mám formu pristupovania k sviatostiam dohodnúť s kňazom vo svojej farnosti, aby som nepohoršovala ostatných veriacich. Tón toho listu ma prekvapil. Zrejme sa to týka menších farností, kde by k takému pohoršeniu mohlo dôjsť. Lenže človek sa nad tým pozastaví, veď autor listu vedel, z akej farnosti som. Alebo nežijeme v 21. storočí?

Keby práve prebiehajúca synoda mala priniesť nejaké zlepšenie, čo by to podľa vás malo byť?

Každý kňaz pozná svoju farnosť, pozná ľudské osudy tých, ktorých sa to týka. Podľa mňa treba zvýšiť tlak na integráciu rozvedených ľudí, kvôli nim aj kvôli ich deťom. Kňazi odmietajú krstiť deti rodičov, ktorí nie sú sobášení v kostole, ale tu predsa tiež nemôžeme postupovať vo všetkých prípadoch rovnako. Kňaz má svojich veriacich poznať, vedieť, či sú zárukou, že dokážu viesť svoje dieťa k viere, o niečom vypovedá aj voľba krstných rodičov. Potrebujeme individuálny prístup.

Rozumiete obave, že kňazi sa boja práve toho, aké prostredie môže tieto deti formovať?

Problém je veľký a komplikovaný, nezľahčujem ho. V takýchto vzťahoch často existujú moje deti, tvoje deti a naše deti, do toho striedavá výchova, problémov je veľa a my o nich hovoríme málo. Tie deti však v takýchto komplikovaných rodinách žijú, aj o týchto problémoch treba začať hovoriť a snažiť sa pomôcť. Veď aj pre dospelé deti je vedomie rodičov istotou v ťažkých chvíľach. Ale mnohé z týchto detí to majú ťažšie a bude im to chýbať. Všetci vieme, čo je to ideálna rodina, ale musíme myslieť aj na reálne rodiny s ich problémami. Už sa opakujem, ale ide o pochopenie.

Mnohí sa obávajú, aby synoda neviedla k rozhodnutiu, ktoré by problém mohlo v praxi ešte zhoršiť...

Rozumiem tomu, preto hovorím o záchrane tých, ktorí ju potrebujú, nie o zmene náuky a podobne. A ak tento problém pochopíme správne, mali by sme zmeniť aj spôsob, ako uvažujeme o cirkevných sobášoch predtým, než vzniknú. Na manželstvo sa nedá pripraviť žiadnou predmanželskou prípravou, to všetci vieme, ale koľkí ľudia sú u nás zosobášení v kostoloch len tak, pretože sme radi, že sa berú v kostole, aj keď často tušíme, že to nebude trvalé manželstvo, že sú tam už teraz veľké problémy. Koľkí sa berú v kostole len z estetických dôvodov. Myslím si, že to podceňujeme. Môj spovedník, ktorého som už spomínala, mi napríklad povedal, že práve kvôli mojej skúsenosti sa začal manželom pred sobášom venovať hlbšie a prísnejšie sa na to celé pozerať.

To ale znamená, že na problém s rozvodmi sa netreba pozerať benevolentne, ale...

... myslím si, že je celkom zjavné, že v kostoloch sa sobášia manželské páry, ktoré na prísahu v kostole nie sú zrelé alebo idú do cirkevného sobáša len kvôli tlaku partnera či okolia. Možno by bolo riešením, keby sa zosobášili najskôr civilne a v kostole až vtedy, keď budú pripravení. Sú to citlivé a zložité veci, ale treba hovoriť aj o tom, kde problém vzniká, nielen riešiť jeho následky. Navyše, celá diskusia na synode je pre mňa tak trochu aj o tom, ako vrátiť kňazov do normálneho reálneho života, aby rozumeli problémom ľudí. My totiž ich pomoc potrebujeme.

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo