Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
13. október 2020

Nobelovka za ekonómiu

Po prvé, po druhé a... udelené!

O čo ide vo výskume tohtoročných ekonomických nobelistov Paula Milgroma a Roberta Wilsona.

Po prvé, po druhé a... udelené!

Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu, zľava Paul Milgrom a Robert Wilson. FOTO TASR/AP

Dvaja bieli muži v pokročilom veku z amerického stredozápadu, odchovaní na Stanforde a Harvarde. Ak sa niekto bál, že politická korektnosť v podobe genderovej rovnováhy vtrhne aj do udeľovania Nobelových cien, môže si dať minimálne v ekonomickej sekcii nateraz pohov. Nielen čerství držitelia, ale aj ich výskum majú skôr nádych kravát, zasadačiek a excelovských tabuliek. Po cenách udelených za výskum globálneho otepľovania či chudoby je tohtoročná cena udelená za teóriu aukcií a vylepšenie aukčných formátov.

Áno, Milgrom a jeho bývalý doktorand Wilson (obaja mimochodom bývajú na jednej ulici) nielen pripravili teóriu, ale aj jej konkrétne aplikácie. Dalo by sa povedať, že teória vznikla z popudu praxe. Napokon, nobelista Wilson nemá doktorát z ekonómie, ale z biznisu (Doctor of Business Administration). V roku 1994 pripravili (spolu s  Prestonom McAfee a Johnom McMillanom) aukčný systém pre Americkú federálnu komisiu pre komunikácie (U. S. Federal Communications Commission) na predaj frekvenčného spektra. Milgrom pôsobil napríklad aj ako poradca Google pri ich vstupe na burzu v roku 2004, ako aj iných známych technologických firiem. Ich aukčné princípy sa dnes aplikujú napríklad aj pri obchodovaní energie z obnoviteľných zdrojov. Obaja majú úspešné poradenské firmy, ktoré pomáhajú s aukciami.

Ak máte radi škatuľky, ekonóm Tyler Cowen označil tohtoročnú cenu ako cenu za teóriu hier, ekonómie informácií a asymetrických informácií. Už však dosť dlho chodíme okolo nobelovskej kaše, skúsme teda vysvetliť, z čoho je navarená.

Väčšina z nás zažila aukciu maximálne na ebay, no minimálne z filmového spracovania vieme, že ide o udalosť so špecifickou atmosférou. Princíp je navonok jednoduchý (kto dá viac), no zároveň je to veľká strategická hra. Dražiaci nie sú dokonale nezávislé entity, veď každé (ne)prihodenie jedného ovplyvní správanie druhého. Tým viac, ak je známe, že niektorí záujemcovia sú experti a iní laici, ktorí sa snažia od expertov získať náznaky toho, aký hodnotný je dražený predmet. Poznáme mnoho typov aukcií – anglickú, holandskú, škótsku, japonskú, sviečkovú a ďalšie – a historicky vieme, že dražba toho istého predmetu rôznymi systémami môže vyústiť v odlišné ceny.

A teraz si predstavte, že ste napríklad štát, ktorý ide predávať rádiofrekvenčné pásma. Naposledy ste ich predávali pred dekádou a netušíte, koľko by ste za ne mohli dostať dnes. Milión? Desať? Nie je to ropa s jasnou cenou za barel. Zároveň je to komplexný produkt. Neplatí, že cena je lineárna a zodpovedá napríklad kilometrom pokrytia. Záujemca je trebárs za tri pásma spoločne ochotný zaplatiť vyššiu cenu ako za každé jedno samostatne, pretože chce pokryť celé pobrežie. Iného to nezaujíma. Ako z takejto aukcie dostať čo najviac peňazí?

Ak teraz čakáte, že Milgrom a Wilson prišli s univerzálnym aukčným vzorcom v štýle Pytagorovej vety a vy si prečítate rozuzlenie tohto komentára, sklamem vás. Prezradím len, že v roku 1994 prišli pre US FCC s takzvaným Simultaneous Multi-Round Auction Format – teda spôsobom aukcie, kde záujemcovia mohli naraz paralelne dražiť viacero predmetov naraz. Dôležitou súčasťou je, že aukcia sa odohráva na kolá a po každom sú prezradené (niektoré alebo aj všetky) informácie o navrhovaných cenách. Jednou z častí nobelistickej teórie totiž je, že čím viac vedia kupujúci o cenových návrhoch svojich konkurentov, tým vyššiu predajnú cenu je predajca schopný dosiahnuť.

Alebo ešte inak. Kým práce iných ekonómov hovorili o tom, ako aukcie teoreticky fungujú (pozri napríklad Nobelova cena za ekonómiu 2007), nedávali žiaden návod na to, aký mechanizmus v ktorom prípade vybrať na dosiahnutie akých cieľov. Na to odpovedala až dvojka M+W. V realite ide o pomerne zložité mechanizmy, ktoré kombinujú ekonomickú teóriu s počítačovou vedou. „Naladenie“ týchto mechanizmov je zložitá záležitosť a nečudo, že poradenské firmy Milgroma a Wilsona si za svoje služby nechávajú štedro zaplatiť. Okrem predaja frekvenčných pásiem sa Wilson podieľal na tvorbe dynamických trhov s elektrinou, Milgrom radil s aukciami americkému ministerstvu financií a vlastne tak spustili vlnu „dizajnovania trhov“.

Komplexné aukcie sa však čoraz viac stávajú realitou aj našich bežných dní, hoci nie vždy si to uvedomujeme. Vezmite si moment, keď si pomocou telefónu objednáte odvoz Boltom, či Uberom. V tom momente prebehne mikroaukcia, ktorá musí brať do úvahy dostupnosť vozidiel, množstvo čakajúcich zákazníkov a nemaximalizuje len okamžitú cenu, ale musí dbať na to, aby cena udržala dlhodobý záujem zákazníka, vodiča a zároveň priniesla platforme zisk. Alebo keď zadáme niečo do vyhľadávania na Google a ten vyhodí okrem výsledkov aj reklamy, za ktoré mu inzerenti platia formou mikroaukcií. To sú momenty, keď sa (aj) práca Milgroma a Wilsona reflektuje tiež vo svete Jozefa Maka.

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame