Zatváranie kostolov Biskupi dali premiérovi lekciu, z ktorej by sa mali poučiť aj jeho nástupcovia

Keď premiér Igor Matovič v pondelok večer na tlačovej konferencii oznámil zákaz verejného slávenia bohoslužieb, očakával, že biskupi si možno pošomrú, ale nariadenie bez väčšieho odporu prijmú. Tak ako na jar.

V tej rýchlosti, keď z ešte neukončeného rokovania Ústredného krízového štábu trielil na tlačovku a následne do večerného televízneho spravodajstva, však zabudol na jednu podstatnú vec.

Keď chcel na jar kostoly zatvárať, vtedy ešte stále úradujúci premiér Peter Pellegrini zatelefonoval predtým biskupom a požiadal ich o súčinnosť. Biskupi o tom následne informovali kňazov a veriacich. Necítili sa tak obídení ani zaskočení. Na rozdiel od tohto týždňa. A Pellegriniho nástupcovi to dali aj primerane pocítiť.

Najprv svoje stanovisko zverejnil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara, potom Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a následne aj biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Práve vyhlásenie najmenšej z týchto cirkví bolo najtvrdšie. Biskup László Fazekas označil Matovičov návrh za proticirkevný a v rozpore so zákonom o náboženskej slobode.  

Na sociálnych sieťach sa ozývali aj jednotliví kňazi a veriaci; viac ako samotné obmedzenia, o ktorých cirkev bola ochotná diskutovať, keby ju niekto do diskusie prizval, im prekážal spôsob komunikácie, Matovičov diktát.

Napokon, výbušné bolo aj tradične diplomatické vyjadrenie hovorcu KBS: „Nariadiť kňazom, aby sa prestalo verejne sláviť, samozrejme, môžu len biskupi. Takú vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu.“

Tento výbuch zachytil aj Matovič. A konečne sa začal s biskupmi rozprávať. Nedomyslenými vyjadreniami pritom sám seba dostal do nekomfortnej pozície: verejne oznámil cirkevný lockdown, čo však biskupi počas utorkového videohovoru s predsedom vlády jednoznačne odmietli a jednotne trvali na tom, že kostoly sa zatvárať nesmú. Premiér tak musel ustúpiť.

Áno, avizovaná päťdesiatka v kostoloch je číslom, ktoré bude medzi veriacimi vyvolávať otázku, prečo má byť maximálne päťdesiat ľudí v malej kaplnke aj v katedrálnom chráme. Podstatnejšie je však to, že sviatosti budú môcť byť, aj keď v obmedzenej miere, naďalej plnohodnotne vysluhované, a veriaci sa nebudú musieť uspokojiť len so sledovaním bohoslužieb v médiách.    

Biskupi svojím tlakom napokon pomohli aj ľuďom pracujúcim v oblasti kultúry a športu, keďže vyrokovaná päťdesiatka sa bude vzťahovať na všetky oblasti verejného zhromažďovania, teda aj na divadlá, kiná či štadióny.

Z dlhodobého hľadiska je však najpodstatnejšia iná vec. Ak by sa raz stal premiérom človek, ktorý by chcel šliapať po veriacich, bude musieť počítať s tým, že cirkev bude náboženskú slobodu dôsledne brániť.