Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
19. september 2020

Manželka C.S.Lewisa

Vykročila na cestu viery a láska jej vyšla v ústrety

Ako sa rozvedenej americkej poetke a bývalej komunistke podarilo získať srdce kresťanského intelektuála?

Vykročila na cestu viery a láska jej vyšla v ústrety

Foto: Joy Davidmanová a C.S.Lewis, lithub.com

Na jar v roku 1946 zazvonil uprostred noci v tichom byte Greshamovcov telefón. William Lindsay Gresham, slávny autor a spisovateľ, no tiež alkoholik a notorický sukničkár, oznámil svojej žene Joy, že sa psychicky zrútil a nevie kedy a či vôbec príde domov. V tom okamihu mladá manželka a matka pocítila celú váhu svojej bezmocnosti.

Prvýkrát v živote si naplno uvedomila, že napriek svojej inteligencii, talentu či vôli nie je paňou svojho osudu. To bola chvíľa, keď do jej života vstúpil Boh. Joy Greshamová pocítila osobne jeho blízkosť a prítomnosť v tichej a tmavej izbe. Od tohto momentu ho začala hľadať vášnivo a intenzívne. Táto cesta ju napokon priviedla až k stretnutiu s jedným z najväčších kresťanských mysliteľov tých čias, C. S. Lewisom, ktorého priatelia nazývali Jackom. 

Intelektuálka z New Yorku

Helen Joy Davidmanová sa narodila 18. apríla 1915 v New Yorku do rodiny židovských intelektuálov. Už od detstva prejavovala nadpriemerné nadanie na štúdium a vášeň pre literatúru. V IQ teste ešte na škole dosiahla viac ako 150 bodov. Vďaka svojej fotografickej pamäti dokázala z hlavy citovať pasáže zo Shakespearových divadelných hier.

V roku 1951 o tomto období svojho života napísala: „Bola som dobre vychované a správne mysliace dieťa materializmu. Bola som ateistka a dcéra ateistu.“ Jej krehké zdravie ju nútilo utiekať sa do sveta snov a fantázie. Tento záujem o svet mýtov a legiend plný podobenstiev a symbolov zohral kľúčovú úlohu v jej ďalšom myslení a tvorbe.

Po absolvovaní strednej školy Evander Childs High School nastúpila na Hunter College v Bronxe a na Kolumbijskej Univerzite sa jej za tri semestre štúdia podarilo získať magisterský titul z anglickej literatúry. Rozbehla tak kariéru učiteľky na Roosveltovej strednej škole, ale jej láska k literatúre nezostala dlho len v teoretickej rovine. Autorsky sa začala realizovať písaním poézie, ktorá napĺňala jej potrebu symbolického vyjadrovania a nadčasovosti. V magazíne Poetry časom získala plný úväzok ako autorka a editorka. 

Keď mala 23 rokov, svojou zbierkou štyridsiatich piatich básni s názvom Listy súdruhovi (Letters to a Comrade) vyhrala v súťaži mladších básnikov, ktorú každoročne organizovala Univerzite v Yale. Ako už napovedá názov zbierky, Joy sa v tom čase prikláňala k ideám komunizmu. V roku 1938 sa dokonca stala členkou Americkej komunistickej strany.

Jej odpor voči americkému ekonomickému systému a kapitalizmu sa rozvinul na základe osobného, traumatického zážitku. Ešte počas štúdia na Hunter College bola totiž svedkom samovraždy mladého dievčaťa, siroty, ktoré od hladu skočilo zo strechy. V tejto životnej etape, ktorá trvala desať rokov, chodievala aj na pravidelné stretnutia strany. Nikdy však nesnívala o revolúcii či skutočnom zvrhnutí kapitalizmu.

Vo veku 27 rokov Joy Davidmanová skonštatovala, že ak nič iné, tak komunistická strana bola aspoň skvelá dohadzovačka. V auguste 1942 sa totiž Joy vydala za Wiliama Lindsayho Greshama. Tento prozaik, novinár a veterán španielskej občianskej vojny si rád zahral na gitare s priateľmi a vyprázdnil pritom nejeden pohárik. 

Joy onedlho po svadbe priviedla na svet dvoch synov, Davida a Douglasa. Ich postupný odchod zo strany bol dôsledkom nových rodinných povinností, ale aj istej straty ilúzií. Gresham v tom čase vytvoril svoje najslávnejšie dielo Alej nočných môr (Nightmare Alley), ktoré sa dočkalo aj filmového spracovania. Joy medzitým trávila čas starostlivosťou o deti a domácnosť a písaním na voľný úväzok. 

Napriek tomu, že jej život vyzeral na prvý pohľad idylicky, v hĺbke srdca nebola šťastná. Akýsi vnútorný hlad po niečom väčšom, čo by ju presahovalo, jej nedal spávať. Manželstvo s Greshamom sa postupom času ukázalo ako dysfunkčné. Láska k alkoholu a milenkám u neho prevážila nad láskou k vlastnej rodine. 

Jeho pravidelné nervové zrútenia sprevádzané neverami a finančnými ťažkosťami spôsobili, že chatrné zdravie Joy sa začalo zhoršovať. Zlomovým okamihom bol jeden nočný telefonát. Vo svojej bezmocnosti sa prvýkrát cítila prijatá a milovaná väčšou láskou, než akú si dovtedy dokázala predstaviť. Do jej života tajomne vstúpil Boh. 

S manželom začali spoločne hľadať riešenia na svoje problémy v náboženstve. Zdieľať

Samotná Joy opísala tento zážitok slovami: „Bolo to nekonečné, jedinečné. Neexistujú slová, neexistujú porovnania. Tí, ktorí spoznali Boha, ma pochopia. V tej miestnosti bola so mnou Osoba, ktorá bola priamo prítomná v mojom vedomí. Osoba tak skutočná, že celý môj predchádzajúci život bol v porovnaní s ňou len obyčajnou tieňovou hrou.“

S manželom neskôr začali spoločne hľadať riešenia na svoje problémy v náboženstve. Ich záujem sa obracal tak na judaizmus, ako aj na rôzne ezoterické hnutia. Joy pomocou modlitby a štúdia dospela k presvedčeniu, že tým, koho v tú noc tajomne stretla, bola práve osoba Ježiša Krista.

Obaja manželia vstúpili do presbyteriánskeho zboru, ale cestou kresťanskej viery kráčala ďalej už len sama. Jej manžel pokračoval aj naďalej v mimomanželských aférkach a ezoterických praktikách. Joyina túžba po pravde a odvaha klásť si aj otázky, na ktoré nie sú odpovede, ju priviedli až k štúdiu kníh od C. S. Lewisa.

Prvý kontakt

Chad Walsh, univerzitný profesor a básnik, napísal v roku 1948 pre New York Times životopisný článok o C. S. Lewisovi a o niekoľko mesiacov publikoval jeho životopis s podtitulom: Apoštol skeptikov. Bol to práve Walsh a jeho žena Eva, ktorí povzbudili Joy, aby nadviazala korešpondenciu s Lewisom. K tomuto kroku sa odhodlala až po dvoch rokoch. Lewisov brat Warren si vo svojom denníku v roku 1950 napísal: „Jack dostal fascinujúci list od najzaujímavejšej americkej ženy, pani Greshamovej.“

Vyše dvoch rokov pokračovali Joy Greshamová a C. S. Lewis v bohatej korešpondencii, ktorá každého z nich duchovne a intelektuálne povzbudzovala. Ich prvé stretnutie sa odohralo v auguste 1952, kedy Joy kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu vycestovala do Anglicka. V tom čase Greshamovci u seba prichýlili jej sesternicu René, ktorá aj s deťmi odišla od manžela alkoholika. Joy teda odchádzala z New Yorku v istote, že o jej domácnosť a synov bude dobre postarané.  

Warren Lewis si do svojho denníka poznačil, že medzi jeho mladším bratom a Joy vzniklo „rýchle priateľstvo“. Zdieľať

Po príchode do Anglicka sa ubytovala v Londýne. S bratmi Lewisovcami chodievala na spoločné obedy, výlety či prechádzky plné rozhovorov o viere, živote, prírode či literatúre. Warren Lewis si do svojho denníka poznačil, že medzi jeho mladším bratom a Joy vzniklo „rýchle priateľstvo“. Fascinácia duchovným a intelektuálnym svetom C. S. Lewisa onedlho zo strany Joy prerástla do utajovanej lásky, ktorá však u tohto oveľa staršieho intelektuála nenašla odozvu. 

Inzercia

Ešte počas pobytu v Anglicku jej manžel v liste oznámil, že sa zaľúbil do jej sesternice a majú spolu pomer. Joy táto informácia zdrvila. Ambícia upevniť svoje zdravie a zachrániť aj manželstvo v kríze sa rozsypala ako domček z kariet. 

Nový život v Anglicku

Joy sa prvou loďou vrátila späť domov a o deväť mesiacov došlo k rozvodu. Na naliehanie bratov Lewisovcov sa aj so svojimi dvoma synmi presťahovala späť do Anglicka. V Londýne žila dva roky v prenajatom byte a živila sa písaním na voľnej nohe. David a Douglas chodili do súkromnej školy, ktorú im platil C. S. Lewis. V tom čase vydala Joy svoje najznámejšie dielo Dym na hore: Interpretácia desiatich prikázaní (Smoke On The Mountain: An Interpretation of the Ten Commandments), ku ktorému Lewis napísal predslov.

Finančná situácia Joy sa v auguste roku 1955 výrazne zhoršila. Jack jej pomohol nájsť lacnejšie bývanie v Oxforde, neďaleko svojho domu v Kilns. Platil jej aj nájomné a spolu s bratom jej posielali svoje rukopisy, aby ich mohla prepisovať a editovať. Táto starostlivosť samozrejme neušla pozornosti okolia.

Do Vianoc roku 1955 bolo každému, kto ich bližšie poznal, zrejmé, že ich duchovné priateľstvo prerastá v lásku. Zdieľať

O týchto rokoch si Lewisov brat Warren zapísal do denníka toto: „Pre Jacka bola príťažlivosť k nej spočiatku nepochybne intelektuálna. Joy bola jedinou ženou, ktorú stretol, a ktorá mala rozum zodpovedajúci jeho vlastnému v pružnosti, šírke záujmu, analytickom chápaní a predovšetkým v zmysle pre humor.“

Do Vianoc roku 1955 bolo každému, kto ich bližšie poznal, zrejmé, že ich duchovné priateľstvo prerastá v lásku. Lewis napriek tomu intelektuálnu a citovú rovinu ich vzťahu prísne oddeľoval. Hoci spolu trávili množstvo času vzájomnými rozhovormi a prechádzkami, manželstvo medzi nimi nepripadalo do úvahy. Ako rozvedená žena niesla Joy na sebe stigmu prvého manželstva a jej vzťah s Lewisom nebol všetkými prijímaný ústretovo. 

V apríli 1956 odmietla britská vláda predĺžiť Joy víza. Dôvodom mohlo byť jej predchádzajúce členstvo v Komunistickej strane. Lewisa táto informácia zdrvila. Jej názory, postrehy a pomoc pri práci sa za ten čas preňho stali nenahraditeľnými. Situáciu sa rozhodol vyriešiť tichým úradným sobášom 23. apríla 1956. Od toho dňa sa Joy Davidmanová stala manželkou C. S. Lewisa a mohla zostať žiť v Británii. 

Ťažko povedať, s akými pocitmi musela prijať fakt, že zväzok s milovaným mužom je len formálny a že o skutočnom manželstve nemôže byť ani reči. Lewis v tomto kontexte napísal priateľovi, že „manželstvo bolo čisto vecou priateľstva a účelnosti.“ Keďže nebolo požehnané cirkevne, obaja žili aj naďalej oddelene, ale vídali sa takmer denne. Ich vzťah bol však aj v takejto podobe škandalózny a stal sa predmetom ohovárania a mnohých zlomyseľných rečí.

Cestou kríža

Všetko sa zmenilo začiatkom roka 1957. Joy bola po sérii akútnych záchvatov bolesti prevezená do nemocnice. Vyšetrenie ukázalo, že je v pokročilom štádiu rakoviny kostí s mnohými metastázami. Lekárske prognózy jej dávali nanajvýš niekoľko týždňov. C. S. Lewis v zúfalstve oslovil svojho známeho, anglikánskeho kňaza Petra Bidea, s prosbou o udelenie pomazania chorých.

Pri tej príležitosti ho poprosil aj o vyslúženie sviatosti manželstva, ktoré bolo veľkým prianím umierajúcej. Myšlienka na jej stratu Lewisa tak rozrušila, až napokon pochopil, že príčinou týchto pocitov môže byť jedine láska. Dňa 21. marca 1957 sa teda v malej nemocničnej izbe stala Joy aj pred tvárou Cirkvi pani Lewisovou.

Myšlienka na jej stratu Lewisa tak rozrušila, až napokon pochopil, že príčinou týchto pocitov môže byť jedine láska. Zdieľať

Ako zázrakom sa dostala z najhoršieho a nasledujúce tri roky strávila v remisii. S Jackom prežívali tento spoločný čas ako praví novomanželia, cestovali do Írska, Walesu či Grécka. Hrávali spoločenské hry, smiali sa a viedli nekonečné rozhovory o živote i smrti. C. S. Lewis napísal v tom čase list priateľovi, v ktorom hovorí: „Je zábavné prežívať v 59 rokoch také šťastie, aké má väčšina mužov v dvadsiatke.“

Od ich prvého listu až po jej odchod do večnosti ubehlo presne desať rokov. Joy Lewisová zomrela 13. júla 1960 vo veku 45 rokov. Jej popol bol podľa jej želania rozptýlený v ružovej záhrade. 

Odozvy

Vplyv C. S. Lewisa na jej duchovnú cestu a osobný rast vo viere je neodškriepiteľný. Spôsob, akým Joy ovplyvnila jeho život a tvorbu, však dodnes zostáva nedocenený. Jej zásluhou sa mu napríklad podarilo prekonať veľký spisovateľský blok, do ktorého sa dostal po jednej negatívnej recenzii. 

Lewis veril, že jeho najlepšou knihou je Kým nemáme tvár (Till we have faces), ktorú venoval Joy. Taktiež jeho diela Štyri lásky (The Four Loves) a O zármutku (A Grief Observed) sú ňou priamo inšpirované. Bez osobnej skúsenosti lásky a straty, ktorú mu pomohla prežiť, by totiž zostali len prázdnou teóriou. 

Lewis priznal, že ho Joy pomohla vyformovať ako človeka. A to isté urobil on pre ňu. Tri roky po jej smrti, v dôsledku srdcovej príhody a následnej kómy, odchádza za ňou do večnosti. 

To, čo preňho táto výnimočná žena znamenala, opísal týmito slovami: „Bola mojou dcérou a matkou, mojou žiačkou a učiteľkou, mojim námetom a vladárkou, a vždy, pri riešení všetkých týchto problémov, mojou dôvernou družkou, priateľkou, kolegyňou, spolubojovníčkou. Mojou manželkou, ale zároveň všetkým tým, čím pre mňa ktorýkoľvek mužský priateľ (a mám dobrých) kedy bol. A možno viac.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame