Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
09. september 2020

Brexit

Boris Johnson tlačí na pílu, aby brexiterom ukázal, že to všetko malo zmysel

Prečo postbrexitové obchodné rozhovory uviazli v horúcich sporoch, teda je možné, že EÚ a Briti sa na ničom nedohodnú.

Boris Johnson tlačí na pílu, aby brexiterom ukázal, že to všetko malo zmysel

Britský premiér Boris Johnson počas návštevy školy Castle Rock v britskom meste Coaville 26. augusta 2020. Foto TASR/AP

Ak sa Briti a EÚ nedohodnú na znení obchodnej zmluvy do 15. októbra, reálne hrozí, že ich ekonomické vzťahy sa budú od 1. januára 2021 riadiť len pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Donedávna sa ako vyjednávací deadline uvádzal 31. október a spomínala ho skôr EÚ. Podľa najnovšieho vyhlásenia Borisa Johnsona však Veľká Británia odíde z rokovaní, ak sa dohoda neuzatvorí do polovice októbra. Podľa jeho slov by bol odchod z EÚ bez dohody „dobrým výsledkom pre Spojené kráľovstvo“. To, či ide len o taktické vyhlásenie, aby vytvoril tlak na vyjednávačov, sa dozvieme čoskoro.

V každom prípade platí, že neúspešné rokovania a následne uvalenie ciel a taríf môže spôsobiť zhoršenie vzťahov medzi Britániou a Úniou, a to nielen v oblasti obchodu. To všetko hrozí v čase, keď štáty míňajú miliardy na pomoc ekonomike v koronakríze. Prečo by niekto riskoval zhoršenie ekonomickej situácie tým, že zablokuje postbrexitovú obchodnú zmluvu?

Z kuloárov presakujú dva zásadné problémy, ktoré komplikujú rokovania. Ide o pravidlá štátnej pomoci v rámci tzv. level playing field a otázka rybolovu v britských vodách.

Problémy pre štátnu pomoc

Kým konflikt v otázkach rybolovu sa očakával, fakt, že sa vystupňoval aj okolo pravidiel štátnej pomoci, je skôr prekvapením. Veď extenzívna štátna pomoc sa spája skôr s niektorými kontinentálnymi krajinami, nie s Britániou. Napokon, potvrdzujú to aj čísla. Štátna pomoc predstavovala len 0,34 percenta britského HDP. Podľa štatistík Európskej komisie je priemer štátnej pomoci Únie na úrovni 0,76 percent HDP, viac než dvojnásobok oproti Británii. Nemecký podiel štátnej pomoci dokonca predstavuje až 1,45 percenta  HDP.

Kde je teda problém?

Ten leží najmä v časoch ekonomickej obnovy po koronakríze. Britská vláda si uvedomuje, že ekonomikou otriaslo najmä na severe Anglicka, v oblastiach, kde v posledných voľbách získali konzervatívci prekvapivé množstvo poslaneckých kresiel. Na ich udržanie potrebujú rozsiahle investície do tamojšieho priemyslu a služieb. Samotný britský biznis inštinktívne smeruje svoje investície najmä do Londýna a jeho okolia. Na to, aby peniaze prúdili viac na sever krajiny, sú nevyhnutné rôzne investičné stimuly.

Druhým sektorom, kde sa očakáva rozsiahlejšia štátna pomoc, je oblasť nových technológií. Johnson dúfa, že postbrexitová Británia sa aj vďaka štátnej podpore stane lídrom v oblasti IT a smart technológií.

Michel Barnier a jeho vyjednávací tím chápu tieto výzvy. Chcú však, aby Spojené kráľovstvo prezentovalo konkrétne čísla, v akej výške či percentách sa bude štátna pomoc pohybovať. Britskí vyjednávači však odmietajú predstaviť konkrétne návrhy. Obávajú sa, že uvedením presných čísel v dohode sa zaviažu do budúcna a Británia stratí flexibilitu reagovať na meniace sa obchodné podmienky.

Tento spor sa pretína vo viacerých aspektoch vyjednávaní. EÚ tlačí Britániu ku konkrétnym záväzkom, aby sa čo najviac podobali úniovým pravidlám. V prípade, ak by sa Briti od takto dohodnutých záväzkov odklonili, o prípadnej sankcii by rozhodoval Európsky súdny dvor. Spojené kráľovstvo namieta, že takýmto mechanizmom ostane pripútané k pravidlám Únie a v budúcnosti bude mať nízku flexibilitu pri tvorbe vlastných obchodných politík.

Keď Británia príde s konkrétnym návrhom o štátnej pomoci, ten je čímkoľvek, len nie naplnením predstáv EÚ. Nový návrh zákona o podpore vnútorného obchodu v rámci Spojeného kráľovstva hovorí aj o investičnej pomoci Severnému Írsku. Podľa návrhu je len na britskom ministrovi hospodárstva, či  oznámi výšku takejto štátnej pomoci Bruselu. Situácia je citlivá preto, že územie Severného Írska bude podľa ratifikovanej dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ v bližšom režime s Úniou než zvyšok krajiny. Brusel sa obáva, že britské spoločnosti využijú územia Severného Írska na to, aby obchodovali voľne na území Únie a pritom poberali finančné stimuly od vlastnej vlády.

Inzercia

Ďalším problémom je, že podľa niektorých politikov je tento postup v rozpore s dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Ide skôr o nuansy než otvorené porušenie medzinárodnej zmluvy.  Kritici sa však obávajú, že už to môže postaviť Britániu do zlého svetla pri uzatváraní budúcich obchodných zmlúv.

Ako je to s rybolovom?

Zatiaľ čo predchádzajúci konflikt je ľahko pochopiteľný aj na Slovensku, kde máme bohaté skúsenosti s finančnými stimulmi, oblasť rybolovu je nám ako vnútrozemskej krajine cudzia. Pre krajiny s rozsiahlymi morskými pobrežiami a tradíciou rybolovu je to však veľká téma.

A to aj napriek tomu, že podľa The Times rybársky priemysel prináša ročne do britskej ekonomiky len 500 miliónov libier ročne, respektíve 800 miliónov, ak zarátame aj spracovateľský priemysel. Na prvý pohľad to síce nie sú malé peniaze, no v rámci celej ostrovnej ekonomiky ide o zanedbateľné čísla.

Kritické hlasy hovoria, že tie čísla sú také nízke najmä kvôli Spoločnej rybárskej politike EÚ. To je síce pravda, ale v Španielsku, ktoré má taktiež rozvinutý rybársky priemysel, ten predstavuje len 0,14 percenta z celkovej ekonomiky. Vo Francúzsku je to číslo ešte nižšie, 0,06 percenta. Prečo je táto téma taká dôležitá pre obe strany?

Sčasti sa odpoveď skrýva už v brexitovej kampani, kde sa boj o prinavrátenie suverenity rybolovu vo vlastných vodách stal jednou z dominantných tém. Podľa súčasného systému kvót má Spojené kráľovstvo nárok len na 25 percent rýb ulovených vo vlastných vodách. Politika Únie ide do takých detailov, že prideľuje kvóty na jednotlivé druhy rýb v moriach obmývajúcich britské ostrovy. Briti tak majú nárok len na 10 percent z celkového úlovku tresky škvrnitej v Keltskom mori, kým francúzske lode tam majú nárok na 66 percent z úlovku. Ešte horšie je to pre Britov v kanáli La Manche, kde európske lode vylovia až 91 percent z celkového úlovku tresky obyčajnej.

Snahou Spojené kráľovstva je pozdvihnúť celkovú kvótu úlovku vo vlastných vodách na 50 percent. EÚ to odmieta s tým, že dohoda by mala vychádzať zo súčasného status quo. Barnier vyhlásil, že ak by Briti zvýšili percento úlovku podľa svojich predstáv, znamenalo by to zmenšenie rybárskej flotily EÚ o 31 percent. To by viedlo k úpadku rybárskych komunít kontinentálnej Európy.

Takáto argumentácia sa vníma v samotnej Británii veľmi citlivo. Boli to práve tunajšie rybárske komunity, ktoré v minulosti tvrdo zasiahla Spoločná rybárska politika. Sám som navštívil viaceré tradičné rybárske mestečká na severovýchode Škótska. V roku 1973, keď Spojené kráľovstvo pristúpilo k Európskym spoločenstvám, sa začal postupný úpadok týchto miest, z ktorého sa viaceré celkom nespamätali doteraz. Pre názornú ilustráciu odporúčam návštevu mestečka Peterhead.

Pre Johnsona ide o dôležitú symboliku. Má šancu presvedčiť priaznivcov, že krajina si berie ozaj kontrolu späť. Ak sa mu nepodarí znovuzískať nadvládu nad rybolovom vo vlastných vodách, brexiteri sa budú pýtať, ako môže uspieť v iných otázkach.

Rybolov predstavuje dôležitý politický symbol aj v pobrežných krajinách EÚ, napríklad  Francúzsku. Emmanuel Macron si pred prezidentskými voľbami v roku 2022 nepotrebuje do domáceho zoznamu nepriateľov pridať vplyvnú rybársku komunitu. Spolu s ďalšími lídrami potrebuje vyvolať u svojich rybárov dojem, že o ich práva naozaj zabojoval.

Odporúčame