Kauza Kuciak V prípade vraždy Jána Kuciaka predložili nový dôkaz, týka sa telefónu Zsuzsovej

„Potvrdzujem, že na ŠTS bol dnes podaný návrh zo strany prokurátora na doplnenie dokazovania v rozsahu 65 strán. Nariadený termín hlavného pojednávania na deň 3. septembra ostáva v platnosti,“ povedala pre TASR hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Na nový návrh prokurátora ÚŠP na doplnenie dokazovania upozornil Denník N. Podľa neho ide o ďalší dôkaz proti podnikateľovi Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej, ktorý sa týka mobilného telefónu obžalovanej. ŠTS môže rozhodnúť, či prípad vráti do dokazovania alebo návrh prokuratúry odmietne a vyhlási rozsudok.

Vo štvrtok (3. 9.) sa počítalo s vynesením verdiktu v spomínanej kauze, keď pôvodne sa vynesenie rozsudku očakávalo už začiatkom augusta. Predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová však vtedy termín zrušila. Dôvodom bola nutnosť pokračovania porady senátu o pripravovanom rozsudku.

Pojednávanie s Marianom Kočnerom a spol. sa začalo v januári tohto roka. Senát zložený z predsedníčky sudkyne Ruženy Sabovej a sudcov Ivana Matela a Rastislava Stieranku doposiaľ odpojednával 22 dní.

Z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Tomáš Szabó, Alena Zsuzsová a Marian Kočner. Ten si mal podľa obžaloby objednať vraždu ako pomstu za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti.

Postup prokurátora je málo obvyklý, tvrdí bývalý vyšetrovateľ

Postup prokurátora ÚŠP je málo obvyklý, ale Trestný poriadok to umožňuje. Reagoval tak pre TASR vysokoškolský pedagóg a bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor na skutočnosť, že prokurátor ÚŠP podal na ŠTS návrh na doplnenie dokazovania v rozsahu 65 strán.

„Takýto postup je málo obvyklý, zvyčajne sa po skončení dokazovania už vykoná iba záverečná porada a vyhlásenie rozsudku. Avšak náš Trestný poriadok nevylučuje, aby v rámci záveru hlavného pojednávania, teda aj po záverečných rečiach, po poslednom slove obžalovaného alebo dokonca pri záverečnej porade došlo k situácii, že súd môže konštatovať, že niektorú skutočnosť alebo okolnosť treba ešte objasniť," povedal Ivor.

Ako ďalej vysvetlil, môže to byť z vlastnej iniciatívy súdu, teda ak sa nejaká skutočnosť objavila napríklad v rámci záverečných rečí, v rámci posledného slova obžalovaného alebo pri záverečnej porade. „Čiže ak sa v rámci záverečnej porady objaví takáto skutočnosť. Teoreticky nie je vylúčené, že by napríklad prokurátor ako strana trestného konania predložil taký závažný dôkaz, ktorý môže podstatne ovplyvniť rozhodnutie, o ktorom sa momentálne senát radí. V takom prípade môže, ale poznamenávam, že môže a nie musí, súd rozhodnúť, že dokazovanie bude doplnené. Čiže vydá uznesenie o doplnení dokazovania a potom sa pokračuje v hlavnom pojednávaní akoby fázou dokazovania," zdôraznil.

Podľa jeho slov akoby ďalej pokračovalo dokazovanie a po jeho vykonaní, ak už nebudú prednesené žiadne iné návrhy, tak predseda senátu opäť musí vyhlásiť dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči. Zároveň aj obžalovanému musí udeliť právo posledného slova. „Čiže akoby sa zopakoval dej z predchádzajúceho záveru hlavného pojednávania," dodal.

„V tejto konkrétnej kauze je stav konania vo fáze záverečnej porady, ktorá ešte neskončila. To my nevieme, len predpokladáme. Pretože až zo záverečnej porady vyplynie rozsudok. A keďže teda v čase tejto záverečnej porady vyplynul tento dôkaz, tak súd musí zvážiť, či ho akceptuje alebo neakceptuje. Náš Trestný poriadok počíta aj s takýmto variantom a upravuje to konkrétne paragraf 276 Trestného poriadku," poznamenal Ivor.