Reagoval tým na exit polls prezidentských volieb v Bielorusku, z ktorých vyplýva, že ich opäť vyhral Alexandr Lukašenko so 79,7 percentami hlasov. Jeho najväčšia rivalka, Svitlana Cichanovská, dostala vo voľbách podporu od 6,8 percenta voličov. Médiá informovali, že vo volebných miestnostiach vo vojenských útvaroch mal Lukašenko podporu až 82 percent hlasujúcich.
Podľa Šrajbmana "82 (percent) je nereálna cifra, maximum je 35 percent za podmienky, že Lukašenkovi voliči šli voliť aktívne, čo však nevieme". Keď Lukašenko vhodil v nedeľu svoj hlasovací lístok do urny, vyhlásil, že nechce stratiť kontrolu nad krajinou a neželá si ani chaos v nej.
Ústredná volebná komisia avizovala, že počas noci zverejní prvé predbežné výsledky sčítania hlasov odovzdaných v prezidentských voľbách. Doteraz to však neurobila. Predsedníčka ÚVK Lidija Jermošinová medzičasom uviedla, že konečné výsledky by ÚVK mohla zverejniť v piatok.
Projekt Golos (Hlas), ktorý bol vytvorený na alternatívne sčítanie hlasov, informoval, že viac ako 80 percent jeho zaregistrovaných užívateľov hlasovalo za Cichanovskú. ÚVK v noci na pondelok zverejnila aspoň informáciu, že svoje právo voliť využilo 84,05 percenta bieloruských voličov.
Vyslaním policajných jednotiek do ulíc bieloruských miest po skončení hlasovania dal Lukašenko podľa AFP najavo, že opozícii nedovolí spochybniť svoju moc. V tomto kontexte sa mnohí politológovia obávajú zintenzívnenia represií voči opozícii a Lukašenkovým odporcom.
"Každý, kto si je vedomý Lukašenkovej neúprosnosti a zaujíma sa o Bielorusko, si musí v najbližších dňoch robiť starosti o bieloruský národ," uviedol analytik Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá Nigel Gould-Davies, ktorý v minulosti pôsobil aj ako britský veľvyslanec v Minsku.
V spoločnom vyhlásení prezidentov Litvy a Poľska, Gitanas Nauséda a Andrzej Duda sa zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania základných ľudských práv a slobôd. Obaja prezidenti okrem toho Lukašenkovi a jeho tímu pripomenuli, že "dialóg je vždy najlepšou metódou pre zabezpečenie sociálneho rozvoja, ako aj pre diskusie o reformách a politických krokoch“. Duda a Nauséda zároveň zdôraznili svoj rešpekt k suverenite a nezávislosti Bieloruska.
Podľa správ bieloruských médií po ukončení hlasovania v prezidentských voľbách vyšli do ulíc Minska, ale aj ďalších miest, tisíce ľudí nespokojných s výsledkom hlasovania. Polícia sa ich snažila rozohnať, pričom použila aj vodné delá, slzotvorný plyn a zábleskové granáty. Zranenia pri tom utrpeli demonštranti a zasahujúci policajti - ich počet a závažnosť zranení nateraz nie sú známe.
Bieloruské centrum pre ľudské práva Viasna uviedlo, že v deň volieb a počas večerných protestov bolo zadržaných viac ako 120 ľudí. Oficiálne sa k tejto bilancii zatiaľ nikto nevyjadril, i keď polícia v noci na pondelok konečne priznala, že k zadržaniam došlo. Podľa agentúry RIA Novosti sa okrem Minska zatýkalo aj v mestách Brest a Vitebsk. Celá bieloruská polícia v súvislosti s nepokojmi prešla na posilnený režim služieb.
RIA Novosti informovala, že v noci na pondelok do centra Minska presunuli aj veľa vojakov, ktorí potom zasahovali na kritických miestach stretov medzi demonštrantmi a políciou. Na sociálnych sieťach sa medzičasom objavili avíza, že protesty proti výsledkom volieb a Lukašenkovi budú pokračovať aj v pondelok.
V Bielorusku sa slobodné voľby nekonali od roku 1995. Demonštrácie zvolávané opozíciou boli doteraz vždy potlačené alebo rozohnané. Zdá sa, že zmenu pomerov v Bielorusku neprinesú ani tieto prezidentské voľby, konštatovala AFP.