Cichanovská je presvedčená o tom, že za ňu hlasovala väčšina voličov. "Verím svojim očiam... Väčšina bola za nás," povedala Cichanovská na tlačovej konferencii v Minsku, kde komentovala údaje z tzv. exit polls a výsledky hlasovania vo volebných miestnostiach v kasárňach.
Vyzvala vychádzať z protokolov sčítania hlasov v tých volebných miestnostiach, kde podľa jej názoru výsledky neboli sfalšované. V tejto súvislosti jej štáb uviedol, že Cichanovská v Minsku vyhrala v najmenej šiestich volebných miestnostiach. Úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka porazila s veľkým rozdielom hlasov.
Členka Cichanovskej volebného štábu Veranika Capkalová informovala, že Cichanovská v prípade pochybností podá sťažnosti, vrátane súdnych, na výsledky prezidentských volieb. Capkalová je manželkou bývalého bieloruského diplomata Valeryja Capkalu, ktorého Ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať ako kandidáta prezidentských volieb.
Volebný štáb Capkalu a tím ďalšieho nezaregistrovaného uchádzača Viktara Babaryku sa následne spojili s Cichanovskej tímom a spoločne sa im podarilo stať sa počas predvolebnej kampane pre časť Bielorusov symbolom politickej i spoločenskej zmeny. Samotný Capkala krátko pred voľbami v obave o bezpečnosť svoju i svojich detí ušiel z Bieloruska do Ruska.
V nedeľu v rozhovore pre ruskú televíziu Dožď Capkala obvinil Lukašenka, že nebol schopný viesť čestnú predvolebnú kampaň a zorganizovať demokratické voľby a teraz sa "pokúša uchopiť moc silou". Capkala súčasne spochybnil zverejnené exit polly, podľa ktorých Lukašenko získal 79,7 percenta hlasov, zatiaľ čo Cichanovskú volilo len 6,8 percenta voličov. Podľa Capkalu sú tieto deklarované výsledky exit polls "pľuvancom do tváre bieloruského národa". Capkala poukázal aj na to, že prieskum pred volebnými miestnosťami robila "organizácia, ktorá sa zodpovedá Lukašenkovi".
V centre bieloruskej metropoly Minsk vypukli v nedeľu večer násilné strety medzi políciou a demonštrantmi, ktorí na výzvu opozície vyšli do ulíc, aby sa domáhali transparentného sčítania hlasov odovzdaných v nedeľných prezidentských voľbách. Začali tiež stavať barikády z odpadkových košov.
Polícia proti nim použila slzotvorný plyn, zábleskové granáty i vodné delá. Aktivisti odpaľujú svetlice, mávajú bieloruskými vlajkami a skandujú rôzne heslá. Potýčky si vyžiadali niekoľko zranených. Došlo aj k zadržaniam. Neskôr v centre Minska polícia nasadila proti davu aj vodné delá, ktorými sa ich snažila vytlačiť z ulíc.
Podľa nezávislých médií v blízkosti stanice metra Nemiga policajná dodávka vrazila do davu ľudí. Do nemocnice odtiaľ zatiaľ previezli jedného zraneného v bezvedomí. Ďalšia osoba utrpela otvorenú zlomeninu nohy, uviedla RIA Novosti. Do ľudí, ktorí sa zraneným snažili pomôcť, polícia hádzala zábleskové granáty. Dav následne začal skandovať: "Vrahovia!"
Na miesto tohto incidentu - v blízkosti stély pripomínajúcej hrdinstvo Minska - dorazilo podľa RIA Novosti najmenej 20 sanitiek aj hasičská autá. Podobné potýčky vypukli aj v ďalších mestách Bieloruska, uviedli agentúry RIA Novosti a AP.
Podľa agentúry TASS je situácia v meste veľmi napätá. K zásahovým oddielom polície sa ako posily pridali aj jednotky ministerstva vnútra (OMON), ktoré sa spoločne snažia vytlačiť demonštrantov z centra mesta a rozohnať ich.
Na pražskom Václavskom námestí sa v nedeľu večer zišlo vyše 200 Bielorusov, ktorým na bieloruskej ambasáde neumožnili hlasovať v prezidentských voľbách. Ľudí, ktorí v Prahe neodvolili, bolo údajne okolo 400, napísal český Deník N. V podobnej situácii sa ocitli aj bieloruskí občania v Moskve, Kyjeve a Varšave, informovala v nedeľu agentúra TASS.
Podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy ľudia zhromaždení pred bieloruským veľvyslanectvom v centre ruskej metropoly skandovaním slova "U-cho-di" žiadali odchod bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z politiky.
V blízkosti ambasády bolo podľa Echa odstavených 10 skriňových policajných áut, ale polícia postupovala korektne a prítomných len vyzývala, aby sa rozišli.
Nespokojní Bielorusi žijúci na Ukrajine sa pred veľvyslanectvom svojej krajiny v Kyjeve v nedeľu večer domáhali stretnutia s veľvyslancom a žiadali, aby im bolo umožnené hlasovať, aj keď prezidentské voľby v Bielorusku sa už skončili.
Protestné zhromaždenie pre nemožnosť hlasovať sa konalo aj pred bieloruským veľvyslanectvom vo Varšave. Podľa aktivistov nadácie Bieloruský dom, ktorí evidovali všetkých voličov vstupujúcich na veľvyslanectvo a uskutočnili aj tzv. exit polly, vo Varšave počas dňa stihlo odvoliť iba 243 ľudí. Nepodarilo sa to niekoľkým stovkám bieloruských občanov.
Ako pre TASS povedal jeden z demonštrantov, voliť stihli tí, ktorí prišli pred veľvyslanectvo ešte v noci a vystáli si pred ním rad. Dodal, že časť bieloruských občanov šla radšej voliť do mesta Bialystok vzdialeného od hraníc s Bieloruskom asi 44 kilometrov.