Maxim E. Matkin: Moje ego je naddimenzované

Autor piatich kníh. Jeden z najčítanejších blogerov. Človek, o ktorom sa nevie nič, ani to či je to spisovateľ alebo spisovateľka. Anonymný a obľúbený. Taký je Maxim E. Matkin.

Ako ste sa dostali k písaniu?
Mal som asi päť rokov, začal som teda tlačenými písmenami na postrihané papieriky a to rozsahom veľmi úspornými literárnymi útvarmi. Nikdy som sa nedostal cez desiatu vetu. Chvalabohu, žiadne z mojich raných diel sa nezachovalo.

Máte pri písaní zvláštny rituál?
Púšťam si hudbu. A dosť nahlas, aby som vytvoril clonu medzi sebou a tým okolitým životom, z ktorého tak bezohľadne čerpám.

kú hudbu počúvate nejradšej? Ktorá vám najviac pri písaní pomáha?
Mám toho nad písacím stolom veľa. V tejto chvíli mám v prehrávači Gotan Project.

Neohrozí uverejňovanie jednotlivých kapitol vašej knihy na internete jej predajnosť?
Neohrozí, neobávam sa toho. Aj predchádzajúce knihy žili pred svojím knižným vydaním svoj život na internete. Našlo sa dosť ľudí, ktorí moje príbehy túžili držať v ruke, cítiť vôňu papiera a tlačiarenskej farby. Často si moje knihy nájdu cestu k čitateľom ako darček od niekoho, kto ich má rád alebo im chce prostredníctvom nej niečo povedať. Je pochopiteľné, že jednoduchšie je darovať knihu než celý počítač s internetovým pripojením.

Prečo ste si na uverejňovanie knihy vybrali práve T-station?
Pretože ľudia okolo nej sú v podstate tí, ktorých som poznal z bývalého internetového magazínu Inzine. A nebyť Inzinu, ani ja nie som taký, aký som 

A aký by ste boli?
Predpokladám, že celkom iný. Možno by som nebol vôbec, určite nie v tejto podobe.

Ako vnímate reakcie, ktoré sa objavujú po jednotlivých kapitolách Vašej knihy?
Inteligentné postrehy ma potešia. Mám radosť, ak v riadkoch od niekoho neznámeho cítim spriaznenosť alebo vrúcnosť, pravdivosť toho človeka. Invektívy ma však nezraňujú, ani som nikdy neuvažoval, že sa dám liečiť, vypchať, zastreliť alebo nadobro oddeliť od počítača len preto, že mi to niekto anonymný odporúčal. Pravdu povediac, ani som nikdy nič zásadné nezmenil na tom, čo píšem. Hoci som písal na pokračovanie, kostra príbehu bola hotová dávno predtým než som urobil prvý ťuk na prvej kapitole.

Na druhej strane, párkrát som do textu neskôr zasiahol, ak som podľa reakcií zistil, že mnohí čitatelia niečomu nerozumeli, lebo som to napísal nejasne alebo nezrozumiteľne. Takže medzi internetovými a knižnými textami by sa dali nájsť nejaké odchýlky.

Spomínate si na reakciu, ktorá sa vás najviac dotkla?
Je ich niekoľko. Mám pár mailov, ktoré mi napísali ľudia, ktorých knihu – keby sa ju odhodlali napísať – by som si rád prečítal. Taký náboj, takú „naozajstnosť“ som z ich riadkov cítil. U niektorých ľudí mi je skutočne cťou, že ma čítajú.

Máte psychoporadňu v denníku Pravda a mali ste ju aj na portáli Inzine. Prečo ste sa rozhodli o takúto formu rozhovoru medzi vami a čitateľmi?
Vzniklo to spontánne. Keď som uverejňoval ešte na Inzine Polnočný denník, začali sa so mnou ľudia radiť. Mali možno pocit, že by som ich vedel pochopiť. Keď sa mi ich maily hromadili, navrhli mi v redakcii, že by z otázok a odpovedí mohla byť poradňa. Neskôr ju čítal šéfredaktor Pravdy a oslovil ma s ponukou. A ja to robím rád.

Prináša takáta poradňa niečo aj Vám?
Prináša mi pocit zadosťučinenia a honoráre.

Stalo sa, že by Vás nejaká otázka zaskočila alebo prekvapila?
Niekedy mi píšu ľudia, ktorí už v otázke, ktorú mi položia, majú zašifrovanú odpoveď. A ani si to neuvedomujú. Často píšu aj takí, ktorí nepotrebujú odpoveď, potrebujú len človeka na druhom konci toho mailového spojenia, niekoho, kto ich vypočuje a bude sa snažiť ich pochopiť.

Vydali ste už štyri knihy, ktorá je vám osobne najbližšia?
Všetky sú mi blízke, každá je o mne a o ľuďoch mne blízkych, len každá o inom a inak 

V mnohých diskusiách sa šírilo, že ste žena. Ako reagujete na podobné diskusie? Mali pravdu?
Lichotí mi to.

Prečo nechcete zverejniť svoju identitu?
Netúžim po popularite, moje ego je naddimenzované aj bez nej. Anonymita mi dáva slobodu, tú ľudskú, aj tú autorskú. So svojimi čitateľmi komunikujem cez internet. Vďaka Bohu zaň.

Ako ste si až do dnes uchránili svoju anonymitu?
Možno preto, že mi na tom naozaj záleží, nie je to marketingový ťah, ako kedysi mnohí predpokladali. No a okrem toho, ja a pár zasvätených šírime občas rôzne nepravdivé fámy o tom, kto ten Matkin zaručene je. Určite aj vy poznáte aspoň dvoch stopercentných kandidátov 

Veronika Folentová

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo