Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Kultúra
15. júl 2020

Sakrálne pamiatky

Po stopách gotických chrámov na Gemeri

Ak vycestujete za perlami gotickej architektúry na Gemeri, budete potrebovať veľa trpezlivosti a zmysel pre dobrodružstvo.

Po stopách gotických chrámov na Gemeri

Kostol zvestovania Panne Márii v Chyžnom. Foto: Monika Floriánová

Oblasť približne medzi Rožňavou, Rimavskou Sobotou a Muráňom je posiata kostolíkmi, ktoré patria ku klenotom slovenskej gotickej architektúry. Nepôsobia až tak majestátne ako dóm v Košiciach či Bratislave, ale ich pridanou hodnotou je unikátna maliarska výzdoba v interiéroch.

Pri plánovaní trasy som sa inšpirovala aj stránkou občianskeho združenia Gotická cesta. Títo nadšenci vás prevedú najkrajšími stavbami na Gemeri a na ich stránke nájdete všetky potrebné informácie a kontakty. Ja som sa rozhodla vyskúšať túto cestu na vlastnú päsť a nebolo to také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.   

Mojím snom by bolo navštíviť všetky gotické kostoly s nástennými maľbami od Turne nad Bodovou až po Kraskovo či Kyjatice. Keďže som na to mala len jediný deň, musela som trasu prispôsobiť okolnostiam.

Po neznámych chodníkoch

Z Košíc sme pre neočakávané okolnosti vyrazili až okolo obeda a našou prvou zastávkou bol už spomínaný kostol v Turni nad Bodvou. Táto dedina pri Zádieli, len niekoľko kilometrov za Moldavou, nebýva častou turistickou zastávkou. Málokto vie, že Kostol nanebovzatia Panny Márie, umiestnený na miernom kopci, ukrýva vnútri vzácne gotické fresky. Stavba zo 14. storočia stojí na mieste staršieho kostola a už na prvý pohľad upúta svojou mohutnou západnou vežou. Ide o jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, ktorého staviteľmi boli Tornayovci, majitelia neďalekého Turnianskeho hradu.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Turni nad Bodvou.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Turni nad Bodvou.

Prichádzame presne napoludnie a kostol nachádzame zamknutý. Miestni nás navigujú na blízku faru pod kopcom. Pri vstupných dverách návštevníka privíta tabuľa s úradnými hodinami. Dnes je nestránkový deň. Tunajšieho farára sme vyrušili práve pri obede. Povedal nám, aby sme počkali trištvrte hodinky. Toľko času sme vzhľadom na okolnosti nemali. Fresky v Turni nad Bodvou si budú musieť počkať na ďalších návštevníkov. Je zrejmé, že domáci nie sú zvyknutí na záplavy turistov a ani po nich netúžia.

Pokračujeme teda v ceste na Rožňavu cez povestnú Sorošku a míňame impozantnú Zádielsku tiesňavu. Prechádzame tiež Krásnohorským Podhradím s nenápadným Mauzóleom Andrássyovcov. V  tento poludňajší čas taktiež zíva prázdnotou a nepôsobí práve ako magnet na turistov. Naším cieľom sú dnes gotické chrámy, a tak nezastavujeme.

Zádielska tiesňava v Slovenskom krase pri Košiciach.

Prvá dilema prichádza, keď míňame odbočku na Plešivec. Nachádza sa tam totiž Kostol sv. Juraja zo 14. storočia, ktorý patril rodu Bebekovcov. Dnes je vlastníctvom Reformovanej cirkvi. V nasledujúcich storočiach bol postupne doplnený o interiérové aj exteriérové nástenné maľby. V 15. storočí k nemu pristavali ešte neskorogotickú kaplnku. Plešivské maľby boli kľúčové pre ďalší vývoj monumentálneho maliarstva na Gemeri.

Steny presbytéria zachytávajú život Krista a scény, ako sú Posledná večera, Ukrižovanie, Predstavenie Krista v chráme, Krst Krista, Príchod do Jeruzalema, Umývanie nôh, Kristus v Getsemanskej záhrade, Kristus pred Pilátom, Bičovanie a Nesenie kríža. Tematickú analógiu kristologického cyklu identifikovali odborníci v padovskej kaplnke rodiny Scrovegniovcov, ktorú vyzdobil známy taliansky maliar Giotto. V exteriéri sa na južnej strane presbytéria zachovala freska zobrazujúca kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava.  

Kostol Panny Márie v Štítniku.

Napriek všetkým týmto zaujímavostiam by sa nám jeho návštevou cesta neúmerne predĺžila. Z Turne teda smerujeme rovno do Štítnika. Už pri vstupe do dediny je nám jasné, že sme narazili na turistickú dominantu regiónu. Na malom parkovisku pri kostole stojí autobus s návštevníkmi, ktorí vystupujú a pripravujú si fotoaparáty. Mnohí cyklisti si tu dávajú povinnú zastávku na trase.

Kostol nachádzame otvorený, dokonca v ňom stretávame aj sprievodcu. Dozvedáme sa tak o európskom unikáte, akým je vyobrazenie siedmich slobodných umení v okennom záklenku. Kniha návštev pri vchode, hneď vedľa pokladničky na dobrovoľné príspevky, je plná podpisov a pozitívnych reakcií. Štítnický kostol je naozaj impozantný a jeho vnútro vám vyrazí dych.

Tento od stredoveku nepoškodený a neprestavaný Kostol Panny Márie patril tiež rodu Bebekovcov. V druhej tretine 14. storočia ho dali rozšíriť podľa plešivského vzoru. Vznikla tak trojloďová bazilika zaklenutá neskôr sieťovou a hviezdicovou klenbou. V polovici 16. storočia sa kostol stal evanjelickým a v 17. storočí pri obnove interiéru boli zabielené stredoveké nástenné maľby, ktoré opäť odkryli začiatkom 20. storočia.

Detail nástennej maľby víťazného oblúka a zaklenutia presbytéria v štítnickom chráme.

Nástenné maľby boli vyhotovené v prevažnej miere talianskou freskovou technikou a pokrývali všetky vnútorné steny. Nachádzame tu kristologický cyklus, pašiový cyklus, motív triumfu smrti aj legendu o sv. Jonášovi a veľrybe. Najpopulárnejšia maľba je Štítnická Madona. Monumentálny výjav Volto Santo je na našom území námetovo ojedinelý a nachádza sa ešte v kostole na Ponikách.

O pozornosť návštevníka súperia aj nádherné drevené maľované empory štítnických cechov so svojimi emblémami. Exteriérovú maľbu, ktorú vidno len z istého bodu ulice, tvorí sv. Krištof s malým Ježišom na pleci. Išlo o najobľúbenejší námet exteriérových nástenných malieb, keďže sv. Krištof bol patrónom cestovateľov a pútnikov. Každý, kto prechádzal cestou okolo kostola, mohol tak vidieť jeho obraz a zveriť sa pod jeho ochranu.

V pozadí gotické okno s vyobrazením siedmich slobodných umení vo forme medailónov v záklenku.

My robíme to isté a zo Štítnika sa pohýname ďalej. Ďalšími zastávkami sú Ochtiná a Koceľovce. Na rázcestí míňame správnu odbočku a zachádzame až do Nižnej Slanej. Krásna príroda naokolo a čerstvo dotankovaná nádrž však spôsobujú, že nie sme až takí nervózni z časového sklzu. Na druhý pokus už odbočujeme správne a vchádzame do Koceľoviec.

Kostol pôvodne zasvätený sv. Bartolomejovi a dnes patriaci Evanjelickej cirkvi je taktiež zatvorený. Telefonujem na číslo uvedené na dverách. Po niekoľkých zazvoneniach sa ozve príjemný ženský hlas, ktorý ma uistí, že do piatich minút nám príde otvoriť. Rozhliadame sa zatiaľ po dedine, ktorá pôsobí už na prvý pohľad veľmi čisto a upravene. Z domu naproti vybieha mladá dievčina a vyzerá ako študentka na brigáde či najmladšia dcéra kostolníka. Na naše prekvapenie je to evanjelická farárka.

Kostol sv. Bartolomeja, dnes evanjelický chrám v Koceľovciach.

Rozpriadame s ňou rozhovor o tom, kde študovala a aké máva kázne. A nechávame sa unášať čarom koceľovského kostolíka. Je to totiž takmer intaktne zachovaná stavba z prvej polovice 14. storočia. Súčasný južný vchod je uzavretý gotickými dverami s dekoratívnym kovaním, ktoré sem boli prenesené z pôvodného vstupného portálu vo veži. Gotické dvere s kovaním má aj lomený vstupný portál sakristie.

Inzercia

Presbytérium oddelené od lode víťazným oblúkom je pokryté freskami s výjavmi kristologického cyklu, postavami cirkevných otcov, apoštolov, prorokov, svätcov a anjelov. Veľkolepá scéna kalvárie je najpôsobivejšou z koceľovských malieb a svojimi rozmermi pravdepodobne najmonumentálnejšou freskou zobrazujúcou tento výjav v rámci Slovenska. 

Presbytérium kostola v Koceľovciach s nástennými maľbami čakajúcimi na obnovu.

Mladá farárka nám potvrdí, že kostol už dlhšie čaká na pamiatkovú obnovu, ktorá sa prerušila pre verejné obstarávanie. Obec nemá dosť peňazí na opätovné spustenie celého procesu. S týmto smutným konštatovaním sa po chvíli rozlúčime. Pred odchodom sa ešte pre istotu opýtame, ktorým smerom máme ísť na Ochtinú. Nechceme riskovať, že prešvihneme ďalšiu odbočku.

Detailný pohľad na vstup do sakristie v Koceľovciach.

Podľa historických prameňov v Ochtinej osem nemeckých rodín založilo prosperujúcu osadu na báze ťažby železnej rudy nachádzajúcej sa v blízkom vrchu Hrádok. V roku 1318 sa Ochtiná spomína ako majetok štítnickej vetvy Bebekovcov, ktorí podporili aj výstavbu tunajšieho Kostola sv. Mikuláša a jeho výzdobu. V rokoch 1340 – 1380 došlo k stavebnej úprave kostolíka.

Svätyňa bola prestavaná do podoby polygonálneho presbytéria a taktiež došlo k zvýšeniu jeho obvodových múrov. Nová svätyňa bola následne zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. V druhej polovici 15. storočia bola k severnej strane pristavaná bočná loď s hviezdicovou klenbou. K západnému priečeliu bola niekedy v tomto období pristavaná aj veža, do ktorej osadili románske okná z inej staršej stavby. K severnej strane presbytéria následne pristavali štvorcovú sakristiu.

V prvej tretine 17. storočia, keď bol kostol už evanjelický, dochádza k zabieleniu stredovekých nástenných malieb. Tie sa nachádzajú najmä v presbytériu a fragmenty sú aj v priestore povaly. V záklenku rozetového okna sa v kruhovom medailóne nachádza archaické zobrazenie Svätej Trojice. Ide o monštruóznu podobu jednej hlavy s tromi tvárami (obdobné stvárnenie poznáme z Kostola sv. Ducha v Žehre a z Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši). Toto zobrazenie sa používalo do Tridentského koncilu, ktorý ho zakázal. Centrálnym výjavom freskovej výzdoby bola postava Ježiša v mandorle umiestnená na víťaznom oblúku.

Pohľad na vežu kostola sv. Mikuláša v Ochtinej.

Po príchode skúšame bránu kostola. Ako vždy, je zamknuté. Na dverách nenachádzame žiaden odkaz, komu zavolať. Sme tak odkázaní na pomoc miestnych, ktorí nás s trochu prekvapeným výrazom posielajú na blízku faru. Staršia budova bez zvončeka má otvorenú bránu, a tak neisto vchádzame dnu. Zaklopem na všetky troje dvier, dokonca aj na okno, ale žiadna odpoveď. Všade je ticho. Po niekoľkých minútach čakania a bezradného postávania sa dozvieme, že pán farár niekam odišiel. Návštevu ochtinského kostola teda vzdávame.

Pomaly sa zvečerieva a mňa prepadá neurčitý pocit frustrácie. Takto som si výlet po gotickej ceste nepredstavovala. V pláne som mala ešte navštíviť Chyžné, Rákoš a románsku rotundu v Šiveticiach, ktorá by mala byť po ceste. S rezignovaným výdychom teda vyťahujem GPS a zadávam doň cestu na Chyžné.

Dominantu malej dediny tvorí kostol, krčma a potraviny. Všetky zatvorené. Je pondelok okolo piatej popoludní a na ulici niet ani živej duše. Na chvíľu sa stratím v čase a pochybujem, či nie je náhodou nedeľa. S malou dušičkou telefonujem na číslo, ktoré som našla uvedené na internete. Opäť sa mi ozve príjemný ženský hlas evanjelickej farárky. Tá ma hneď uvádza do obrazu, keď skromne poznamená, že určite nechceme ísť do jej kostola. Naproti, za malým potokom, ukrytý za múrom a meter vysokou nepokosenou trávou, stojí rímskokatolícky Kostol zvestovania Panne Márii.

Bol postavený v druhej polovici 13. storočia ako jednoloďový chrám so štvorcovým presbytériom a pristavanou sakristiou. Neskôr do areálu pribudla aj osobitne stojaca zvonica. Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, kým loď má rovný maľovaný strop. Obvodové steny a klenba presbytéria vrátane vnútornej steny víťazného oblúka sú na celej ploche pokryté nástennou maľbou datovanou do 70. – 80. rokov 14. storočia.

Štyri polia krížovej klenby sú vyzdobené maľbami postáv cirkevných otcov a symbolmi evanjelistov. Kompozíciu dopĺňajú postavy štyroch anjelov. V telefóne sa od pani farárky navyše dozvedám, že sa vnútri nachádza neskorogotický krídlový oltár od Majstra Pavla.

Odhodlanie dostať sa dnu je teda veľké. Najprv je potrebné nájsť vstup. Bránka je, ako inak, zatvorená, ale je na nej uvedené telefónne číslo, kam treba zavolať. Nechávam telefón zvoniť, ale nikto nezdvíha. Skúšam znova. Telefonujem pre istotu aj na číslo uvedené na internete. Ani tam nikto neberie. Ako poslednú možnosť skúšam zatelefonovať starostovi, ktorého číslo visí na obecnej nástenke. Číslo je nedostupné. Dám tomu ešte jeden pokus a napokon to vzdávam.

Pohľad zozadu na obvodový múr a strechu Kostola zvestovania Panne Márii v Chyžnom.

Naša cesta sa blíži ku koncu. Čakajú nás ešte dva kostoly. Zvečerieva sa, a tak vyťahujeme mobil, aby sme fotografke našli spoj späť do Košíc. Rýchlik z Tornale odchádza o polhodinu, a to má už aj tak polhodinové meškanie. Štartujeme do Tornale a pokúšame sa chytiť zmeškaný vlak. Cez Šivetice, kde sa nachádza románska rotunda zasvätená sv. Margite Antiochijskej, len prelietame. Na Rákoš už nie je ani pomyslenie.

Tento fakt ma veľmi zamrzí, pretože kostol v Rákoši zasvätený Najsvätejšej Trojici je skutočne plný zaujímavostí. Postavený bol približne v polovici 13. storočia a ako jedna z mála románskych stavieb na Gemeri sa zachoval v takmer pôvodnej podobe. Interiér bol koncom 14. storočia a začiatkom 15. storočia vyzdobený freskami, ktoré sa z veľkej časti zachovali dodnes. Na prelome 16. a 17. storočia pripadol kostol evanjelikom.

V lodi sa nachádzajú tri pásy malieb – ide o Ladislavskú legendu a výjav Posledného súdu. Za pozornosť stojí aj obraz Stigmatizácie sv. Františka, ktorý sa dáva do súvisu so zatiaľ nepotvrdeným františkánskym kláštorom v okolí. V kostolíku sú aj tri mandorly, pričom do jednej z nich umiestnil autor aj Madonu. Z fragmentov exteriérových malieb je možné ešte rozpoznať sv. Krištofa, sv. Rúfusa či Madonu s dieťaťom.

A sme na konci

V Tornali ešte niekoľko minút strávime hľadaním železničnej stanice a zmeškaný vlak medzičasom odišiel. Unavení po celom dni si konečne sadáme do prvej reštaurácie na námestí. Odvažujem sa objednať si len syr s hranolkami. Kofolu nečapujú, tak si objednávame hroznovú limonádu. Na jedlo čakáme trochu dlhšie, ale v tejto situácii nám to neprekáža. Po dojedení sa nás prívetivá čašníčka ešte opýta, či si prosíme aj dezert.

Cestou domov konštatujeme, že na gemerské kostoly je najlepšie vyhradiť si niekoľko dní. Dnes popoludní sme aspoň ochutnali niečo z ich krásy. Domov sme dorazili okolo polnoci. O chvíľu neskôr mi na mobile pípla esemeska, že číslo na starostu v Chyžnom je opäť zastihnuteľné.

 

Foto: Monika Floriánová

Odporúčame