Európska komisia podala žalobu na Slovensko za ohrozenie hlucháňa hôrneho

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že sa rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku za ohrozenie hlucháňa hôrneho.

Komisia konkrétne tvrdí, že SR do svojej národnej legislatívy správne nezaviedla, alebo že nedodržiava niektoré články európskej smernice o biotopoch a smernice o vtákoch.

V rámci svojho mesačného balíka právnych rozhodnutí týkajúcich sa porušení právnych predpisov EÚ, ktorého sa dopustili jednotlivé členské štáty, EK upozornila, že v slovenských lesoch nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000 prebieha intenzívna ťažba dreva. Ide najmä o asanačnú ťažbu vykonávanú v reakcii na rušivé zásahy v lesoch, ako je zamorenie lykožrútom alebo škody spôsobené búrkou.

Slovenské právne predpisy však podľa EK nezabezpečujú, aby boli činnosti asanačnej ťažby, ktoré by mohli mať významný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, podrobené potrebným posúdeniam. Zároveň sú stále v platnosti plány obhospodarovania lesov, ktoré v minulosti neboli predmetom takéhoto posúdenia. Týka sa to aj potreby zabrániť poškodeniu biotopov a narušeniu populácie chráneného druhu.

V správe EK sa uvádza, že od vstupu SR do Únie v roku 2004 populácia hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) v rámci 12 osobitne chránených území, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtákoch, poklesla o polovicu. Hlavným dôvodom je zánik vhodných biotopov spôsobený ťažbou dreva.

Slovensko prijalo plán záchrany hlucháňa hôrneho, v ktorom uznalo tento pokles a vymedzilo opatrenia na jeho zastavenie. Tieto opatrenia sa však vo všeobecnosti neuskutočnili a ťažba dreva v lesoch s výskytom hlucháňa hôrneho pokračovala. Komisia preto zastáva názor, že SR nepodnikla náležité kroky na to, aby predišlo poškodeniu biotopu hlucháňa hôrneho a poklesu populácie tohto vzácneho živočíšneho druhu.

Slovensko okrem toho neprijalo ani ochranné opatrenia pre sedem z 12 osobitne chránených území klasifikovaných v prípade hlucháňa hôrneho.

Komisiu znepokojuje, že ani po zmenách slovenských právnych predpisov v oblasti ochrany prírody a lesného hospodárstva smernica o biotopoch nie je správne zavedená do vnútroštátneho práva a že na Slovensku pretrváva riziko ďalšieho poklesu populácie hlucháňa hôrneho. Komisia sa preto rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie právneho konania proti Slovensku.

Brusel žaluje Slovensko za nedodržiavanie ustanovení o environmentálnom hluku

Európska komisia vo štvrtok oznámila, že sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru EÚ prípady Portugalska a Slovenska, pretože nezmapovali hluk a nevypracovali príslušné akčné plány.

V rámci svojho mesačného balíka právnych rozhodnutí týkajúcich sa porušení právnych predpisov EÚ, ktorého sa dopustili jednotlivé členské štáty, EK vyzvala Portugalsko a Slovensko, aby dodržiavali kľúčové ustanovenia európskej smernice o posudzovaní a obmedzení environmentálneho hluku.

EK pripomína, že hluk spôsobuje ischemickú chorobu srdca, poruchy spánku a kognitívneho systému a stres. Preto sa v pravidlách EÚ o hluku od členských štátov vyžaduje, aby prijali mapy znázorňujúce miesta so škodlivým hlukom vo veľkých aglomeráciách alebo v okolí hlavných železničných tratí, ciest a letísk. Občania a orgány na základe týchto máp určia opatrenia v akčnom pláne na zníženie hluku škodlivého pre zdravie alebo na zabránenie jeho škodlivému účinku.

Slovensko podľa správy EK nevypracovalo akčné plány pre 445 väčších úsekov hlavných ciest (z celkového počtu 622) a pre žiaden zo 16 úsekov hlavných železničných tratí.

Lehota na zmapovanie intenzity hluku uplynula ešte v roku 2012 a lehota na vypracovanie akčných plánov v roku 2013. Národné mapy a plány pre posúdenie environmentálneho hluku sa musia preskúmať každých päť rokov. Hoci portugalské a slovenské orgány podnikli určité kroky na nápravu situácie, pokrok sa dosahuje pomaly. Keďže nie je jasné, kedy možno od Portugalska a Slovenska očakávať úplný súlad, Európska komisia sa rozhodla oba prípady postúpiť Súdnemu dvoru EÚ.

Hluk spôsobený cestnou, železničnou a leteckou dopravou je po znečistení ovzdušia druhou hlavnou príčinou predčasných úmrtí. Podľa odhadov EK hluk vedie ročne v Európe k 12.000 predčasným úmrtiam a prispieva k 48.000 novým prípadom ischemickej choroby srdca, čo je spôsobené zúžením srdcových tepien. Podľa tých istých odhadov z dôvodu nadmerného hluku okolo 6,5 milióna ľudí v EÚ trpí ťažkou chronickou poruchou spánku.