Krištúfková rezignovala na post splnomocnenkyne pre rodinu

Poslankyňa Národnej rady Petra Krištúfková (Sme rodina) sa vzdáva funkcie splnomocnenkyne vlády pre rodinu. Rozhodla sa tak po tom, čo médiá v piatok zverejnili fotografie z jej dovolenky na jachte z roku 2009, na ktorej bola s bývalou manželkou Mariana Kočnera Karolínou, ako aj na základe jej komunikácie so samotným Kočnerom. 

"V tejto dobe som bola kamarátka s jeho exmanželkou. Naopak, Marian Kočner bol voči mne rezervovaný. Myslím si, že to bolo z toho dôvodu, že z hĺbky duše nenávidel Borisa Kollára," tvrdí Krištúfková.

Dodala, že nevedela, či je to jeho loď a nemôže za to, že sa tam za manželkou zastavil. Svoju medializovanú komunikáciu s Kočnerom vysvetľuje tým, že mal disponovať informáciami o probléme súvisiacom s jej dcérou. Krištúfková poznamenala, že jej minulosť je známa. Skonštatovala, že mala v mladosti obdobie rebelantstva.

"Samozrejme, že malo aj následky a tie následky pretrvávajú celý život," povedala s tým, že nie je tajomstvom ani to, že svoje prvé dieťa má so zavraždeným mafiánskym bossom Robertom Diničom.

Inštitút splnomocnenkyne vlády pre rodinu a sociálnu pomoc tak podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára končí, no Krištúfková jeho aktivity bude vykonávať naďalej. Počet preferenčných hlasov, ktoré získala vo voľbách, Krištúfková považuje za dostatočný dôvod, aby v pomoci ľuďom pokračovala.

Skonštatovala, že jej funkcia nemala byť platená. Mala podľa jej slov spočívať v tom, že vychytá nedostatky v legislatíve, ktoré spôsobujú, že niektorí ľudia prepadávajú sitom pri rôznych formách sociálnej pomoci.

Boris Kollár zdôraznil, že hnutie Sme rodina za ňou stojí. Poznamenal, že po medializovaných informáciách sa stupňovali ataky prostredníctvom jej osoby na vládnu koalíciu a hnutie Sme rodina.

O vytvorení funkcie a menovaní Krištúfkovej rozhodla vláda počas uplynulého týždňa. Nový post mal vzniknúť na návrh ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Jej úlohou mala byť najmä koordinácia plnenia úloh v oblasti podpory rodiny a sociálnej pomoci, ktoré pre orgány štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládne neziskové organizácie, ako aj iné subjekty vyplývajú z právnych predpisov a rozhodnutí vlády.