Podľa Lipšica by sa v prípade manipulácie Threemy našli jasné odkazy k vražde

V piatok pokračovalo pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová čítala komunikáciu z konca februára 2018, teda pár dní po tom, ako boli nájdené telá Kuciaka a Kušnírovej.

Marian Kočner a Alena Zsuzsová cez Threemu uvažovali, kto mohol dať novinára zavraždiť. Cez aplikáciu si písali o tzv. talianskej stope a poslednom článku Kuciaka o talianskej mafii na Slovensku.

Po čítaní Threemy súd pristúpil k čítaniu správy Tatra banky o bankovom účte dcéry Aleny Zsuzsovej. Vzhľadom na bankové tajomstvo bola z tejto časti pojednávania vylúčená verejnosť vrátane novinárov.

Marian Kočner sa v stredu vo svojej spontánnej časti výpovedi vyjadroval najmä k svedkom a hodnotil ich dôveryhodnosť. Zoltánovi Andruskóovi a Petrovi Tóthovi vyčítal podľa neho nezrovnalosti a klamstvá v ich výpovediach.

Splnomocnenec poškodených Daniel Lipšic považuje jeho výpoveď skôr za záverečnú reč vzhľadom na to, že práve tá slúži na záverečné zhodnotenie dôkazov. Zároveň však dodal, že obžalovaný má na to právo, s čím súhlasil aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vladimír Turan. 

Kočner tvrdí, že sledovanie novinárov vykonával Tóth z vlastnej iniciatívy

Sledovanie novinárov vykonával a organizoval svedok Peter Tóth z vlastnej iniciatívy a komunikáciu cez aplikáciu Threema doplnili. Počas výsluchu prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Vladimírom Turanom to uviedol Marian Kočner.

„Threema nie je autentická,“ uviedol na mnoho otázok okolo komunikácie cez aplikáciu obžalovaný Marian Kočner. Odmieta, že by Tóthovi poslal adresu Kuciaka vo Veľkej Mači, rovnako ako odmieta, že by písal Tóthovi v deň vraždy novinára o „pozastavení činnosti tímu“.

Sledovacie komando mal podľa slov Kočnera organizovať samotný Tóth, ktorý mal novinárov nenávidieť oveľa viac ako on, a mal tak robiť z vlastnej iniciatívy.

„Poskytol som Tóthovi na získavanie informácií z prostredia novinárov dokopy asi 10.000 alebo 12.000 eur od augusta do konca roka 2017,“ ozrejmil obžalovaný. Materiály zo sledovania novinárov, ktoré sa našli na USB kľúči, Kočner nikdy nevidel, pretože podľa vlastných slov nevlastní počítač a nikdy ho nevlastnil.

Za Tóthov projekt považuje Marian Kočner aj tzv. „Lipšicovo stádo“ z roku, keď anonym na internete zverejnil komunikáciu viacerých slovenských novinárov. Marian Kočner ju vtedy prezentoval sám na tlačovej konferencii.

K telefonátu, v ktorom Kočner Kuciakovi povedal, že sa mu bude špeciálne venovať, uviedol, že to povedal v afekte. „Venovaním sa“ vraj myslel, že bude analyzovať na svojom portáli Na pranieri jeho články.

Turan sa pýtal Mariana Kočnera aj na komunikáciu s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom, v ktorej si mal od Bödöra pýtať lustrácie. „Pán Bödör pre mňa nerobil nikdy nič,“ reagoval Marian Kočner, podľa ktorého boli s Bödörom známi.

Ak by Threemu ktokoľvek dopĺňal, dal by do nej jasné odkazy k vražde, tvrdí Lipšic

Ak by Threemu ktokoľvek dopĺňal, tak by obsahovala explicitne inkriminujúce vyjadrenia k vražde. Skutočnosť, že obsahuje náznaky, metafory a označenia stretnutí, preukazuje, že nebola dorábaná. V reakcii na výpoveď Mariana Kočnera to uviedol splnomocnenec poškodených Kuciakovcov Daniel Lipšic.

Pred senátom vypovedá po ukončení výsluchu Mariana Kočnera Alena Zsuzsová. Rovnako ako on, aj Zsuzsová hodnotí vo svojej spontánnej výpovedi jednotlivých svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, na čo ju upozornila aj predsedníčka senátu Ružena Sabová.

Vo svojom vyjadrení na margo Threemy Mariana Kočnera splnomocnenec Lipšic pripomenul, že Kočner a Zsuzsová sa opakovane a detailne vyjadrovali ku každej jednej správe, ktorú si poslali.

Spochybňovanie svedka Petra Tótha Lipšic prisudzuje aj tomu, že sa senát, ktorý na súde pojednával kauzu falšovania televíznych zmeniek, oprel v rozsudku najmä o jeho výpoveď. To isté platí o Threeme, ktorú aj senát Emila Klemaniča citoval v odôvodnení svojho rozsudku v kauze zmenky.

Lipšic poukázal na fakt, že Tótha najskôr v piatok označil Marian Kočner za jemu blízkeho človeka, keď komentoval vyjadrenia veštkyne. Tá ho mala varovať, že ho niekto jemu blízky zradil, neskôr si zaradil túto veštbu práve k Tóthovi. Neskôr Kočner na súde uviedol, že mu Tóth nikdy nebol blízky človek ani dôverník. Lipšic tiež na margo toho pripomenul, že Tóthovi Marian K. zveril svoj osobný mobilný telefón plný inkriminujúcich informácií.

Pred výpoveďou Mariana Kočnera predložil jeho obhajca Marek Para súdu nový dôkaz v podobe operatívnej správy Národnej kriminálnej agentúry. Podľa Paru zo správy vyplýva, že polícia týždne po podaní obžaloby na jeseň 2019 vyšetrovala ďalej vraždu novinára a jej alternatívne verzie.

Na brífingu to Lipšic poprel, zo správy to podľa neho vôbec nevyplýva. „Tá zmienka, ktorá sa týka jedného z vykonávateľov vraždy, tam je, ale vôbec nie v súvislosti s objednávkou vraždy alebo s niečím, čo súvisí s dnes prejednávanou vecou,“ vysvetlil Lipšic. Správu ešte na súde nečítali, verejnosť ani novinári tak nepoznajú jej znenie.

Súd odročil pojednávanie v kauze vraždy Jána Kuciaka do 29. júna

Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová odročila hlavné pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej do 29. júna. Zároveň avizovala ďalšie termíny, a to 20. a 23. júla.

"Mám za to, že Threema ako taká nebola žiadnym spôsobom doplnená, pozmeňovaná alebo akýmkoľvek iným spôsobom upravovaná," uviedol po pojednávaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Juraj Novocký. Reagoval tak na tvrdenia Mariana Kočnera, ktorý na súde v piatok zopakoval, že je podľa neho Threema dopĺňaná a menená.

Súd prerušil v piatok pojednávanie uprostred výpovede Aleny Zsuzsová, ktorá podobne ako jej spoluobžalovaný Marian Kočner využila svoj čas na spontánnu výpoveď na hodnotenie jednotlivých dôkazov. Po prerušení jej výpovede predsedníčka senátu vyzvala procesné strany, aby doplnili dôkazné návrhy, ktoré bude zvažovať.

Splnomocnenec poškodených Daniel Lipšic navrhol prehrať na pojednávaní viacero krátkych videí z telefónu Kočnera, ktoré majú pojednávať o jeho životnom štýle. Lipšic nimi chce ukázať motiváciu Kočnera. "Nemáme s tým nejaký dôkazný problém, ale keď niekto chce robiť nejakú púťovú atrakciu, tak by na to nemal slúžiť súd," reagoval na Lipšica obhajca Mariana Kočnera Marek Para.

Do najbližšieho pojednávania rozhodne predsedníčka senátu Sabová aj o tom, či opätovne zavolá na súd kriminalistu z z odboru informačných technológií Dušana Mikulaja, ktorý analyzoval pohyb telefónov obžalovaných.

Z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní neprávoplatne odsúdený Miroslav Marček, Tomáš Szabó, Alena Zsuzsová a Marian Kočner. Ten si mal podľa obžaloby objednať vraždu ako pomstu za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti.