V Bratislave si pripomenuli nedožité 91. narodeniny Antona Srholca

Na pietnej spomienke sa zúčastnil aj predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy.

"Anton Srholec mal takú srdcovú záležitosť, boli to pamätníky politických väzňov. Chcel, aby zostalo niečo hmotné po nich, nejaká hmotná pamiatka pre budúce generácie. Snažil sa, aby boli v každom regióne, na každej väznici," uviedol pre TASR Peter Sandtner z KPVS.

Poznamenal, že Srholec bol najdlhšie pôsobiacim predsedom KPVS, ktorý spolu so svojim predchodcom urobil pre združenie najviac. "Bol aj človekom moderného zmýšľania. Bol ľudský, snažil sa pomôcť a každého trpezlivo vypočuť, aj keď už bol chorý," doplnil Sandtner s tým, že piatková spomienka bola spojená aj s tretím vydaním Srholcovej knihy Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov.

Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť si odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach. Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a Ostrave. V roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii vo farnostiach Bratislava - Blumentál, Pernek, Veľké Zálužie a Záhorská Ves.

V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie a do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník. Po Nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.