Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
08. jún 2020

Trianon

Orbán rečnil, že Maďari to Západu nezabudnú, a SMK prišla s maďarským Okolím

SMK sa chce vrátiť do parlamentu v zradikalizovanej podobe, slovenská politika by mala odpovedať bez silných rečí a s rozvahou.

Orbán rečnil, že Maďari to Západu nezabudnú, a SMK prišla s maďarským Okolím

Viktor Orbán a poslanci spievajú národnú hymnu na pamätnej schôdzke Národného zhromaždenia pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 2020 v Budapešti. Foto TASR/AP

Pred pár rokmi by len málokto tipoval, že sté výročie Trianonu si Budapešť v ére Viktora Orbána pripomenie bez vyvolávania priameho konfliktu so susedmi.

Bol to predsa Orbán, ktorý na konci svojej prvej vlády (rok 2002) tvrdo napádal Benešove dekréty, zavádzal krajanský zákon a keď s ním Slovensko nesúhlasilo, verejne zapochyboval, či Maďari podporia úsilie Slovákov dostať sa do NATO. Pokazené vzťahy s vyšehradskými štátmi sa napravili až následnou porážkou Orbána vo voľbách. A keď sa Orbán po ôsmich rokoch vrátil k moci, opäť otrávil atmosféru v strednej Európe dvojitým občianstvom pre cezhraničných Maďarov.

Lenže mobilizačný potenciál posttrianonskej karty sa postupne vyčerpával, najmä však prišli utečenecká kríza, v ktorej stál stred Európy proti Západu, a eskaloval konflikt Orbánovho Fideszu s Bruselom, čo viedlo maďarského premiéra k zmene kurzu. Vytesnil veľkomaďarskú cezhraničnú politiku, jeho súperom sa stala EÚ a európsky liberalizmus, naopak, susedné štáty si Orbán odvtedy pestuje ako strategických partnerov.

Budapešť si tak minulý týždeň počas storočnice Trianonu dala pozor na to, aby neprišla so žiadnymi neprimeranými požiadavkami, na uzde sa držal aj temperamentný ideológ, predseda parlamentu László Kövér.

Na druhej strane, maďarská spoločnosť ústami najvyšších predstaviteľov manifestovala, že hoci sa z pragmatických dôvodov vyrovnala s dôsledkami, stále sa nevyrovnala s príčinami Trianonu, ktoré nevie poctivo pomenovať ani po sto rokoch. 

Maďarský prezident János Áder vyhlásil, že o nových hraniciach sa pred sto rokmi rozhodlo „v kruhoch platených agentov, skorumpovaných expertov a politických dobrodruhov“.

V tomto duchu rečnil aj Orbán, keď hovoril, že tisícročnému Uhorsku bodli nožom do chrbta sprisahanci, že to bol Západ, ktorý „znásilnil tisícročné hranice a dejiny strednej Európy“, zovrel Maďarov medzi „neobrániteľné hranice“ a urobil z ich krajiny „celu smrti“, „Západu to nikdy nezabudneme“. Orbán tiež hovoril o tom, že kým hranice má štát, národ ich nemá a čas tých, ktorí to nepochopili, sa kráti. O maďarských susedoch hovoril Orbán s úctou, Maďari vraj skončili sto rokov trvajúcu karanténu po Trianone, majú dobrých susedov a môžu sa tak „spoločne pripravovať na budúcnosť“.

Ale čo myslel tým, keď v závere prejavu rojčil, ako súčasná, štvrtá potrianonská generácia Maďarov, privedie Maďarsko k bránam víťazstva, no rozhodujúcu bitku vybojuje až piata generácia po Trianone? Čo má byť tou rozhodujúcou bitkou?

Nielen to ostalo nevypovedané medzi riadkami. Orbánova historická imaginácia je natoľko široká, že Trianon ešte stále nie je definitívne uzavretou kapitolou minulosti.   

SMK: Na juhu Slovenska chceme Maďarské okolie

Je pravdou, že počas stého výročia Trianonu došlo k najväčším provokáciám mimo maďarských hraníc. Rumunský prezident, liberál Klaus Johannis, pred niekoľkými týždňami obvinil opozičných sociálnych demokratov, že spolu s predstaviteľmi maďarskej menšiny a za asistencie Viktora Orbána tajne rokujú o odtrhnutí Sedmohradska – zjavne išlo o absurdne vykonštruované obvinenie, ktoré nijako nesúvisí s Orbánom, ale s vnútrorumunským politickým zápasom.

Druhá provokácia sa udiala na Slovensku, keď SMK (Strana maďarskej komunity) vložila na slávnostnom podujatí na Bratislavskom hrade premiérovi Igorovi Matovičovi do rúk Memorandum maďarskej komunity.

SMK privolala späť ducha 19. storočia: vraj tak ako Štefan Daxner a spol. pred 160 rokmi, aj SMK teraz žiada uznanie Maďarov za svojbytný politický národ na Slovensku (tak by sa to malo dostať aj do preambuly ústavy), vytvorenie akéhosi Maďarského okolia, ktoré by si spravovali slovenskí Maďari, strana tiež žiada, aby sa v úradoch a na súdoch používala maďarčina ako úradný jazyk.

Celá akcia mala až nechcený komický rozmer: dočasný predseda SMK Péter Őry odovzdal memorandum premiérovi Matovičovi, ten ho posunul Józsefovi Berényimu, bývalému predsedovi SMK, aby mu prerozprával obsah dokumentu, o ktorého existencii zaskočený Berényi nič netušil.

Rozhodne však nešlo o individuálnu iniciatívu dočasného predsedu SMK Őryho, keďže pod memorandom je podpísaná elita SMK, Gyula Bárdos, Pál Csáky, Iván Farkas či József Menyhárt.

A keďže o SMK je dlhodobo známe, že je politickou kolónou Orbánovho Fideszu na Slovensku, legitímnou otázkou je i to, či obsah memoranda, o ktorom bolo isté, že ho slovenská strana okamžite odmietne ako provokáciu, nebol konzultovaný priamo s Budapešťou.

Radikalizácia SMK, ktorá s novým symbolickým náterom oprašuje autonomistický program, si aj v kontexte orbánovského rojčenia o piatej generácii po Trianone zasluhuje dve poznámky.   

Lekcia pre bugárobijca Matoviča

Od Igora Matoviča bolo skvelým nápadom, že pre Maďarov bolestné výročie si chcel uctiť tým, že stovku slovenských Maďarov pozval na Bratislavský hrad. Išlo o gesto dobrej vôle, ktoré prítomní predstavitelia SMK zneužili. Matoviča to očividne šokovalo, nič také nečakal, emocionálne to nazval „opľutím ruky“.

Inzercia

Matovičovi sa vypomstilo, že o maďarskej politickej reprezentácii rozmýšľal ahistoricky a s obsesiou v prítomnosti – SMK mu bola veľmi blízka, lebo rovnako ako on považovala Bélu Bugára za zradcu.

Až na to, že kým pre Matoviča bol Bugár zradcom z dôvodu, že v roku 2016 zradil opozíciu a vstúpil do vlády s Ficom, pre SMK je Bugár zradcom, pretože v roku 2009 opustil stranu a založil Most-Híd. Z rovnakého dôvodu je Bugár zradcom aj pre Viktora Orbána, ktorý napriek dobrým vzťahom s Robertom Ficom nevzal na milosť Bugára ani po tom, čo vstúpil do tretej Ficovej vlády. V prípade Bugára odmietol byť Orbán pragmatikom, pretože v očiach Fideszu projekt Mosta-Híd rezignoval na čisto maďarský program a vlastne povzbudzoval slovenských Maďarov k asimilácii. Zradil tak nielen SMK, ale celé maďarstvo.

Matovič tento kľúčový rozmer vnútromaďarskej vojny nevnímal, naopak, nahlas uvažoval o predvolebnej koalícii OĽaNO aj s SMK, aby neprepadla časť maďarských hlasov, ale aj preto, aby sa pomstil Bugárovi a potopil jeho Most-Híd.

Premiér si tým slávnostný priebeh akcie pokazil tak trochu sám.

Prečo potrebujeme Bugárov projekt bez Bugára

SMK síce už štvrtýkrát po sebe nevstúpila do parlamentu, ale podaril sa jej iný, nemenej dôležitý cieľ. Po potopení Mosta-Híd je opäť – po vyše desaťročí – najsilnejšou stranou slovenských Maďarov.

To bude mať svoje dôsledky. SMK chýba svojbytný líder a autorita, akou bol pre maďarskú komunitu takmer celých 30 rokov Béla Bugár, aj preto bude naďalej napojená na Fidesz ako na svoje ideologické aj finančné žriedlo a v tomto duchu chce zjavne formulovať svoj národnostný program.

Samozrejme, SMK je v oveľa horšej situácii než trebárs pred 15 rokmi. Od roku 1990 klesol počet slovenských Maďarov o takmer 120-tisíc, v percentuálnom vyjadrení z takmer 11 percent na niečo vyše 8 percent v rámci populácie Slovenska.

SMK v memorande konštatuje, že „ak úbytok našej komunity bude pokračovať takýmto tempom, v priebehu niekoľkých desaťročí sa môže maďarský jazyk vytratiť z obcí a miest južného Slovenska, tak ako to stanovili niektorí aktéri slovenskej politickej scény za cieľ“.

To je však falošné a konšpiratívne obvinenie. Onen úbytok nie je výsledkom žiadnej cieľavedomej slovenskej snahy, ale normálnych životných a medziľudských procesov. Maďari na Slovensku trpia rovnako ako Maďari v Maďarsku dlhodobo nižšou krivkou pôrodnosti. Okrem demografie je za zmenšovaním menšiny aj prirodzená asimilácia: ak si Maďarka z Komárna vezme za manžela Slováka a kvôli práci sa presťahujú do Bratislavy, ich deti si už sotva zachovajú aspoň polovičnú maďarskú identitu, ako by sa to mohlo podariť v Komárne.

Rovnako ako na maďarskú komunitu pôsobí slovenský asimilačný prúd, je tu aj prirodzený maďarizačný tlak: časť tunajšej mladej maďarskej elity odchádza za štúdiom či prácou do metropolitnej Budapešti a čím sa bude Maďarsku viac ekonomicky dariť, tým bude tento tlak mocnieť.

Na tomto oslabovaní má svoju vinu SMK, ktorá je zameraná na rurálnych voličov a takpovediac na folklór, pričom ponad tento rámec nevie inšpirovať. Napokon, zlyhávanie menšinovej reprezentácie sa tak ako nikdy predtým prejavilo i v posledných voľbách: aj v takej Dunajskej Strede volilo SMK a Most-Híd dohromady len okolo 60 percent voličov (v roku 2006 to bolo vyše 80 percent), mnohí dunajskostredskí Maďari dali radšej hlas slovenským stranám, najmä OĽaNO.

V SMK si situáciu zjavne vyhodnotili tak, že na prehlbujúcu voličskú ľahostajnosť aj na strmý prepad Mosta zareagujú radikalizáciou programu, a to aj za cenu izolácie na slovenskej politickej scéne.

Slovenská politika aj premiér Matovič by mali na tento vývoj odpovedať pokojom aj zmierením s politikmi z Mosta-Híd. Prežitie Bugárovho projektu bez Bugára je v slovenskom záujme, pretože ak SMK preberie zvyškovú časť voličov Mosta a bude mobilizovať na autonomistickom programe, hrozí opäť zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov vnútri Slovenska.

Ak sa však Most-Híd udrží pri živote, v pásme okolo dvoch-troch percent, SMK ani naďalej nebude schopná sama vstúpiť do parlamentu, nanajvýš bude nútená dohadovať predvolebnú koalíciu s Mostom, čo zas utlmí radikálne krídlo v jej radoch.

O Bélovi Bugárovi sa v posledných rokoch hovorilo v tých najhorších metaforách. Ale jeho odkaz – zlepšovanie postavenia Maďarov bez závislosti od Budapešti aj bez autonomistického rojčenia – naplno oceníme až v najbližších rokoch.

PS: V pôvodnej verzii článku som nesprávne napísal, že na akciu na Bratislavskom hrade neboli pozvaní umiernení politici Mostu-Híd. Za chybu sa ospravedlňujem. 

Odporúčame