Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Politika
14. máj 2020

Budúcnosť KDH

Zložilo nás, že sme uzavreli pakt s progresívcami a že sme sa nedohodli s KÚ

Rozhovor s Milanom Majerským, prešovským županom, ktorý sa rozhodol, že bude kandidovať na predsedu KDH.

Zložilo nás, že sme uzavreli pakt s progresívcami a že sme sa nedohodli s KÚ
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s Milanom Majerským, prešovským županom, ktorý sa rozhodol, že bude kandidovať na predsedu KDH.

Už pred štyrmi rokmi kandidoval na šéfa KDH, potom sa však stiahol, lebo mnohí od neho žiadali, aby sa v prípade zvolenia vzdal postu primátora Levoče. V roku 2017 zvíťazil v župných voľbách v Prešove, po neúspechu KDH v marcových voľbách minulý týždeň oznámil, že sa chce stať predsedom KDH.

Milan Majerský v rozhovore pre Postoj hovorí, aké by malo byť KDH pod jeho vedením, vracia sa tiež ku chybám, ktorých sa v kampani dopustil Alojz Hlina, ale aj on sám. 

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na predsedu KDH?

S KDH som spätý od roku 1990. Práve v tomto období pred 30 rokmi, niekedy v druhej polovici mája, sme s mladými ľuďmi zakladali Kresťanskodemokratický klub mládeže v Levoči, pripravovali sme prvé slobodné voľby, v ktorých si KDH vylosovalo číslo 17. A toto číslo som potom celý život nosil na drese ako basketbalista. Takže ma motivuje snaha pomôcť kresťanskej demokracii plus ľudia z regiónov, ktorí ma po neúspešných voľbách postupne oslovovali. 

Dal som si istý čas na rozmyslenie, ale už je viac ako dva mesiace po voľbách, preto bolo treba povedať rozhodné slovo. Chcel som tak vyslať určitý signál pre ľudí, ktorí čakajú, kto zdvihne vlajku KDH. Takže idem do toho. 

Pred štyrmi rokmi ste už raz ohlásili kandidatúru, ktorej ste sa potom vzdali. Čelili ste totiž výčitke, že nový predseda KDH nemôže byť súčasne aj primátorom Levoče. Ak vám budú teraz hovoriť, že nemôžete byť lídrom KDH aj županom, opäť sa stiahnete?

Áno, Ján Figeľ vtedy na mňa ukázal ako na svojho nástupcu. Rozhodol som sa ísť do toho, ale na okresných snemoch mi vraveli, že chcú mať predsedu na plný úväzok v Bratislave, preto členovia žiadali, aby som sa vzdal primátorovania. 

Pre mňa to neprichádzalo do úvahy ani z rodinných dôvodov kvôli deťom. Faktom však je, že predtým žiaden predseda KDH nevykonával len túto funkciu, každý mal ešte svoju inú úlohu v parlamente či v exekutíve.

Prečo ste teda ten tlak neustáli?

Mnohí členovia KDH mali vtedy takú predstavu, že predseda KDH má sedieť v prvom rade v Bratislave. 

Teraz je KDH v takej zlej situácii, že to už od vás nebudú žiadať?

Dnes je jasné, že KDH je stranou regiónov, po Smere sme druhou najlepšie zastúpenou stranou v regiónoch, čo sa týka počtu starostov aj poslancov mestských či obecných zastupiteľstiev alebo poslancov VÚC. 

To je teraz náš základ, potrebujeme sa však vrátiť k nadstavbe, teda cieľom je návrat do parlamentu. Takže určite sa nebudem vzdávať županského postu. Ak si členovia KDH a budúci delegáti snemu želajú Majerského na čele KDH, musia ho brať takého, aký je.

V poriadku, aj tak je však otázka, či budete zvládať riadenie strany z Prešova. Predsa len, veľká politika je v Bratislave, rovnako médiá, do ktorých sa potrebujete dostať, aby KDH nezmizlo z očí, treba robiť tlačovky, budovať si vzťahy.

Čo si myslíte, koľkokrát chodí taký prešovský župan do Bratislavy? Každý týždeň som tu, určite sa to teda dá skĺbiť.

Takže určite sa nebudem vzdávať županského postu. Ak si členovia KDH a budúci delegáti snemu želajú Majerského na čele KDH, musia ho brať takého, aký je. Zdieľať

Ako primátor som potreboval prísť do hlavného mesta asi tak raz za tri týždne, teraz mám v Bratislave viac kontaktných bodov, takže aj ako prípadný predseda KDH by som sem chodil v podstate neustále. 

Ak chce KDH prežiť a uspieť, musí robiť niečo inak. Aká má byť jeho budúca tvár?

Musí byť iný spôsob komunikácie, naša tvár má byť iná smerom dovnútra aj navonok. Nechcem tým dehonestovať Alojza Hlinu...

...ten napokon komunikoval s ľuďmi viac než dosť.

Áno, narážam na to, že spôsob musí byť iný, voľba slov, štýl komunikácie. Ľudia vnútri aj mimo hnutia si to želajú.

Tým už vlastne nepriamo kritizujete aj doterajší komunikačný štýl Alojza Hlinu. Problém je však v tom, že za jeho éry celé vedenie mlčalo, nikto z vás sa verejne neozýval ani vtedy, keď medzi novinárov prenikalo, že s niektorými zásadnými krokmi je vnútri nespokojnosť. To bol príklad paktu s progresívcami, pri ktorom nikto nešiel do sporu. Nepovažujete to spätne za chybu?

Poznal som vedenie hnutia aj spred štyroch rokov, všimol som si, ako niektorí komunikovali, a hneď po predsedníctve zvolávali vlastné tlačovky a mali vlastný komunikačný kanál.

Keď som mal v niektorých bodoch iný názor než Alojz Hlina, ktorého si – a to zdôrazňujem – nesmierne vážim, nikdy som to nedával najavo na tlačovkách, sociálnych sieťach či pred inými. Vždy som to povedal priamo jemu, teda v kuchyni KDH, na mieste, kde sa to má povedať. Tak sa to aj má robiť.

Len sa nezdá, že by ste s touto taktikou uspeli.

Niekedy sa to nepodarilo, ale to sa netýkalo len mňa, ale aj iných ľudí v predsedníctve. Alojz Hlina bol každopádne nesmierne pracovitým lídrom, ktorý obehol celé Slovensko, pre KDH získal nových ľudí. Napokon, KDH malo viac hlasov než pred štyrmi rokmi, ale nižšia účasť nás vylúčila z účasti na parlamentnej moci.

Keď sa pred štyrmi rokmi uzavrel pakt o neútočení, aj v Postoji sme písali, že tento pakt priamo ohrozuje existenciu v parlamente. Čo ste si o pakte mysleli?

Mal som voči nemu veľmi rezervovaný postoj, ale musím férovo priznať, že som zaň v predsedníctve hlasoval. Pôvodná verzia bola trochu iná, na našom predsedníctve sme ju trochu modifikovali, nazvalo sa to paktom o neútočení, formálne to bola zmluva o spolupráci. 

Som však presvedčený, že nám to uškodilo, nevedeli sme to odkomunikovať. Iste, v čase, keď vznikal tento pakt, ľudia nemali jasnú víziu, nevedeli, čo môže byť nádejou pre krajinu. OĽaNO ešte zďaleka nebolo pri takej sile, KDH vyšlo z eurovolieb silné, prieskumy mu dávali viac ako 8,5 percent, boli sme na najlepšej ceste, aby sme získali slušné parlamentné zastúpenie. Bolo to dobre pripravené.

Prečo sa to pokazilo?

Prišiel pakt o neútočení, to nás zložilo.

Hlasovanie za pakt na predsedníctve považujete aj za vlastné zlyhanie?

Určite áno, beriem to i ako svoju chybu. V komunikácii dovnútra som bol rezervovaný, nechcel som do toho ísť, aj iní mali podobný postoj.

Teda ste za ten pakt hlasovali z lojality voči predsedovi? Alebo ste nepredvídali jeho dôsledky?

Na prelome júna a júla, keď sa to všetko varilo, bola predstava, že súčasťou paktu budú všetky opozičné strany aj vrátane Za ľudí, ktoré sa vtedy kreovalo. Teda to malo byť silné opozičné zoskupenie. Aj to presvedčilo vtedajšieho predsedu Hlinu, že to môže byť tou nádejou. 

Faktom však je, že Hlina netlačil PS/Spolu, aby čo najrýchlejšie zahrnuli do paktu aj Za ľudí či SaS, lebo tak by to získalo aspoň trochu iný kontext. Vy ste na to netlačili?

Viem, že na predsedníctve bolo také presvedčenie, že ak do toho vstúpiť, tak potom všetky politické strany. Ukázalo by to silu. Nakoniec sa nepridalo OĽaNO, išlo si svojou cestou, spätne vidíme, že aj my sme mali ísť vlastnou cestou.

Sme predsa konzervatívna a kresťanská strana, ktorá nemala uzatvárať písomný zväzok s liberálmi. Samozrejme, nejaké parciálne dohody napríklad o ekonomických témach by nemuseli byť prekážkou. Takto získavali na náš úkor politici, ktorí vyhlasovali, že sa liberalizujeme. A to nebola pravda.

Vy ste s progresívcami mediálne splynuli nielen kvôli paktu. Oni vyšli v decembri s protikotlebovskou líniou, ktorou reagovali na pokles preferencií a zvolili si na to svoju taktiku konfrontácie. Samozrejme, aj KDH musí byť jasne vyhranené proti ĽSNS, ale v jazyku a obrazoch ste robili to isté. Aj vy sám ste boli v Levoči s Kiskom a progresívcami. Nebolo chybou, že ste aj v tomto ste kopírovali líniu progresívcov?

Samozrejme, ak to mám povedať so sklopenými ušami, aj ja mám za celkový výsledok maslo za ušami a beriem za neho spoluzodpovednosť.

Čo sa týka pochodu v Levoči, určite som nechcel s nikým splývať. Prišiel som ako občan mesta a župan kraja do parku, kde je socha dobročinnosti, konala sa tam tichá spomienková akcia, kde boli menovaní všetci ľudia vrátane najmenších detí, ktorí boli z okresu Levoča vyvezení do koncentračných táborov. Svoju úctu sem prišli prejaviť aj politici z PS/Spolu a zo Za ľudí, oslovili ma, aby som šiel s nimi hore do parku a pozdravil účastníkov ich mítingu. Prijal som pozvanie, samozrejme, nasnímali ma kamery a už to žilo svojím životom. 

Druhým faktorom, ktorý spolurozhodol o stroskotaní KDH, bola nedohoda s KÚ, ktorá napokon skončila na kandidátke OĽaNO. Ako to dnes hodnotíte?

Jednoznačne som už vtedy trval na tom, aby KÚ bolo na našej kandidátke.

Na čom to stroskotalo?

(Ticho.)

...teda vám pomôžeme, bolo to na predsedovi Hlinovi, ktorý nechcel ponúknuť KÚ viac ako dve miesta?

Inzercia

Áno, nechcel poskytnúť viac ako dve miesta ani to, aby išli pod hlavičkou KÚ.

Aká bola vaša predstava?

Želal som si, aby dostali požadované štyri miesta aj za cenu, že využijú krúžkovaciu kampaň. Až tak by mi nevadilo ani to, keby išli na kandidátke pod hlavičkou KÚ. Napokon, aj pred štyrmi rokmi takto nepriamo kandidovalo za nás aj hnutie Občania...

...vtedajšieho šéfa Občanov Alojza Hlinu...

...tí síce nemali priamo uvedené pri mene hnutie Občania, ale mali tam napísané najskôr „občan“, až potom profesiu. Jednoducho, politici KÚ mali byť u nás, v eurovoľbách získali takmer 40-tisíc hlasov, tie prešli k OĽaNO.

Mojím predsavzatím je, aby už z KDH nevznikla žiadna iná strana, keďže dosiaľ za každého predsedu KDH dochádzalo k štiepeniam. Rád by som nastolil opačný trend spájania kresťanských síl. To je aj moja motivácia, prečo kandidujem. 

S kým si toto spájanie viete predstaviť?

Nebudem teraz hovoriť žiadnu politickú stranu. Ale poznám rodiny, v ktorých manželka volila KDH a manžel OĽaNO. Dokonca viem aj o extréme, že muž volil KDH a žena kotlebovcov, kvôli KDŽP. Takémuto triešteniu kresťanských hlasov by sme mali zabrániť. 

Viete si predstaviť aj komunikáciu s KDŽP, ktorej členovia sú teraz v poslaneckom klube ĽSNS? 

Opakujem, nechcem teraz hovoriť o žiadnych iných politických stranách okrem KDH.

Tak hovorme o prostrediach, ktoré boli v minulosti súčasťou KDH a dnes už nie sú. To platí o Kresťanskej únii (KÚ), ale tiež o ľuďoch ako Vladimír Palko a František Mikloško. Viete si s nimi predstaviť spoluprácu? 

Viem. Dokonca by som s nimi veľmi rád spolupracoval. Ale takíto ľudia sú aj medzi bývalými členmi strany Sieť alebo SDKÚ.

Mojím predsavzatím je, aby už z KDH nevznikla žiadna iná strana, keďže dosiaľ za každého predsedu KDH dochádzalo k štiepeniam. Rád by som nastolil opačný trend spájania kresťanských síl. Zdieľať

Títo ľudia v týchto voľbách volili KDH a niektorí z nich ma aj vyzývajú, aby som kandidoval za predsedu.  

Znie to pekne, že chcete integrovať, ale to vás bude dovnútra KDH aj niečo stáť. Napríklad v prípade Palka a Mikloška by ste ako predseda KDH museli presadiť zrušenie stále platného uznesenia Rady KDH z roku 2006, ktoré de facto odsudzovalo tých členov predsedníctva, ktorí nechceli vládnuť so Smerom. Robilo ich zodpovednými za to, že vznikla vláda Smer, HZDS a SNS. Navrhli by ste to?

Ja som nebol členom vtedajšej Rady, ale neskôr som sa na túto tému bavil s Rudolfom Bauerom, ktorého sa to tiež týka. Viem, aká je to pre nich citlivá vec. Pre dobro veci by som to určite navrhol.

Ako príčiny neúspechu v týchto voľbách ste pomenovali nedohodu s KÚ aj pakt o neútočení. Obidve tieto rozhodnutia sú úzko spojené s Alojzom Hlinom. Je teda bývalý predseda priamo zodpovedný za to, že sa KDH nedostalo do parlamentu? 

Takto by som to nestaval. Každý, kto bol vo vedení strany, je svojím spôsobom zodpovedný. Aj ja. Preto teraz nebudem ukazovať na Alojza Hlinu a hovoriť, že na vine je on. To nie je môj štýl. Alojz Hlina povedal, že keď bude neúspešný, do dvoch hodín sa zbalí a z postu predsedu strany odíde. To aj urobil. Vždy som si ho vážil práve preto, že si stál za svojím slovom. 

Po voľbách sa však objavili zvnútra KDH aj signály, že opätovne zvažuje svoju kandidatúru. Máte takúto informáciu?

Zachytil som takéto informácie. Ale v tých niekoľkých telefonátoch, čo sme mali po voľbách, mi nič takéto nepovedal. 

KDH je síce na regionálnej úrovni slušne zastúpené, ale komunálni a regionálni politici bývajú zahltení svojou lokálnou agendou. Čo chcete robiť, aby ste dokázali zaujať celoslovensky?   

Vidím dve oblasti. V hodnotách, ktoré sme vždy obhajovali, by sme nemali ustúpiť ani o krok. Aj keď nám posledný polrok dávali nálepky, že sme liberálna strana, v rétorike aj v skutkoch sme vždy stáli na strane týchto hodnôt.

Potom by sme sa mali držať, ľudovo povedané, chlebových tém. Moja skúsenosť z Prešovského kraja je, že ak chýba dobrá infraštruktúra a slušná práca, tak potom trpia aj rodiny.

Problémom KDH je dnes aj to, že síce má svoje voličské bašty, ale nedokáže osloviť mladých ľudí a s výnimkou Prešova ani voličov z väčších miest. Čo s tým chcete urobiť? 

Teraz sme mali celkom slušné čísla aj v Bratislavskom kraji. Potiahli to tu Alojz Hlina, Caroline Lišková aj Maroš Čaučík, ktorý tu mal najviac preferenčných hlasov. Dobrý výsledok sme tu mali aj v eurovoľbách vďaka Miriam Lexmann.

To znamená, že v Bratislave sme dokázali voličov osloviť. Či tento trend udržíme aj po prehratých voľbách, samozrejme, neviem garantovať. 

Ale tak ako sa po druhej svetovej vojne o obnovu Európy významne zaslúžili kresťanskodemokratické strany, aj po tejto koronakríze môže stúpnuť dopyt po čitateľnej a zodpovednej politike. 

Lenže dnes sú na viacerých viditeľných vládnych a parlamentných postoch kresťanskí politici z iných subjektov. Ak budú úspešní, môžu osloviť aj voličov KDH, v tom je váš problém ešte väčší než pred voľbami.

Ja im držím palce, aby boli úspešní a naplnili programové vyhlásenie. Veď napríklad oblasť zdravotníctva a sociálnych vecí vo vládnom programe je z drvivej väčšiny kópiou programu KDH. Mňa to teší.

Z pohľadu krajiny vás to môže tešiť, ale z pohľadu KDH to môže byť ten povestný klinec do rakvy.

Teší ma to, že sa naše myšlienky budú realizovať. 

Vo vláde ste predsa len aspoň trochu prítomní. Soňa Gaborčáková, ktorá kandidovala za KDH do parlamentu, je štátnou tajomníčkou na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Komunikujete s ňou? 

Áno, aj teraz pre koronakrízu som s ňou viaceré veci konzultoval. 

Chce sa aj stranícky angažovať v KDH? 

To neviem. Ale bol by som tomu rád, má veľké skúsenosti v sociálnej oblasti. 

Máte predstavu o tíme, s ktorým by ste chceli KDH riadiť? 

Mám, budú to ľudia, ktorí sa osvedčili aj v týchto voľbách a získali slušnú podporu. Konkrétnejší budem, keď na to príde čas.

Asi nebudeme vedľa, keď vyslovíme mená ako Čaučík, Lišková, Lexmann. 

Ja som nepovedal žiadne mená. (Úsmev.)

Kľúčové pre úspech KDH bude aj to, ako dokážete prispôsobiť štýl novej dobe. S KDH bolo dlho spojené, že je nudné a nevie zaujať. Potom prišiel Alojz Hlina, ktorý bol všetko možné len nie nudný, no ten časť prostredia KDH odrádzal. Čo musíte zmeniť, aby ste dokázali osloviť mladších ľudí a neboli len stranou, ktorú volia najmä seniori? 

Z dát, ktoré máme, vyplýva, že KDH volili skôr starší ľudia, ale čo je zaujímavé, vysokú podporu sme mali aj medzi vzdelanými ľuďmi. K životaschopnosti, samozrejme, potrebujeme aj mladších voličov. Osloviť ich je v dnešnej dobe nesmierne ťažké.

Na druhej strane, máme fungujúcu mládežnícku organizáciu, nejakí mladí ľudia ochotní sa angažovať k nám stále prichádzajú. Budeme na tom musieť spoločne zapracovať. 

Vy nepôsobíte práve ako Igor Matovič, skôr ako Antimatovič. Vo svete sociálnych sietí a krátkych hesiel je komunikácia KDH ako z iného veku, dokážete sa tomu prispôsobiť? 

Máte pravdu, politická komunikácia je dnes o jasných a výstižných stanoviskách. Nebolo to pre mňa ľahké, ani keď som viedol županskú kampaň v Prešove. Ale zvládol som to. Zvládneme to aj v KDH. Naša komunikácia bude jasná a zreteľná a urobíme všetko pre to, aby sme voličov získali späť. 

 

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame