Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
10. máj 2020

Fáza 2 po taliansky: od #IoRestoaCasa po #AndraTuttoBene

V rímskych uliciach je v plnom prúde fáza 2, ktorá sa miestami začala v predstihu. A pre niektorých akoby sa už život vrátil do úplného normálu.
Fáza 2 po taliansky: od #IoRestoaCasa po #AndraTuttoBene

Športujúca žena beží popri rieke Tiber, v pozadí sa vyníma kupola Baziliky sv. Petra – TASR/AP

Uplynulý pondelok sa v Taliansku oficiálne začala fáza 2, teda postupné uvoľňovanie prísnych opatrení zavedených v boji s koronavírusom. No v niektorých štvrtiach hlavného mesta sa na prvý pohľad začala už niekoľko dní predtým.

Život v uliciach

Koncom apríla – v porovnaní s marcom – na lavičkách posedávalo omnoho viac ľudí, rodičia začali chodiť von s deťmi a zapĺňali sa aj obchody, keďže už po Veľkej noci vláda sprístupnila niektoré prevádzky a služby. Otvorili sa aj pouličné kvetinárstva, takže ulice sú o poznanie farebnejšie a voňavejšie.

Každým dňom je ťažšie kráčať nimi bez toho, aby ste sa nemuseli vyhýbať cyklistom, bežcom či ľuďom prechádzajúcim sa so psami. Výrazne sa zvýšila aj cestná premávka.

Nájdu sa aj takí, ktorí nepociťujú takmer žiadny strach z ochorenia. Keď som sa snažil obísť staršiu dámu na úzkom chodníku, zastavila a prekvapene sa ma opýtala: „Bojíš sa, že sa nakazíš?“

Žena zo susedstva už vyše mesiaca opäť sedáva pred domom na stoličke, popíja kávu a občas pohladí divú mačku. Ostatní susedia sa pri nej radi pristavia na kus reči o aktuálnej situácii.

Talianom po dlhých týždňoch karantény už jednoducho nestačí vešať vlajky z okien, tlieskať na balkónoch a spievať národné piesne. Nadšenie pre tieto pôvodne originálne aktivity medzičasom opadlo.

Vôľa opustiť svoje príbytky po takmer dvoch mesiacoch „domáceho väzenia“ je nezadržateľná. Pochopenie pre to zjavne majú aj policajti. V marci odo mňa karabinieri s rúškami na tvárach na ulici žiadali občiansky preukaz, povinný formulár zdôvodňujúci, prečo som mimo domu, a vypytovali sa ma aj ďalšie veci. Podobne sa správali k takmer každému, na koho natrafili.

No keď ma zastavili pred niekoľkými dňami, rúška už nemali, vypýtali si len občiansky preukaz a pri rozlúčke mi ochotne ponúkli trochu dezinfekčného gélu.


Mladá rodina na prechádzke jedným z rímskych parkov. Foto – TASR/AP


Ožíva aj pláž, ktorá je od Ríma vzdialená len 30 kilometrov. Foto – TASR/AP


Zaplnila sa aj prímorská promenáda Ladispoli. Foto – TASR/AP

Plné sú aj obľúbené parky. Jeden z najväčších sa nazýva Villa Chigi a pomedzi stromy a strechy domov z neho v diaľke vidieť Apeninské pohorie. Zdá sa, akoby sa tu skončila nielen karanténa, ale aj „fase 2“ a život sa vrátil do úplného normálu. Všade postávajú skupinky ľudí, pomedzi ktoré pobiehajú deti a psy. Dodržiavať bezpečnú vzdialenosť je tak náročné aj v tomto rozsiahlom priestore.

Stále sa síce dá zísť z cestičky a obísť ľudí po tráve, to však skoro nikto nerobí – najskôr by bol považovaný za blázna alebo za „untore“, čiže šíriteľa nákazy.

V očakávaní je aj cirkev

Dočkať sa nevedia ani veriaci. Najprv síce ostali sklamaní, keďže vláda napriek prvotným prísľubom nepovolila obnovenie verejných bohoslužieb už od 4. mája, ale v priebehu uplynulých dní sa napokon s talianskymi biskupmi dohodla, že sa tak stane v pondelok 18. mája.

Opatrenia, ktoré ostanú v platnosti aj po otvorení kostolov, sa podobajú tým na Slovensku. Akurát medzi účastníkmi bohoslužieb postačia metrové rozstupy.

Skúsenosti z uplynulých týždňov však ukázali, že cirkev sa nestiahla do ulity. Práve naopak. Obmedzenie bohoslužieb znásobilo charitatívnu činnosť v uliciach.

Inzercia

Pred kostolom sv. Emerencie v takzvanej Africkej štvrti severne od centra Ríma začali krátko po Veľkej noci s verejnou distribúciou potravín a hygienických potrieb pre ľudí v ťažkostiach. Hneď v prvý deň sa tam vytvoril dlhý zástup, ktorý tvorili najmä Latinskoameričania a Filipínci. Zakrátko však dorazili karabinieri, ktorí verejné zhromaždenie rozpustili.

„To je škoda. V rodine je nás sedem a jedlo naozaj potrebujeme,“ povzdychol si muž so španielskym prízvukom.

„Musíme pomoc zorganizovať tak, aby sa naraz nestretlo viac než 15 ľudí. Nebojte sa, máme vaše telefónne čísla a zavoláme vám, kedy budete môcť prísť a prevziať si pripravené balíky,“ utešoval nielen jeho farár Carlo.

Pred neďalekým supermarketom či lekárňou sa pritom nerušene tvorili podobne dlhé rady, hoci riziko nákazy bolo podobné.


Kňaz prechádza prázdnou Bazilikou Santa Maria in Trastevere v Ríme. Foto – TASR/AP


Kňazi koncelebrujú svätú omšu na streche Kostola sv. Pia X. v Ríme. Foto – TASR/AP

Ešte väčšiu verejnú kritiku si vyslúžili zásahy karabinierov počas svätých omší. K jednému z najmedializovanejších prípadov došlo v obci Gallignano pri severotalianskom meste Cremona, ktoré počas pandémie patrilo medzi najpostihnutejšie.

Kňaz Lino Viola dostal od policajtov, ktorí vstúpili do kostola uprostred nedeľnej omše a prerušili ju, pokutu 680 eur a každý z prítomných veriacich po 280 eur. Kňaz priznal, že na omši vysielanej v priamom prenose na facebooku boli ľudia, ktorí tam nemali byť.

„Bola to jedna rodina, ktorá si pripomínala svojich zosnulých, za ktorých bola slúžená omša. A ešte jedna pani, ktorá stratila príbuzného v uplynulých dňoch. Nebolo by ľudské poslať ich preč,“ vyhlásil kňaz, podľa ktorého sa v kostole pre 150 ľudí nachádzalo 12 osôb, pričom všetky mali rúška a stáli obďaleč seba.     

Nečakanej podpory sa kňazovi, ktorý policajný zásah označil za svätokrádež a veriacich vyzval ku kajúcemu pôstu, dostalo od pápežského almužníka Konrada Krajewskeho, ktorý mu zatelefonoval, aby ho osobne povzbudil. „Nechcel som vstupovať do samotného prípadu, chcel som len podporiť kňaza v ťažkej chvíli – aj to je prejav kresťanskej dobročinnosti,“ citoval Krajewskeho portál Vatican Insider.

Všetko (raz) bude dobré

Napriek zjavnému uvoľneniu, obnovenej činnosti viacerých prevádzok a zvýšenému pouličnému ruchu život v Ríme stále beží len na pol plynu. Ak vôbec.

Kaderníci stále nestrihajú, opatrovateľky a upratovačky ešte do domácností nechodia, keďže poväčšine aspoň jeden z rodičov naďalej ostáva doma. A napríklad vlastníci benzínových staníc už stihli na budúci týždeň ohlásiť 48-hodinový štrajk, aby upozornili na zlú ekonomickú situáciu a vymohli si od vlády finančné kompenzácie.

V Taliansku vôbec neprekvapuje, že vo veci ďalších nevyhnutných opatrení a postupného otvárania ekonomiky nepanuje jednota nielen v parlamente, ale ani medzi vládou a regiónmi.

Pandémia stále nebola na Apeninskom polostrove definitívne porazená. Ale to, že heslo Io resto a casa (Ostávam doma), ako znie aj názov jedného z vládnych dekrétov, postupne nahrádza úslovie Andrà tutto bene (Všetko bude dobré), je jednoducho znamením nádeje a blížiacich sa lepších čias.

Odporúčame