Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
05. máj 2020

Najťažšia skúška Borisa Johnsona

Vo Veľkej Británii sa situácia zlepšuje len pomaly a mnohí sa začínajú pýtať, do akej miery ide o zlyhanie britského premiéra.
Najťažšia skúška Borisa Johnsona

Britský premiér Boris Johnson počas prvého dňa v práci po zotavení sa z ochorenia COVID-19 v pondelok 27. apríla 2020.

Kým na Slovensku sa môžeme tešiť z toho, že prírastky novonakazených novým koronavírusom sú v posledných dňoch len minimálne, v Británii sa situácia zlepšuje len veľmi pomaly. Počty zosnulých za deň sa stále rátajú v stovkách.

Talianske pomery

Útechou ostáva len to, že sa číslo pacientov, ktorí podľahli vírusu, pomaly znižuje. Napriek tomu sú však celkové čísla pomerne hrozivé. K 3. máju 2020 evidovalo Spojené kráľovstvo 28 884 mŕtvych, čo bolo len o 438 menej ako počet zosnulých v Taliansku. Najväčší skok v počte obetí zaznamenali v predošlom týždni, a to z dôvodu zmeny v štatistikách. Až donedávna sa totiž do oficiálnych štatistík rátali len tí, ktorí chorobe podľahli v nemocniciach. Po zmene sa už zaratúvajú aj obete z domovov dôchodcov či vlastných obydlí, ktorým je pri pitve určený ako dôvod smrti COVID-19.

Z týchto dôvodov je debata o uvoľňovaní opatrení na obmedzenie pohybu v Spojenom kráľovstve len na začiatku. Pokiaľ na Slovensku či v iných štátoch Európy už riešime detailné otázky o otváraní obchodov, Briti riešia iba hrubé náčrty. Z istého pohľadu je to prekvapivý vývoj, veď práve strach z ohrozenia ekonomiky bol dôvodom, prečo vláda Borisa Johnsona váhala so zavedením prísnych opatrení na zamedzenie voľného pohybu.

Dnes to však vyzerá, že práve váhanie prispelo k väčšiemu rozšíreniu nákazy. Preto je len logické, že jeho dôsledkom bude predĺženie terajších obmedzení. Britská verejnosť sa tak začína pýtať, čo sa vlastne dosiahlo odkladaním prvých obmedzení, keď počet úmrtí spojených s COVID-19 dosahuje európske maximum a ekonomika nakoniec utrpela ranu tak či tak.

V područí expertov

Je to dobrá otázka, odpoveď na ňu sa dozvieme neskôr, keď bude dostatok času skúmať reakcie jednotlivých vlád. Tá britská sa momentálne odvoláva na rady vedcov a uisťuje občanov, že jej kroky sú postavené na vedeckých faktoch. Ak máme na Slovensku niekedy pocit, že Igor Matovič to už trochu preháňa s odvolávaním sa na grémium odborníkov, tak v Spojenom kráľovstve to dotiahli na vyšší stupeň.

Najmä počas neprítomnosti Borisa Johnsona jeho ministri odkazovali na vedcov pri zverejňovaní každého kroku, čo spôsobila nielen mimoriadna situácia v zdravotníctve, ale aj nedostatočné sebavedomie vlády konať bez premiéra.

Vcelku vtipne vyznievali opakované vyjadrenie ministra dopravy Granta Shappsa o tom, že krajina zatiaľ nezavedie povinné nosenie rúšok ani v prostriedkoch hromadnej verejnej dopravy. Dôvod? Veda nepreukázala ich efektívnosť. To vyjadrenie prišlo v čase, keď rúška odporúčali nielen vedci v centrálnej Európe, ale aj americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a zavádzali ich už aj Španielsko a Francúzsko. To nebol zďaleka jediný moment, keď sa človek nemohol ubrániť pocitu, že britskí vedci pracujú s inými informáciami ako zvyšok sveta.

Istá miera kritiky voči pôsobeniu vedeckej poradnej skupiny vlády (známej pod označením SAGE) sa dvíha aj v Británii. Kritika sa sústredí najmä na  netransparentnosť, keď sa až na mená, ktoré vystupujú na verejnosti, nevie, kto vlastne v tejto skupine pôsobí. Vláda to zdôvodňuje tým, že nechce, aby boli členovia skupiny vystavení tlakom biznis prostredia a aby ťarchu rozhodnutí niesli epidemiológovia.

Záhadou však ostáva, čo potom v tejto skupine hľadá pravá ruka premiéra Dominic Cummings. Vláda najprv nechcela priznať, že je vôbec členom tejto skupiny odborníkov, a priznala to až pod tlakom. Na Cummingsovu obranu by mohlo slúžiť to, že bol údajne jedným z najhlasnejších zástancov obmedzení pohybu verejnosti, keď sa o tomto bode rokovalo v polovici marca.

Inzercia

Celkovo je moment, keď Briti váhali so zavedením obmedzení, najspornejšou otázkou okolo pôsobenia vedeckých skupín. Aj keď dnes minister zdravotníctva Matt Hancock tvrdí, že budovanie kolektívnej imunity nikdy nebolo oficiálnym plánom vlády, vyjadrenia hlavného vedeckého poradcu vlády zo začiatku marca svedčia o opaku. Aj z dôvodu týchto rozporov vznikla tieňová rada renomovaných vedcov, ako odborná opozícia k SAGE. Jej hlavnou výhodou má byť okrem odbornosti aj transparentnosť, keďže zoznam jej členov bude verejný.

Dobrou správou pre britskú vládu určite bolo, keď sa do svojho úradu vrátil Boris Johnson. Bez jeho vedenia chýbala vláde autorita človeka, ktorý dokáže rozhodnúť vnútorný spor. Dominic Raab, ktorý premiéra zastupoval, takouto autoritou nedisponoval. Na Johnsonovi vidieť isté zmeny v správaní po jeho hospitalizácii. Pôsobí opatrnejšie a zmierlivejšie. Momentálne to nie je onen typický bohém bez pocitu ohrozenia, keď si ešte pred dvoma mesiacmi podával ruku s pacientmi nemocníc, ktoré prijali prvých pacientov s koronavírusom.

Pod rastúcim tlakom

Po tom, čo bol život premiéra v priamom ohrození, je jeho opatrnosť pochopiteľná. Veď len cez víkend sa Boris podelil s informáciou, že v kritický moment jeho hospitalizácie už doktori zvažovali, ako presne oznámiť jeho smrť. K tomu, našťastie, nedošlo a treba dodať, že morálnu podporu pre premiéra počas jeho hospitalizácie vyjadrovalo celé politické spektrum. Johnson sa tak môže aj napriek krízovej situácii oprieť o isté sympatie verejnosti. K tomu prispela aj správa o narodení jeho syna s menom Wilfred Lawrie Nicholas Johnson. Ten sa narodil jeho o 23 rokov mladšej snúbenici Carrie Symondsovej.

Objavujú sa však hlasy, že rodinný život premiéra je ďaleko od ideálneho, nie je ani jasné, koľkému dieťaťu je už vlastne otcom.

Johnson okrem dobrých správ čelil kritike, ktorú naštartoval článok v The Sunday Times o tom, ako jeho vláda spočiatku podceňovala hrozbu koronavírusu, keď sa už šíril mimo Činy. Analýza odhalila, že sa vláda sústredila najmä na otázky okolo brexitu, ktorý videla ako svoju najväčšiu výzvu. Boris ešte začiatkom februára tvrdo skritizoval obmedzenia pohybu tovaru a osôb, ktoré sa zavádzali v Ázii s tým, že postbrexitová Británia – ako šampión voľného obchodu – k takýmto krokom nepristúpi. Ešte väčším problémom sa ukazuje to, že sa Johnson nezúčastnil na najmenej piatich stretnutiach COBRA, ktoré sa týkali hrozby koronavírusu. Tieto stretnutia COBRA sú obdobou bezpečnostných rád štátu a zasadajú v čase ohrozenia vojnou či teroristickou hrozbou. Vláda namietala voči obsahu spomínaného článku a zdôrazňovala, že nie je zvykom, aby bol premiér osobne prítomný na všetkých bezpečnostných poradách.

Problém pre Johnsona sa však vynoril po tom, keď Tony Blair či David Cameron potvrdili, že oni sa na takýchto stretnutiach zúčastňovali. Rovnako čudne pôsobilo, že jedno zo stretnutí COBRA premiér vynechal z dôvodu, že sa zúčastnil na oslavách čínskeho nového roku.

Je teda pravdepodobné, že po tom, čo kríza poľaví, budú najmä počiatočné kroky Johnsonovej vlády vystavené ešte väčšej kritike. Dovtedy kabinet čaká iná náročná úloha: naštartovať ekonomiku bez toho, aby príliš nezaostávala voči EÚ, a pritom neodštartovať druhú vlnu šírenia koronavírusu. Prvý plán, ako na to, mal byť zverejnený už tento štvrtok. Ale keďže sa epidemiologická situácia nevyvíja priaznivo, oznámenie sa presúva až na nedeľu.

Odporúčame