Truban ani Harabin s volebnými sťažnosťami neuspeli. Ústavný súd ich odmietol

Ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnené návrhy koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu a strany Vlasť, ktoré napadli ústavnosť a zákonnosť februárových volieb do Národnej rady SR.

K návrhom týchto politických subjektov, ktoré sa do parlamentu nedostali, patrilo vyhlásiť voľby za neplatné alebo zmeniť ich výsledok.

Koalícia PS-Spolu získala vo voľbách 6,96 percenta hlasov, čo jej na mandát ako koalícii nestačilo, keď jej chýbalo 926 hlasov. V podaní na ÚS argumentovala stovkami nezapočítaných preferenčných hlasov pre jej kandidátov a žiadala prepočítanie hlasov.

Zároveň uvádzala dôvodné podozrenie, že sa neumožnilo poštové hlasovanie voličom zo zahraničia, podozrenie o nezákonnom vyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných či o nezapočítaní odovzdaných hlasovacích lístkov, a to v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb.

Poukázala ďalej na menej priaznivé zaobchádzanie v porovnaní s inými faktickými koalíciami, ktoré sa zúčastnili na voľbách. Návrh zahŕňal zrušenie výsledkov volieb, vyhlásenie volieb za neplatné alebo vyhlásenie koalície PS-Spolu za zvolenú do parlamentu s 13 poslaneckými mandátmi.

Podľa ÚS tvrdenia koalície o protiústavnosti a protizákonnosti volieb nemajú oporu v použitej argumentácii ani v návrhoch na vykonanie dokazovania. „Ostali tak v rovine hypotetických tvrdení bez akejkoľvek spôsobilosti privodiť navrhovateľkou požadované rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým by boli voľby vyhlásené za neplatné alebo by bol zrušený alebo zmenený ich výsledok,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.

Strana Vlasť, ktorú vedie Štefan Harabin, získala vo voľbách 2,93 percenta hlasov. Podľa podania pri sčítavaní hlasov dochádzalo k úmyselnému nesprávnemu sčítaniu hlasov voličov a k manipulácii s hlasovacími lístkami, ktoré stranu Vlasť poškodili.

„Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne hodnoverné dôkazy, ba ani relevantné indície, ktoré by umožňovali prijať odôvodnený záver o inom výsledku volieb, než bol zaznamenaný v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán,“ skonštatoval Fiačan.

Súd opäť zamietol aj sťažnosť KDH

Ústavný súd zamietol aj druhý návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu z 25. mája 2019, ktorý podalo Kresťanskodemokratické hnutie. KDH považovalo za nespravodlivé, že v eurovoľbách skončilo lepšie ako strana SaS, a predsa nemalo priamo dva mandáty, kým SaS áno. KDH napokon získalo druhý mandát v EP po vystúpení Veľkej Británie z EÚ.

„Nosným dôvodom takéhoto rozhodnutia je skutočnosť, že podľa názoru väčšiny pléna Ústavného súdu bol návrh podaný oneskorene,“ uviedol k zamietavému verdiktu ÚS jeho predseda Ivan Fiačan.

Mandáty v EP sa slovenským europoslancom udeľovali podľa novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Tá hovorí, že mandátu sa do termínu brexitu neujme zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia, čo pripadlo na KDH.

Prvú sťažnosť KDH ÚS procesne zamietol 26. júna 2019, pričom plénum ÚS malo vtedy len sedem z 13 členov. Druhý návrh podalo KDH v októbri 2019, plénum ÚS následne rozhodovalo v kompletnom zložení.

ÚS v stredu zároveň prijal na ďalšie konanie podanie skupiny poslancov NR SR, ktorí napadli ústavnosť časti zákona o obecnom zriadení a zákona o sociálnom poistení.