Sú za nešťastím deti? (glosa)

Narodenie dieťaťa vraj znižuje – na desaťstupňovej škále – kvalitu života rodičov o 1,6 bodu. Čo je alarmujúce v porovnaní s tým, že rozvod ju znižuje len o 0,6 bodu a smrť partnera o 1 bod.

Správu o týchto záveroch aktuálneho výskumu Rachel Margolisovej a Mikko Myrskyläa publikovaného v časopise Demografia priniesol napr. Týždeň. Okrem nepohodlia v tehotenstve a komplikácií pri pôrode je vraj hlavnou príčinou nižšej kvality života rodičov „nekonečná a často stresujúca zodpovednosť za vychovávanie dieťaťa“. Výskumníci práve toto zníženie kvality života identifikovali ako príčinu nízkej natality na Západe, resp. rozdielu medzi tým, koľko detí by ľudia chceli mať, a koľko ich majú naozaj.

Logicky. Každý človek sa predsa správa tak, aby maximalizoval svoje osobné šťastie. Ale: Co je to štěstí...?

Účastníkov spomenutého výskumu sa pýtali, ako by obodovali svoju „spokojnosť so životom“. Nedostatok oddychu, sebarealizácie, voľného času – čiže uspokojenia svojich potrieb – rodičia teda očividne interpretovali ako nespokojnosť so životom.

To je ok, sme ľudia. Aj manželia z mnohopočetných rodín, ktorí sa v istých kresťanských kruhoch vyzdvihujú ako vzory správneho života, sa mimo pódia, kde práve podali svedectvo o dôvere v Boha a o viere, že on sa postará, medzi štyrmi očami posťažujú... Ona berie antidepresíva, má vypadané vlasy a od štvrtého tehotenstva si každé odplakala; on má panické úzkosti...

Prečítajte si:
Otec s deťmi či do roboty?

Zdieľať

No aký je vzťah medzi uspokojením potrieb a šťastím? Nevieme to presne, ale intuitívne obdivujeme paralympionikov, ktorí to nevzdali; Aľu Rachmanovovú, ktorá za boľševického teroru na Sibíri aj počas hladomoru vyžarovala radosť zo života; Maximiliána Kolbeho, ktorý povzbudzoval spoluväzňov v Osvienčime a s jedným sa vymenil, keď trebalo ísť zomrieť do bunkra hladu... Nevieme to presne, ale cítime, že ten, kto zachraňuje len svoj spánok, mejkap a čas na noviny s nohami na stole, nedosiahne „ďalší level“.

Dnes už výskumy ukazujú, že keď polovica spoločnosti maximalizuje svoje osobné šťastie napr. tým, že sa rozvedie, konečné dôsledky, po rokoch, majú od šťastia dosť ďaleko. Stačí si prečítať psychologickú poradňu Života a je jasné, že násobne viac antidepresív ako v mnohopočetných kresťanských rodinách sa spotrebuje v moderných rozbitých, zlepených, rozbitých a znovu zlepených „patchwork“ rodinách. Žiaľ, už od detstva...

Stotožňovať uspokojenie potrieb so šťastím je teda nešťastné. A nedostatkom výskumu Margolisovej a Myrskyläa nie je, že trval iba päť rokov a nestihol zaznamenať rodiny so staršími deťmi, kde potom... niekedy... možno... konečne... priniesli deti rodičom aj nejaké to šťastie. Chyba je, ako zvyčajne, v našom vnímaní veci.

Lebo šťastie je viac ako muška jenom zlatá. Oveľa viac.

Terézia Rončáková

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo